Od momentu, ako ľudia v priamych voľbách zvolili Petra Pellegriniho za prezidenta, uvoľnilo sa po ňom kreslo predsedu parlamentu. Formálne Slovensko nemá druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ale v skutočnosti zostala táto pozícia Hlasu.

Poverený vedením poslaneckej snemovne je totiž jej podpredseda Peter Žiga (Hlas). V politickom zákulisí sa zároveň odohráva ďalší diel dlhého príbehu o novom šéfovi parlamentu. Pôvodne Hlas rozhodol, že Pellegriniho má na čele parlamentu nahradiť vicepremiér Richard Raši, ale proti bol Danko.

Nárok Danka byť predsedom Národnej rady je minulosťou

SNS krátko po prezidentských voľbách naznačovala možné zmeny kresiel pôvodne dohodnuté v koaličnej zmluve. Predseda SNS vravel, že by sa mali zmeniť podmienky fungovania koalície. „Chceme jasne povedať na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, pretože sa zásadne mení politická mapa," vyhlasoval Danko.

Premiér Robert Fico ho podporoval tvrdením, že najlepším riešením by bolo, aby si koaličné strany rozdelili tri najvyššie posty v štáte tak, že predseda SNS Danko by sa stal predsedom Národnej rady. Postupne sa pridali s podobnými vyjadreniami aj minister obrany Robert Kaliňák a Tibor Gašpar (obidvaja Smer). Aktuálne je situácia iná, Danko predsedom parlamentu podľa všetkého nebude. Nemôže sa totiž v tejto veci oprieť o Smer.

Faktor huliakovci a oslabenie SNS

Pred dvomi týždňami ohlásili odchod z klubu SNS poslanci Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták z Národnej koalície. Ešte predtým Huliak povedal, že podporia kandidáta Hlasu na post predsedu parlamentu.

Pôvodný klub SNS mal desať členov, odchodom huliakovcov klesol na sedem. Zákon o rokovacom poriadku pritom stanovuje minimálne osem členov. Zo Smeru preto prišiel na „hosťovanie“ poslanec Dušan Muňko, aby sa klub SNS zachoval.

Posun v možnosti zvoliť nového predsedu parlamentu naznačil aj premiér a predseda Smeru Robert Fico práve v súvislosti s odchodom huliakovcov.

Premiér v nedávnom rozhovore pre Štandard povedal, že sú rozdielne názory na obsadenie predsedu parlamentu, „ale situácia sa teraz výrazne mení, pretože nastalo veľmi výrazné oslabenie klubu SNS, čo je dôsledok toho, ako bol tento klub zostavený pred parlamentnými voľbami“.

„Téma predsedu parlamentu sa tým však posúva do úplne inej roviny. SNS má iba sedem poslancov, bude to výrazne dynamizovať voľbu predsedu Národnej rady,“ poznamenal Fico, ale konkrétnejší nebol.

Alternatíva Matúš Šutaj Eštok

Alternatívou namiesto Rašiho mohla byť kandidatúra predsedu Hlasu a ministra vnútra Šutaja Eštoka na post šéfa parlamentu. Líder SNS pritom 20. októbra v RTVS povedal, že ak to má byť tak, potom sa SNS uchádza o pozíciu ministra vnútra. „Ak by sme sa vedeli baviť o zmene koaličnej zmluvy, bola by to iná situácia,“ vysvetľoval Danko.

Cez víkend podpredseda Hlasu a minister práce Erik Tomáš v TA3 v relácii V politike povedal, že ich prvou voľbou na post predsedu parlamentu je Raši. Pripustil však, že v koalícii je diskusia o tom, že by sa na tento post posunul Šutaj Eštok. „Musel by urobiť, samozrejme, osobné rozhodnutie a post ministra vnútra by musel však zostať strane Hlas. Kto by bol prípadne novým ministrom vnútra, o tom nemienim špekulovať,“ vyjadril sa Tomáš.

Problém s predsedom parlamentu sa teda nekončí, pretože SNS Šutaja Eštoka nepodporí, ak SNS nezíska post ministra vnútra.

Poslanec Roman Michelko (SNS) hovorí, že Smer do divokej voľby predsedu parlamentu nepôjde. „V tejto chvíli nie je žiadna dohoda. Pokiaľ nie je dohoda, tak sa nepôjde do žiadnej voľby,“ povedal v pondelok Štandardu Michelko.

Zraniteľný predseda Hlasu

V Hlase podľa našich zistení uvažovali, že priechodnejší by mohol byť pre SNS práve Šutaj Eštok ako líder koaličnej strany. Zároveň ako člen vlády na poste ministra vnútra je „zraniteľnejší“. To znamená, že v prípade vynúteného odchodu z postu ministra by Hlas politicky strácal. Navyše, ako šéf parlamentu by sa viac mohol venovať politickej práci, na čo mu nezostáva dostatok času v pozícii ministra.

Zdroj zo SNS, ktorý si neželal byť menovaný, hovorí, že Hlas „vypúšťa balóniky“ a čaká, aká bude reakcia. „Teraz sa oslabila SNS, tak prišli s ofenzívou, že rezort vnútra by riadil Branislav Zurian [šéf policajnej inšpekcie - pozn. red.] a Šutaj Eštok by mohol byť predseda parlamentu,“ zhodnotil náš zdroj.

Skôr ako vyriešenie kresla šéfa parlamentu koalíciu čaká príprava mechanizmu spolupráce s poslancami okolo Rudolfa Huliaka. