Fico vystúpil v ruskej štátnej televízii. Oznámil, že s Putinom by bez váhania rokoval

Slovenský predseda vlády Robert Fico vystúpil vo vysielaní ruskej štátnej televízie Rossija 1. Informovali o tom tamojšie tlačové agentúry Ria Novosti a TASS.

Snímka obrazovky 2024-10-30 122646

Rozhovor s Ficom viedla kontroverzná moderátorka Oľga Skabajevová. „Prvýkrát v ruskej televízii! Exkluzívny rozhovor s lídrom krajiny NATO a EÚ – slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorý prežil pokus o atentát pre svoj postoj k Ukrajine,“ napísala na svoj Telegram.

Skabajevová, ktorú prezývajú aj Železná bábika Putinovej TV, patrí medzi najzvučnejšie mená ruského mediálneho sveta. V súvislosti s agresiou Ruska proti Ukrajine na ňu USA a EÚ uvalili sankcie. Program 60 minút, v ktorom Fico vystúpil, moderuje od roku 2016.

Rusko si vraj len zaväzuje šnúrky

Fico svoj výstup v propagandistickej televízii podľa českého webu iDnes začal príslovím, podľa ktorého nemožno nikoho, kto je na kolenách, považovať za porazeného – možno si vraj len zaväzuje šnúrky. „Ak si niekto myslí, že je Rusko na kolenách, tak to je možno iba preto, že Rusi si zaväzujú šnúrky,“ povedal.

Premiér v relácii uviedol, že je pripravený bez váhania rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „S pánom prezidentom Putinom som sa stretol pri viacerých príležitostiach. Dokonca som sa s ním stretol, keď bol premiérom, ešte predtým, ako sa stal prezidentom,“ poznamenal v tejto súvislosti.

Na túto eventualitu medzičasom reagoval Kremeľ, podľa ktorého neexistujú žiadne konkrétne plány na kontakty medzi politikmi. „Nie, nie sú žiadne konkrétne plány, Putinova pripravenosť bola opakovane potvrdená,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov.

Slovenský premiér tiež zopakoval argument, že Rusi a Ukrajinci boli počas rokovaní v Istanbule blízko mierovej dohody – ale vtedajší britský ministerský predseda Boris Johnson ju zhatil.

Skritizoval Zelenského plán

Ukrajina podľa Fica nechce riešiť konflikt, ale eskalovať napätie, keďže vraj hovorí o snahe získať jadrové zbrane alebo rakety stredného a dlhého doletu zo Západu, ktorými by mohla útočiť na územie Ruska.

Vo vysielaní tiež skritizoval takzvaný plán víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Je lepšie sadnúť si za rokovací stôl a rokovať dva roky, ako nechať vojakov, aby sa dva roky navzájom zabíjali, toto už nie je mierový plán,“ doplnil Fico.

Pripomeňme, že Ukrajina snahu získať jadrové zbrane popiera, hoci jej požiadavky sa stupňujú. Podľa čerstvej správy amerického denníka New York Times totiž spomenutý plán víťazstva obsahuje aj žiadosť o strely s plochou dráhou letu Tomahawk s doletom 2500 kilometrov, čo je sedemkrát viac ako už dodané rakety ATACMS.

Spojenci Ukrajiny predlžujú vojnu

„V Európe sa úplne prestalo používať slovo mier. Slovo mier neexistuje. Pokiaľ niekto hovorí o mieri, tak je považovaný za podnecovača vojny. A kto hovorí o vojne, tak je vnímaný ako bojovník za mier. Všetko je naopak,“ zaznelo tiež z úst Fica.

Politik takisto obvinil európske mocnosti z toho, že svojou podporou Ukrajiny len podnecujú pokračovanie vojny, ktorá ich v skutočnosti po takmer troch rokoch od invázie už nezaujíma. „Európska únia Ukrajincom hovorí: ‚Tu máte zbrane, tu máte peniaze, bojujte, len nás s tým neotravujte, my už s tou vojnou jednoducho nechceme mať nič spoločné‘.“

Útok na EÚ podľa neho nehrozí

Šéf slovenského ministerského kabinetu takisto spochybnil tvrdenie, podľa ktorého by malo Rusko záujem zaútočiť na štáty Európskej únie. „Kto uverí, že ruská armáda bude pokračovať v ceste cez Ukrajinu ďalej do Európy, ak médiá už dva roky vytvárajú obraz, že ruská armáda prehráva na všetkých frontoch,“ povedal Fico.

Správy o možnom záujme Moskvy o konflikt so Západom sa objavujú raz za niekoľko týždňov až mesiacov. Naposledy o ňom hovoril riaditeľ nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl, podľa ktorého bude Rusko schopné zaútočiť na NATO do roku 2030.

Členstvo v NATO vraj Ukrajine nepomôže

Slovenský premiér okrem iného skonštatoval, že neverí, že členstvo Ukrajiny v NATO bude pre Kyjev zárukou bezpečnosti. „Ak budeme rokovať o Ukrajine, budeme rokovať o bezpečnostných zárukách pre túto krajinu, pretože Ukrajina bezpečnostné záruky potrebuje, ale neverím, že členstvo v NATO bude zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu,“ skonštatoval.

Ozrejmime, že podľa bruselského denníka Politico nie je vstup Ukrajiny do NATO príliš reálny, keďže proti nemu vystupuje minimálne sedem štátov. S rozšírením o nového člena pritom v zmysle aliančných pravidiel musí súhlasiť každý členský štát.

Fico tiež uviedol, že sankcie proti Rusku nie sú účinné a že stratégia ponížiť Rusko a zraziť ho na kolená nie je funkčná. Naopak, prízvukoval, že verejná podpora ruského prezidenta od vojny ešte stúpla.

Medializovaným informáciám o Nord Stream neverí

Spochybnil tiež správy, že sabotáž plynovodu Nord Stream zosnovala hŕstka ukrajinských vojenských predstaviteľov a podnikateľov, ktorí na nápad odpáliť podmorské potrubie prišli pri zapíjaní úspechov ukrajinskej armády v máji 2022.

„Čo dnes čítame v novinách? Čítame, že si nejakí opití ukrajinskí dôstojníci povedali, že to vyhodia do vzduchu. Samozrejme, trochu preháňam, ale predstavte si, ako priplávali k miestu, kadiaľ viedlo potrubie, skočili do vody, potopili sa niekoľko sto metrov, vzali bengálske ohne, pyrotechniku ​​a vyhodili to do vzduchu. Nezmysel,“ odmietol Fico správu denníka Wall Street Journal, ktorý na základe svojich zdrojov zmapoval priebeh sabotáže.

Budúci rok chce navštíviť Moskvu

Šéf Smeru tiež povedal, že považuje za svoju osobnú povinnosť navštíviť Moskvu pri príležitosti Dňa víťazstva v roku 2025. „Áno, budem veľmi rád, poďakujem Červenej armáde, vojakom Červenej armády. Pri oslavách 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie som povedal, že maršal Konev si zaslúži pomník na Slovensku,“ uviedol.

Fico začiatkom októbra oznámil pripravenosť navštíviť Moskvu budúci rok pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Následne poznamenal, že nikomu nedovolí zabudnúť, „odkiaľ pochádza sloboda“.

Karpatsko-duklianska vojenská operácia (september – október 1944) sa zapísala do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka druhej svetovej vojny na území Slovenska. Počas bojov na Dukle zahynulo asi 21-tisíc vojakov Červenej armády a asi 1800 československých bojovníkov.


Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok