Kde je zakopaný pes európskej produktivity
V roku 1995 vyprodukovala jedna hodina práce v krajinách eurozóny v priemere 47,1 dolára HDP, zatiaľ čo v USA takmer identických 46,6 dolára. Do roku 2023 sa rozdiel v produktivite medzi oboma regiónmi zvýšil nad 20 percent v prospech USA.
CHRISTINE LAGARDEOVÁ, URSULA VON DER LEYENOVÁ
Christine Lagardeová a Ursula von der Leyenová. Foto: ČTK / AP / Olivier Matthys / Profimedia
Vysvetlenie tohto zaostávania si niekedy zľahčujeme tým, že ho ukotvujeme len do politík z nedávnych rokov, ako je napríklad Green Deal. Lenže európske zaostávanie začalo byť viditeľné už koncom 90. rokov minulého storočia. Pritom až do konca 70. rokov Európa, naopak, Spojené štáty dobiehala. Detailnejší výskum tohto fenoménu je preto stále relevantný.
Jeden taký realizoval francúzsky ekonóm Antonin Bergeaud a prezentoval ho počas letného fóra Európskej centrálnej banky. Popísal v ňom vývoj a zdroje európskej ekonomickej produktivity od konca druhej svetovej vojny. Úspech troch povojnových dekád videl hlavne v kombinácii úspešnej absorpcie domácich, ale najmä amerických inovácií, lacnej ropy a vlažného rastu miezd, čo umožnilo väčšiu časť ziskov smerovať do budovania kapitálu.