Belgická spoločnosť Euroclear, ktorá drží najväčšie množstvo majetku ruských bánk v Európe, by podľa návrhu Komisie rezervovala istú sumu priamo z týchto aktív ako ručenie pôžičky 45 miliárd eur, aby sa neprerušilo čerpanie zo strany Kyjeva.
Ide o značný posun voči predošlým snahám Európskej únie o nakladanie s aktívami Ruska, ktoré sú v Európe zmrazené v dôsledku sankcií za inváziu na Ukrajinu. Doteraz sa totiž v návrhoch na využitie ruských prostriedkov pracovalo len s možnosťou využitia výnosov.
Poistenie pôžičky by posilnilo európsky program financovania pôžičky Ukrajine v hodnote asi 200 miliárd eur, ktorý čerpá splátky z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
V súčasnosti sa rokuje výlučne o rezervácii bližšie neurčenej sumy peňazí ako forme poistky európskej pôžičky, povedali traja anonymní predstavitelia Európskej komisie pre týždenník Politico. Má ísť o kompenzáciu Euroclearu za straty, ktoré vznikli v dôsledku súdnych procesov v Rusku.
Belgická banková spoločnosť je totiž v súčasnosti zapletená do viacerých súdnych sporov so sankcionovanými stranami, ktoré sa snažia spochybniť zadržiavanie svojich aktív a požadujú odškodnenie.
Ruské súdy majú len malú právomoc vymáhať odovzdanie eurových či dolárových aktív vlastnených Ruskom, majú však právomoc siahnuť na zostatky Euroclearu v ruských finančných inštitúciách. Keďže tie patria západným inštitúciám, tie by následne mohli samy vzniesť nároky voči Euroclearu, priblížil Politico.
Na pokrytie nákladov alebo nárokov vyplývajúcich z týchto súdnych konaní si spoločnosť Euroclear rezervuje približne desať percent neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív v osobitnom fonde pre prípad nečakaných udalostí.
Anonymní predstavitelia Komisie však tvrdia, že môže byť nákladovo efektívnejšie využiť časť podkladových ruských aktív priamo na pokrytie týchto záväzkov – aj keď kritici tvrdia, že tento akt ohrozuje dodržiavanie medzinárodného práva. Podobný názor má aj Rusko, ktorého prezident Vladimir Putin označil použitie výnosov z ruského majetku za krádež.
Západné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) už skôr varovali, že priamy prevod vlastníctva ruských aktív predstavuje riziko narušenia dôvery v eurozónu ako finančné centrum a v euro ako medzinárodnú rezervnú menu.
Euroclear je pod tlakom akcionárov, ktorí doplácajú na súdne konania v Rusku, v reakcii na to zase belgická banka tlačí na eurokomisiu, aby prehodnotila rizikovosť priameho zhabania aktív, uviedla trojica anonymných diplomatov.
Hoci sú úradníci Komisie údajne otvorení týmto myšlienkam, vyhovenie žiadosti si vyžaduje jednomyseľný súhlas 27 členských štátov eurobloku, čo znamená, že konkrétne rozhodnutie tak skoro neprijmú, dodali.
V pôvodnej dohode EÚ – ktorá sa rozhodla vyčleniť desať percent neočakávaných ziskov na pokrytie právnych rizík spoločnosti Euroclear a ktorá predchádzala vytvoreniu pôžičky G7 – sa zdôraznilo, že ak sa riziká do piatich rokov nenaplnia, nevyužité prostriedky by sa mali odovzdať Únii.
Podľa tejto dohody sa Belgická národná banka a Európska komisia môžu rozhodnúť zadržať aj ďalšie prostriedky, ak sa právne náklady zvýšia. Kritici však upozorňujú, že využitie tejto možnosti by znížilo sumu, ktorá je k dispozícii na obsluhu pôžičky G7.
(sab)