Drulák po izraelských náletoch na Irán: Môže nasledovať aj optimistický scenár

Ak je pravda, že Izrael útočil len na vojenské ciele a nezaútočil na jadrový program alebo ropnú infraštruktúru, čo to znamená?

Útok na jadrový program alebo ropnú infraštruktúru by bol jasným vyhlásením totálnej vojny. Irán to dával jasne najavo. Irán hovoril, že toto by bolo neakceptovateľné a že by možno zaútočil aj na iné krajiny, aby zničil energetickú infraštruktúru. Celý región by tým priviedli do krízy.

Takže Izrael sa držal na uzde?

Z tohto pohľadu môžeme povedať, že to nebol najhorší eskalačný krok. Irán tiež nemá záujem o eskaláciu, pretože z reakcie bolo zrejmé, že sa snaží tie škody minimalizovať. Nepovedal, že to bol citeľný zničujúci zásah.

Ale, samozrejme, už to, že k takému útoku zo strany Izraela došlo, naznačuje, že Izrael nevykonáva úplnú deeskaláciu.

Spomeňme si, aká bola logika udalostí, keď iránske útoky prišli vo chvíli, keď Izrael zlikvidoval predstaviteľa Hamasu pri inaugurácii. Potom prišla likvidácia niektorých predstaviteľov Hizballáhu, ktorý je iránskym spojencom, takže Irán nejak reagoval a povedal, že to považuje za uzavreté. Ale Izrael to za uzavreté nepovažoval.

Nie je to najtvrdší eskalačný krok, ale podľa môjho názoru nejde ani o úplnú deeskaláciu.

Irán už vyhlásil, že má právo na odvetu. Čo sa musí stať, aby sa tá eskalačná špirála zastavila?

Myslím, že jednou možnosťou je, že útoky budú slabnúť. Že to budú údery, ktoré budú napríklad nepriamo cielené. V prípade Iránu môže ísť o využitie rôznych sietí milícií alebo teroristov na útoky na izraelské sily buď priamo v Izraeli, alebo mimo Izraela.

Podobne postupuje Izrael, keď občas dochádza k teroristickým útokom vo vnútri Iránu. Či už sú páchané priamo agentmi Izraela alebo nejakými skupinami podporovanými Izraelom. A potom sa to presúva skôr do oblasti utajovaných operácií, ku ktorým sa žiadna strana nehlási, ale výsledok je jasný.

Optimistický scenár je, že tieto strany prejdú od priamych vojenských útokov k úderom organizovaným spravodajskými službami. A tým by sme sa vrátili do situácie, ktorá medzi týmito dvoma krajinami pretrváva už niekoľko desaťročí.

Je to optimistický scenár, ako ste povedali, ale je to realistický scenár?

Myslím, že sa to nedá vylúčiť. Myslím, že Irán rozhodne nemá záujem na eskalácii a nie som si istý, že Izrael skutočne túži po veľkej vojne s Iránom, pretože Izrael má teraz dosť svojich starostí.

Vedie už viac ako rok vojnu s Hamasom, ktorý sa zatiaľ nepodarilo zničiť. Je ťažké zničiť Hamas, pretože by to v podstate znamenalo zničiť výraznú časť palestínskeho obyvateľstva. Hamas tam totiž v podstate funguje ako štátna inštitúcia.

A ani boj Izraela proti Hizballáhu nie je úplne efektívny. Izrael dokázal zlikvidovať významnú časť Hizballáhu, ale to ešte neznamená, že nad Hizballáhom teraz výrazne vyhráva, alebo že Hizballáh je porazený. Stále dokazuje schopnosť posielať rakety na izraelské územie.

Tým chcem povedať, že Izrael má dosť starostí so súpermi, s ktorými bojuje, a myšlienka, že by išiel do vojny s Iránom a ešte by na tom nejako zarobil, je realistická iba v prípade, že by do toho vstúpili Američania a že by skutočne zničili Irán. Ale to je už na úplne inej úrovni a myslím si, že ani Američania nie sú na toto pripravení.