1., Medzi ľudskou dôstojnosťou všetkých a slobodou náboženského vyznania alebo viery (SNV) pre všetkých existuje silné a hlboké prepojenie.
Nasledujú tri základné zdroje, ktoré vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti - dva sekulárne dokumenty a dokument viery:
a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)
Preambula: „Keďže uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, ...“
Článok 1
„Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.“
b) Charta základných práv Európskej únie (2000)
Uznáva dôstojnosť ako prvú základnú hodnotu Únie a rešpektuje a chráni dôstojnosť v článku 1 hlavy 1.
c) Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis Humanae (1965)
„Koncil... vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj základ v samotnej dôstojnosti ľudskej osoby.“
2., Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je miestom stretnutia náboženských a sekulárnych humanistov.
Zbližovanie rôznych tradícií a koncepcií vedie od spoločného základu k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia uvádza, že človek je stvorený na podobu a obraz Boha. Karamah (v arabčine) má v islame koranické korene, keď anjeli sú žiadaní, aby sa poklonili pred Adamom.
Dôstojnosť je najvyššia hodnosť, ktorú má každý človek, a preto presahuje celý materiálny svet. Každý človek je osobnosť: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Len osoba môže mať práva a povinnosti. Osoba je vždy subjekt s rozumom, svedomím a slobodou.
3., Práva nemôžu fungovať bez povinností.
Mali by sme podporovať uvedomovanie si a rešpektovanie ľudských povinností. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve staroveké etické pravidlá:
Strieborné pravidlo: „Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.“ To je základom spravodlivosti, vzájomnosti, tolerancie a rovnakého zaobchádzania.
Zlaté pravidlo: „Rob druhým to, čo chceš, aby robili tebe.“ To je zdrojom súcitu, prijatia, solidarity, dobročinnosti a lásky.
Dôstojnosť každého človeka predstavuje rovnováhu a vzájomnú závislosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti nemôže prežiť. Moja dôstojnosť je výzvou pre moje povinnosti - ako otca, manžela, suseda, občana.
4., Rovnaké občianstvo je plodom rovnakej dôstojnosti.
Rovnaká dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politický dôsledok: rovné, spravodlivé, inkluzívne, dôstojné občianstvo.
V dôstojnosti sme si všetci rovní. V identite sme všetci rôzni (ľudia minulosti, prítomnosti, budúcnosti). To nie je problém, to je princíp tvorivosti (v protiklade ku kopírovaniu alebo klonovaniu).
5., Dôstojnosť je najlepším námetom na učenie sa, ako spolu žiť, nielen spolu existovať.
Sme pozvaní žiť v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo pri hľadaní pravdy, pri práci pre spoločné dobro ľudí môžu poháňať našu civilizáciu vpred a nahor. Dôstojnosť je viac ako právo; je to skutočnosť, z ktorej sa práva odvodzujú. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť človekom v každej situácii. Je to najlepšia trvalá lekcia o právach, povinnostiach a vzájomnosti.
Prajem vám všetko najlepšie, plodné rokovania a úspešný samit v Paname.
Odznelo na IV. Faith & Freedom Summit, v Panama City 24.-25. septembra 2024.
Hydepark je priestor na diskusiu, ktorý je určený predstaviteľom politického, náboženského alebo akademického života. Publikované názory nemusia zodpovedať línii Štandardu.