Jaroslav Daniška

Včera popoludní som pristál vo Washingtone, v lietadle ma prekvapilo pomerne dosť Slovákov, niečo horšie potom prišlo na hraničnej kontrole.

Američania majú skrátka s hranicami problém. Na juhu je deravá a do štátu prúdia stovky tisíc a postupne milióny nelegálnych imigrantov. Tu na letisku, kde z Viedne priletia samí Európania a vracajúci sa Američania, sme čakali dve hodiny, niektorí aj dlhšie, aby zhruba 600 až 800 ľudí z niekoľkých lietadiel postupne obslúžili traja policajti. Mali čas, slowly-slowly. Pritom položili iba dve-tri otázky, zobrali si odtlačok každého jedného prsta (načo vlastne?) a sken pasu. Dievča, ktoré stálo pokojne vedľa mňa, poznamenalo, že minule tu čakalo na vybavenie päť hodín.

Rodiny s deťmi a ľudia na vozíčku mali vlastné okienko, aj oni však čakali neprimerane dlho. Americkí občania, vyčlenení hneď na úvod, mali dvojnásobný počet policajtov na menšiu skupinu, ale aj tam sa tvoril dlhý rad. Hlasito sa sťažoval len jeden černoch.

S hranicou majú Američania skrátka problém – a je to celé akosi naopak, než by to malo byť.