Americký denníček. Liberáli akoby už cítili prehru
Včera popoludní som pristál vo Washingtone, v lietadle ma prekvapilo pomerne dosť Slovákov, niečo horšie potom prišlo na hraničnej kontrole.
Američania majú skrátka s hranicami problém. Na juhu je deravá a do štátu prúdia stovky tisíc a postupne milióny nelegálnych imigrantov. Tu na letisku, kde z Viedne priletia samí Európania a vracajúci sa Američania, sme čakali dve hodiny, niektorí aj dlhšie, aby zhruba 600 až 800 ľudí z niekoľkých lietadiel postupne obslúžili traja policajti. Mali čas, slowly-slowly. Pritom položili iba dve-tri otázky, zobrali si odtlačok každého jedného prsta (načo vlastne?) a sken pasu. Dievča, ktoré stálo pokojne vedľa mňa, poznamenalo, že minule tu čakalo na vybavenie päť hodín.
Rodiny s deťmi a ľudia na vozíčku mali vlastné okienko, aj oni však čakali neprimerane dlho. Americkí občania, vyčlenení hneď na úvod, mali dvojnásobný počet policajtov na menšiu skupinu, ale aj tam sa tvoril dlhý rad. Hlasito sa sťažoval len jeden černoch.
S hranicou majú Američania skrátka problém – a je to celé akosi naopak, než by to malo byť.
Hoci som sa ponáhľal, míting Kamaly Harrisovej pri Bielom dome vrcholil o siedmej večer, na tom istom mieste, kde rečnil Trump 6. januára 2021, takmer som ho už nestihol. Zastihol som len asi druhú polovicu jej prejavu, aj to z diaľky, dovnútra už nepúšťali.
Neďaleko som zaznamenal redaktora Českej televízie, ktorý si vybral jedného z najexotickejších okoloidúcich – usmievavý Aziat s veľkou mačkou na rukách, ktorý bude robiť obraz o politike českým divákom. Kolegovia z Televízie Joj, ktorí stáli vonku pred bránou, zastavovali reprezentatívnejších účastníkov.
Dominovali mladí ľudia, povedal by som do 35 rokov. Odhadom tvorili takmer polovicu prítomných. Druhou najväčšou skupinou boli černosi, ale podľa oblečenia a výzoru nie bežná vzorka. Tretiu výraznejšiu skupinu – okolo 10 percent – tvorili starší a veľmi starší bieli liberáli, spravidla manželské páry, veľká časť z nich sa sympaticky držala za ruky. Pôsobili usporiadane ako ľudia, ktorí vedú spokojné a naplnené životy. Kontrast však tvorilo to, čo prišli podporiť a čomu veria. Jedna staršia žena, mohla mať okolo šesťdesiatky, mala tričko s nápisom „Potrat“ a kvietkami okolo. Usmievala sa, spokojne kráčala domov, ale ako si niečo také surové môže dať na seba?
Z davu vynikla ešte jedna skupina. Nebola početná, boli to skôr jednotlivci, ale zato hlasití. Kričali heslá proti genocíde v Gaze a volali po vytvorení a uznaní Palestínskeho štátu plus zastavení financovania Izraela. „Baby-killers, baby-killers!“ skandovali na ľudí odchádzajúcich z mítingu. Mladí, veľmi nahnevaní, arafat šatky. V jednom momente skupinka niekoľkých z nich pristúpila k redaktorovi Joj, keď videla svetlo kamery, a skandovala svoje heslá. Keby tak vedeli, že Slovensko uznalo palestínsky štát a máme aj de facto veľvyslanca pre tento pološtátny útvar.
Keď som míňal najväčšiu skupinu demonštrujúcich za Palestínu, mohlo ich byť 60 až 70, kráčal som s tromi mladými. Dievča mohlo mať málo nad 20, hovorí: „Veď my všetci s nimi súhlasíme. Len od Trumpa asi nemožno čakať, že by bol lepší.“ Chlapec v rovnakom veku dodal: „Tu je aspoň nádej.“ S dievčaťom som súhlasil, s jej kamarátom to už nešlo.
Na mítingu však najviac prekvapilo niečo iné: ako málo ľudí tu bolo. Médiá hovorili o desiatkach tisíc, niekde som zachytil číslo 50-tisíc, ale môj odhad by hovoril o 20-tisíc účastníkoch. A to v meste, kde žiadny republikán nevyhral už celé desaťročia, ani Nixon a Reagan, keď získali 48 štátov, tu neuspeli. Ani Trump tu nemá šancu.
Míting Kamaly Harrisovej vo Washingtone. The Times/News Licensing. Foto: Jack Hill / News Licensing / Profimedia
Ak je toto vrchol mobilizácie, Harrisová má problém. O niečom svedčí aj to, že tu vôbec rečnila. Trump mal pred pár dňami míting v New Yorku, kde tiež nemá šancu vyhrať, ale vybral sa aspoň na „nepriateľské“ územie a ukázal, akú masu ľudí dokáže pritiahnuť tam. Videl som len videá, ale išla z toho energia. Trúfla by si Kamala na niečo podobné niekde v Dakote či Utahu, kde má asi také šance ako Trump v New Yorku? Alebo aspoň na Floride? Nič také neukázala.
FACT CHECK: Madison Square Garden is in fact SOLD OUT!
