Veriaci v USA majú obrovský potenciál ovplyvniť voľby – aj tým, že ho nevyužijú

Až 104 miliónov kresťanských voličov pravdepodobne nepristúpi v blížiacich sa prezidentských voľbách k urnám, aby využilo svoj hlas. Vyplýva to z rozsiahleho výskumu Arizonskej kresťanskej univerzity, ktorého výsledky zverejnila minulý týždeň.

V krajine, ktorá sa stále považuje za jednu z najreligióznejších v západnom svete [podľa Gallupovho prieskumu z marca 2024 sa viac ako dve tretiny Američanov hlásia ku kresťanstvu, z toho 55 percent sa považuje za praktizujúcich, to znamená, že tretina americkej populácie sú aktívni kresťania, pozn. red.], sú to pomerne zarážajúce čísla, ktoré vyvolali odozvu v médiách, medzi konzervatívnymi komentátormi aj cirkevnými predstaviteľmi.

Dôvody sú rôzne

Ako by trend vyplývajúci z tohto prieskumu mohol reálne ovplyvniť výsledky novembrových volieb? Je vôbec morálnou povinnosťou kresťana zapojiť sa do politického boja? A ak áno, prečo si to americkí veriaci podľa týchto čísiel nemyslia?

Prieskum odpovedal aj na tieto otázky. Až 68 percent veriacich zapojených do ankety tvrdí, že jednoducho nemá záujem o politiku a voľby ako také, 57 percent z opýtaných uviedlo, že nemá rado ani jedného z dvoch kandidátov, 55 percent má pocit, že žiadny z nich by dostatočne nereprezentoval hodnoty veriaceho. Až 52 percent respondentov z tohto výskumu sa domnieva, že ich hlas aj tak nič nezmení a 48 percent si dokonca myslí, že výsledky volieb budú zmanipulované.

Keď je rasa viac ako viera

Čísla by mali byť alarmom najmä pre republikánov, ktorí boli po celé desaťročia v Amerike tradičnou voľbou veriacich kresťanov. Platilo, a stále to platí najmä u belošských veriacich, z ktorých podľa posledných tohtoročných prieskumov v niektorých štátoch a religióznych oblastiach až takmer tri štvrtiny sympatizujú s Donaldom Trumpom.

Trumpa preferujú medzi belochmi tak katolíci (61 percent), ako aj evanjelikánske (82 percent) aj ďalšie nedenominačné kresťanské skupiny (58 percent), Kamala Harrisová má zas prevahu medzi ateistami (82 percent), agnostikmi (68 percent), hispánskymi veriacimi (65 percent) aj voličmi židovskej viery (65 percent).

Celkom iná situácia je u veriacich černošského pôvodu, kde v niektorých štátoch nedosahovala ich podpora pre Trumpa (a republikánov všeobecne) ani desať percent. Je to špecifická skupina veriacich, u ktorej pri politických rozhodnutiach hrá len minimálnu rolu náboženské presvedčenie a naďalej ho determinuje rasová príslušnosť.

Veriaci ako jazýček na váhach

Stále však platí, že keďže väčšina – aj keď nie vždy výrazná – veriacich voličov sa v amerických voľbách v posledných rokoch napokon zvykne prikloniť skôr k republikánom (v roku 2016 Trumpa volilo v súboji s Hillary Clintonovou 56 percent veriacich, v roku 2020 ho uprednostnilo 61 percent kresťanov pred Joeom Bidenom), výsledky prieskumu by mali byť budíčkom pre Trumpov tím. Najmä vzhľadom na to, aký tesný boj – s rozdielom oscilujúcim iba okolo 2,5 percentuálneho bodu – prebieha v posledných dňoch.

Keďže v roku 2020 bol rozdiel medzi Bidenom a Trumpom „len“ sedem miliónov hlasov [a boj o niektoré kľúčové štáty bol ešte tesnejší, rozhodovali tam doslova desiatky tisíc hlasov, pozn. red.], celý mohutný niekoľkomiliónový blok potenciálnych veriacich nevoličov, ktorí vyšli z prieskumov arizonskej univerzity, by mohol pohnúť výsledkami volieb obomi smermi.

Viera oddelená od politiky

Výzvou zostáva, ako presvedčiť túto masu ľudí prísť k urnám a dať im pocítiť istotu hodnotovej a svetonázorovej spolupatričnosti, keď podľa toho istého prieskumu aj pre kresťanov sú rozhodujúcimi problémami, súvisiacimi s politikou: inflácia, výdavky na bývanie (67 percent), ekonomika vo všeobecnosti (64 percent), nelegálna imigrácia a kontrola hraníc (60 percent), kriminalita (59 percent), chudoba a bezdomovectvo (43 percent), zlé politické vedenia a manažment (42 percent).

Až potom nasleduje problém potratov (41 percent), ešte nižšie sa umiestnili medzi problémami, ktoré trápia potenciálnych voličov ďalšie kultúrno-etické témy – výchova vo verejnom školstve (29 percent) a morálny úpadok (23 percent).

