Stane sa miliardár Bezos hrobárom americkej demokracie?

Najmä Washington Post ako noviny, ktoré otvorili aféru Watergate, ktorá nakoniec viedla k odstúpeniu prezidenta Richarda Nixona, sa stále držia tohto étosu. Zvolené motto denníka „demokracia zomiera v tme“ jasne vyjadruje, ako noviny vnímajú samy seba. Napriek všetkému svojmu prísľubu apolitickosti sú však obe periodiká jednoznačne na strane demokratov.

Vidieť to napríklad na tradícii odporúčania kandidátov. Niekoľko týždňov pred voľbami takmer všetky americké noviny a časopisy informujú svojich čitateľov, koho by mali voliť. Na tom by samo osebe nebolo nič zlé. Niektoré médiá sa názorovo profilujú, preto by bolo zvláštne, keby neodporúčali kandidáta blízkeho ich názorom.

Podobne aj v Británii noviny pred voľbami oznamujú svojho favorita. Napríklad denník Daily Telegraph, úzko spätý s Konzervatívnou stranou, vždy odporúča pravicu. A muselo by zamrznúť peklo, aby liberálny Guardian nepodporil ľavicu. To však neznamená, že ich spravodajstvo je bezcenné. Čitateľ však dobre vie, kde sú predsudky redakcie, a ako má teda k článkom pristupovať, kde hľadať medzery, alebo naopak, kde budú články dobre podložené.

Problémom je, že New York Times a Washington Post nezastávajú žiadne oficiálne politické stanovisko, ale napríklad New York Times od roku 1960 nikdy nepodporili republikánskeho kandidáta na prezidenta. Washington Post začal odporúčať prezidentov až v roku 1976. Taktiež dosiaľ nikdy neodporučil republikána, ale v roku 1988 neodporučil nikoho. Teraz oznámil, že s touto praxou končí. Koho voliť, sa čitatelia Postu už nedozvedia. V redakcii vypukla vzbura.

Opustenie základných redakčných hodnôt novín?

Komentátor Robert Kagan na protest odstúpil. Reportér David Maraniss sa na Facebooku posťažoval: „Dnes je najčernejší deň mojej novinárskej kariéry. Noviny, ktoré milujem a pre ktoré som písal 47 rokov, sa rozhodli, že v prezidentských voľbách nikoho nepodporia. Demokracia je ohrozená.“ Tento krok označil za opovrhnutiahodný.

Dvadsaťjeden publicistov podpísalo článok, v ktorom toto rozhodnutie označili za „veľkú chybu“ a „opustenie základných redakčných hodnôt novín, ktoré milujeme a pre ktoré sme pracovali spolu 228 rokov“. Predstava, že jedinou prekážkou vzostupu tyranie v USA je rubrika komentárov denníka Washington Post, svedčí najmä o veľkosti ega tamojších autorov.

Rozhodnutie nikoho nepodporiť prišlo zhora, od majiteľa Jeffa Bezosa. Zakladateľ Amazonu, od roku 2013 majiteľ denníka Washington Post a v súčasnosti tretí najbohatší človek na svete, tak urobil vo chvíli, keď už bol napísaný článok podporujúci Kamalu Harrisovú v prezidentských voľbách. Okamžite sa rozšírila fáma, že Bezos nechcel naštvať Donalda Trumpa z obchodných dôvodov.

Miliardár Bezos verejne odpovedal svojim zamestnancom v komentári pre Washington Post. V ňom rázne poprel, že by ho k rozhodnutiu viedli politické motívy, a sľúbil, že nebude zasahovať do nezávislosti redakcie. Poukázal však na každoročné prieskumy Gallupovej agentúry o dôvere v médiá. Tá je v súčasnosti na historickom minime, keď im dôveruje 12 percent republikánov, 27 percent nezávislých a 54 percent demokratov. Celkovo Američania dôverujú novinárom menej ako politikom, ktorých majú sledovať.

„Musíme byť precízni a oni nám musia dôverovať, že sme precízni. Je to trpká pilulka, ale v druhej požiadavke zlyhávame. Väčšina ľudí verí, že médiá sú zaujaté,“ napísal Bezos. „Vyjadrenie podpory nijako nenakloní misky váh vo voľbách. Žiadny nerozhodnutý volič v Pensylvánii nepovie: ‚Dám svoj hlas novinám.‘ Nikto. V skutočnosti to vytvára dojem zaujatosti a závislosti. Ukončenie vyjadrovania podpory je principiálne a správne rozhodnutie.“

Bezos má v mnohých ohľadoch pravdu. Nikto neverí v apolitickosť novín, ktoré za celú svoju históriu nepodporili ani jedného republikána. A nepomáhajú ani výlevy členov redakcie na Twitteri. Každému je jasné, že majú svojho favorita.

Mnohí obhajcovia vyjadrovania podpory poukazujú na to, že ide len o názor komentátorskej sekcie, ktorá je oddelená od spravodajskej časti. Čitatelia to však takto nevnímajú. Aj keby bola spravodajská rubrika etalónom vyváženosti, o čom sa dá úspešne pochybovať, vyjadrovanie podpory poškodzuje aj ju.

Problém je hlbší, s čitateľmi

Problém je však hlbší, než si Bezos možno uvedomuje. Predplatné denníka si údajne zrušilo 200-tisíc čitateľov po tom, ako noviny odmietli vydať volebné odporúčania. Médiá sa niekedy vnímajú ako všemocná inštitúcia schopná usmerňovať svojich divákov a čitateľov. Pravdou je, že je to často práve naopak. Médiá musia vychádzať v ústrety svojim čitateľom, ktorí nemajú problém prejsť ku konkurencii, ak noviny prestanú informovať tak, ako oni chcú.

Problém sa len prehĺbil s úbytkom reklamy, ktorá je hlavným zdrojom príjmov pre tlač. Inzerenti nechceli rozrušiť žiadnu politickú skupinu, a tak držali najhoršie excesy novín na uzde. Ale s rastúcim významom predplatného musia noviny ešte viac nadbiehať svojim čitateľom.

Nahradiť aspoň časť čitateľov, čo Bezosova snaha o návrat k apolitickosti nevyhnutne zahŕňa, je mimoriadne zložitá operácia. Okrem toho sa akékoľvek kroky, pokúšajúce sa nasmerovať Washington Post do stredu, stretnú so vzburou v samotnej redakcii. Napríklad, keď sa v januári tohto roku stal šéfom novín britský novinár William Lewis, ktorý má skúsenosti z denníka Daily Telegraph a z mediálneho impéria Ruperta Murdocha, zamestnanci to prijali s nevôľou a vnímali to ako pokus posunúť Post doprava, teda ku stredu.

Washington Post existuje len vďaka Bezosovi, ktorý tento stratový podnik dotuje. Po afére s odmietnutím podporiť prezidentského kandidáta sa môže rozhodnúť, že mu to za tie peniaze nestojí, a celý podnik zavrieť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.