— Mike Crispi (@MikeCrispi) October 27, 2024
Had multiple friends on the VIP list even who couldn’t get in due to capacity.
The liberals love to lie about Trump’s crowd size: but you CAN’T spin this.
NEW YORK IS TRUMP COUNTRY! pic.twitter.com/46HI9llDmz
Vo Washingtone sa síce včera ľudia utvrdili v tom, čomu veria, oblepili sa odznačikmi, nosili vlajky a plagátiky, niektorí si domov odnášali balíčky sladkostí a vody, ktoré sa nerozdali, ale vo vzduchu nebolo cítiť víťaznú atmosféru.
Harrisovú nepodporili ani noviny Washington Post, ani LA Times. Tie prvé vraj pre nestrannosť, čo je nezmysel, keďže tie noviny nestranné nie sú, tie druhé vraj pre postoj Harrisovej ku Gaze. Bude za tým ešte niečo viac. Aj z vystupovania niektorých vplyvných redaktorov CNN, dokonca z výrokov bývalého autora prejavov Baracka Obamu, ktorý Harrisovej prejavy nazval „šalátom zo slov“, cítiť, že sa vlastne pripravujú na jej prehru a nechcú, aby potom ich reputácia utrpela.
NEW: CNN’s Scott Jennings says Kamala Harris is a “double-threat” because she can’t think on her feet and can’t answer the expected questions.
— Collin Rugg (@CollinRugg) October 24, 2024
CNN has railed on Harris after her town hall event.
Here are the top reactions:
6. Axelrod: She is word salad city.
5. Jennings:… pic.twitter.com/Mdrr46uzbz
Progresívne médiá – v Amerike to platí rovnako ako u nás – vedia byť neskutočne stranícky poslušné, nič nevedia robiť tak poctivo, ako neustálu kampaň proti oponentovi. V tom fungujú ako dokonalá mašina. A ak sa to prelomí, ak hovoria o problémoch, kryjú si vlastný chrbát.
Akoby to cítili aj predavači tričiek, po mítingu sa ich vyrojilo popri ceste mnoho, začali s výpredajom. Počul som, ako ponúkajú tričká alebo šiltovky s Kamalou za dolár.
Večer som si potom pustil celý prejav Kamaly Harrisovej doma, nebola to žiadna sláva. Jej jedinou témou je Trump, pomáhajú jej v tom aj médiá. Ešte stále sa snažia vykresľovať jeho imidž ako rasistu, ktorý je proti ženám, černochom, Hispáncom, akýkoľvek výrok niekoho z vystupujúcich vyberú a tvrdia, že to je Trumpova línia, ak sa od toho kampaň dištancuje, že išlo o (možno nepodarený) vtip konkrétneho rečníka, hneď to rámcujú, že Trumpova kampaň priznáva problém, že Trump si sám škodí a podobne.
Len to už akosi nefunguje. Aj Jeff Bezos, majiteľ Washington Post, sa totiž pripravuje, že s Trumpom bude musieť nejako vychádzať.
V prospech Trumpa svedčí ešte niečo. V posledných dvoch voľbách získal v dôležitých štátoch vždy viac, ako ukazovali prieskumy. Vtedy prehrával, teraz niekde vedie, inde je vyrovnaný. Je teda dosť možné, že Trump už reálne s náskokom vedie nad Harrisovou. Jeden vplyvný konzervatívny rozhlasový moderátor dokonca otvoril tému, či by Trump nemohol vyhrať zdrvujúco (landslide), teda skoro po celej krajine. Pripomenul, že aj Nixon a Reagan, keď sa im to podarilo, tak sa to dlho skôr nečakalo, bolo to prekvapenie. Tých 48 štátov to asi nebude, ale jedna vec sa opakuje – Trumpovi mimoriadne pomáha, že Kamala Harrisová je veľmi slabý kandidát. Má pekný úsmev, ale uveriť jej to, čo hovorí, je ako veriť sympatickej moderátorke, keď číta správy. Nie je to proste ona.
GPS—a total of 98,678 mobile devices were at or in the immediate vicinity of Trump’s Madison Square Garden rally.
— Tony Seruga (@TonySeruga) October 28, 2024
Just under 20,000 were in the venue itself and the balance were outside watching.
47% had never attended a Trump rally. pic.twitter.com/obtFjyXMYz
Zato Trump je Trump. To, čo sa snažili médiá vykresliť ako jeho najväčšiu slabosť – jeho osobnosť –, je s Harrisovou pre neho ďalšia výhoda.
O týždeň v utorok sú voľby, uvidíme.
Pod čiaru ešte dodám, že centrum Washingtonu je prekvapivo pekné a udržiavané. Čerstvo nasadené a zjavne polievané kvety, žiadne grafiti, veľké koše, z centra mesta ide pokoj. Nechýbajú im ani široké pruhy pre cyklistov, lebo jazdia aj bez nich. Američania, ktorí tu žijú, sú až prekvapivo štíhli. Ale ako všade inde vo svete, aj tu platí, že hlavné mesto sa od štátu veľmi líši. A jeho centrum od periférie rovnako.
Musím už končiť, o hodinu ma čaká stretnutie s Christopherom Caldwellom, s azda najlepšie píšucim Američanom, viac o stretnutí v najbližšom denníčku.