Opustenie základných redakčných hodnôt novín?

Komentátor Robert Kagan na protest odstúpil. Reportér David Maraniss sa na Facebooku posťažoval: „Dnes je najčernejší deň mojej novinárskej kariéry. Noviny, ktoré milujem a pre ktoré som písal 47 rokov, sa rozhodli, že v prezidentských voľbách nikoho nepodporia. Demokracia je ohrozená.“ Tento krok označil za opovrhnutiahodný.

Dvadsaťjeden publicistov podpísalo článok, v ktorom toto rozhodnutie označili za „veľkú chybu“ a „opustenie základných redakčných hodnôt novín, ktoré milujeme a pre ktoré sme pracovali spolu 228 rokov“. Predstava, že jedinou prekážkou vzostupu tyranie v USA je rubrika komentárov denníka Washington Post, svedčí najmä o veľkosti ega tamojších autorov.

Rozhodnutie nikoho nepodporiť prišlo zhora, od majiteľa Jeffa Bezosa. Zakladateľ Amazonu, od roku 2013 majiteľ denníka Washington Post a v súčasnosti tretí najbohatší človek na svete, tak urobil vo chvíli, keď už bol napísaný článok podporujúci Kamalu Harrisovú v prezidentských voľbách. Okamžite sa rozšírila fáma, že Bezos nechcel naštvať Donalda Trumpa z obchodných dôvodov.

Miliardár Bezos verejne odpovedal svojim zamestnancom v komentári pre Washington Post. V ňom rázne poprel, že by ho k rozhodnutiu viedli politické motívy, a sľúbil, že nebude zasahovať do nezávislosti redakcie. Poukázal však na každoročné prieskumy Gallupovej agentúry o dôvere v médiá. Tá je v súčasnosti na historickom minime, keď im dôveruje 12 percent republikánov, 27 percent nezávislých a 54 percent demokratov. Celkovo Američania dôverujú novinárom menej ako politikom, ktorých majú sledovať.

"Musíme byť precízni a oni nám musia dôverovať, že sme precízni. Je to trpká pilulka, ale v druhej požiadavke zlyhávame. Väčšina ľudí verí, že médiá sú zaujaté,“ napísal Bezos. „Vyjadrenie podpory nijako nenakloní misky váh vo voľbách. Žiadny nerozhodnutý volič v Pensylvánii nepovie: ‚Dám svoj hlas novinám.‘ Nikto. V skutočnosti to vytvára dojem zaujatosti a závislosti. Ukončenie vyjadrovania podpory je principiálne a správne rozhodnutie.“

Bezos má v mnohých ohľadoch pravdu. Nikto neverí v apolitickosť novín, ktoré za celú svoju históriu nepodporili ani jedného republikána. A nepomáhajú ani výlevy členov redakcie na Twitteri. Každému je jasné, že majú svojho favorita.

Mnohí obhajcovia vyjadrovania podpory poukazujú na to, že ide len o názor komentátorskej sekcie, ktorá je oddelená od spravodajskej časti. Čitatelia to však takto nevnímajú. Aj keby bola spravodajská rubrika etalónom vyváženosti, o čom sa dá úspešne pochybovať, vyjadrovanie podpory poškodzuje aj ju.

Problém je hlbší, s čitateľmi

Problém je však hlbší, než si Bezos možno uvedomuje. Predplatné denníka si údajne zrušilo 200-tisíc čitateľov po tom, ako noviny odmietli vydať volebné odporúčania. Médiá sa niekedy vnímajú ako všemocná inštitúcia schopná usmerňovať svojich divákov a čitateľov. Pravdou je, že je to často práve naopak. Médiá musia vychádzať v ústrety svojim čitateľom, ktorí nemajú problém prejsť ku konkurencii, ak noviny prestanú informovať tak, ako oni chcú.

Problém sa len prehĺbil s úbytkom reklamy, ktorá je hlavným zdrojom príjmov pre tlač. Inzerenti nechceli rozrušiť žiadnu politickú skupinu, a tak držali najhoršie excesy novín na uzde. Ale s rastúcim významom predplatného musia noviny ešte viac nadbiehať svojim čitateľom.

Nahradiť aspoň časť čitateľov, čo Bezosova snaha o návrat k apolitickosti nevyhnutne zahŕňa, je mimoriadne zložitá operácia. Okrem toho sa akékoľvek kroky, pokúšajúce sa nasmerovať Washington Post do stredu, stretnú so vzburou v samotnej redakcii. Napríklad, keď sa v januári tohto roku stal šéfom novín britský novinár William Lewis, ktorý má skúsenosti z denníka Daily Telegraph a z mediálneho impéria Ruperta Murdocha, zamestnanci to prijali s nevôľou a vnímali to ako pokus posunúť Post doprava, teda ku stredu.

Washington Post existuje len vďaka Bezosovi, ktorý tento stratový podnik dotuje. Po afére s odmietnutím podporiť prezidentského kandidáta sa môže rozhodnúť, že mu to za tie peniaze nestojí, a celý podnik zavrieť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.