Zatiaľ čo v americkej histórii bolo prirodzené pre kresťanských predstaviteľov a veriacich spájať sa s politikou, hlásiť sa k nej a snažiť sa nahlas presadzovať na najvyšších miestach svoje hodnoty, dnes akoby zavládol opačný trend. Kresťania, aj tí aktívne praktizujúci, akoby prijali tézu, že ich viera a politika sú dva oddelené svety, ktoré nemajú nič spoločné, respektíve, že so svojou vierou nemajú čo „otravovať“ a zasahovať do takých závažných sfér, v ktorých sa má riešiť hlad, chudoba, zločinnosť…

Paradoxne, táto filozofia „nezasahovania cirkvi do politiky“ sa deje v čase, keď politika chce čoraz viac zasahovať do vecí viery a cirkvi: predefinovať to, čo je rodina, manželstvo, muž, žena, hovoriť do sexuálnej výchovy maloletých a vytvárať tak akúsi novú kultúrnu, etickú a duchovnú atmosféru vo svete.

„Cirkev a jej viera sa nehýbe. Problém je, že politika sa hýbe smerom k cirkvi,“ okomentoval tento trend pastor jedného z najväčších kresťanských zborov v Dallase, Josh Howerton z Lakepoint Church.

Dištancovanie sa cirkevných lídrov od politiky potvrdil prieskum aj ďalšími číslami, podľa ktorých 49 percent opýtaných veriacich dostalo vo svojom zbore poučenie v otázkach potratov, len 42 percent tvrdí, že v ich zbore sa hovorilo o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, len v 27 percentách zborov sa diskutovala problematika transrodovosti. Pritom prieskum tiež ukázal, že veriaci síce nechcú konkrétne odporučenia, koho voliť, ale chceli by byť vo svojich kresťanských spoločenstvách o týchto kultúrno-etických otázkach z biblického hľadiska viac poučení.

Butker verzus sestry Williamsové

Alarmujúce čísla z arizonskej univerzity vyburcovali v posledných dňoch viacerých kresťanských lídrov aj pastorov k ostrejším slovám a prejavom typu – Nemiešať sa do politiky nie je Božie, naopak! Rezignovať na svoje hodnoty a nepožadovať, aby sa prejavili vo vedení krajiny je zlým, nešťastným a nebezpečným rozhodnutím.

Slovo do bitky sa rozhodol pridať aj Harrison Butker. Hráč amerického futbalu za Kansas už skôr tento rok rozvíril vody svojím výrazne konzervatívnym prejavom smerom k študentkám kansaskej katolíckej Benedictine College, ktoré povzbudil, aby sa nebáli zhostiť svojej tradičnej roly ženy v dnešnom svete. Vyslúžil si tak tvrdú kritiku od viacerých žien z liberálnych a feministických kruhov, vrátane sestier Sereny a Venus Williamsových.

Tentoraz dôrazne podporil Trumpa ako svoju jasnú voľbu. „Je to ten najviac pro-life prezident,“ vyhlásil Butker pred pár dňami, čím chcel rozptýliť obavy niektorých kresťanov, spochybňujúcich Trumpov pro-life postoj, ktorý by podľa niektorých pozorovateľov mohol byť jedným z rozhodujúcich momentov, určujúcich, ku komu sa masa doteraz nerozhodnutých prikloní a či vôbec.

Pochovala sa Harrisová?

Tajomstvo, ako napokon americkí veriaci rozhodnú (svojou účasťou, alebo neúčasťou) tieto voľby, ešte viac umocnili udalosti posledných dní, keď na Harrisovej mítingu vo Wisconsine uprostred časti prejavu, v ktorej akcentovala svoj pro-choice postoj dvaja mladíci z davu zvolali: „Kristus je Kráľ! Ježiš je Pán!“. Na to viceprezidentka reagovala: „Chlapci, tak to ste na nesprávnom zhromaždení…“

Jej výrok sa stal okamžite virálnym na sociálnych sieťach, bizarný moment využil aj Trump na svojom pondelňajšom mítingu v Severnej Karolíne, keď vyhlásil, že Harrisová bude „deštrukčnou pre kresťanov, tou najhoršou nočnou morou…“ a že na jeho stretnutiach sú všetci kresťania vítaní.

Mnohí Harrisovej spontánnu, nie práve najtaktickejšiu reakciu považujú za klinec do rakvy jej prehry. Iní pozorovatelia tvrdia, že ani toto nepohne celou masou kresťanov, ktorí sú presvedčení, že ich viera sa veľkého amerického volebného rébusu a jeho výsledkov nijako netýka.  

Aká otázka napokon definitívne rozhodne a či sa kresťanským lídrom za necelé tri týždne ešte podarí presvedčiť svoje „ovečky“, že ich hodnoty niekoho „tam hore“ vôbec zaujímajú a stoja za to, aby vstali a pristúpili k urnám, sa celý svet dozvie už 5. novembra.