Koniec fascinácie smrťou sa začal prejavovať na začiatku renesancie
Západné spoločnosti zmenili spôsob bývania, zmenila sa pôrodnosť i úmrtnosť. Obyvateľstvo sa presunulo do miest. Uskutočnila sa revolúcia smrti, ktorú francúzsky historik Philippe Ariès považuje za jednu z najväčších revolúcií vôbec.
Ornate memorial tombs in the Pre Lachaise Cemetery, Paris 75020, France.
Parížsky cintorín Père Lachaise. Foto: Ed Buziak / Alamy / Alamy / Profimedia
Fenoménom smrti sa Philippe Ariès zaoberal celé desaťročia a jeho dielo Dejiny smrti sa stalo klasikou. Zaujímali ho všetky pramene – výtvarné, archeologické i liturgické. Mal rád elementárne veci, bližšie mu bolo skôr obrazové zachytenie ako písomné. Tvrdil, že obraz zostáva najhutnejším a najpriamejším spôsobom vyjadrenia. Smrť bola pre neho ikonofil.
Ako mnohí velikáni, aj on bol rozporuplnou postavou. Politickým reakcionárom aj priekopníkom, sektárskym rojalistom, (ktorý podporoval vichystický režim) i zakladateľom novej kultúrnej histórie. Mal trvalé hodnotové väzby na starý kultúrny poriadok, ale oceňoval a využíval metodológiu ľavicových historikov. Vyštudoval demografiu a jeho knihy sú vo vnímaní súkromného života v minulosti priekopnícke. Zásadné bolo jeho dielo o koncepte detstva ako fenoménu, ktorý do novoveku neexistoval.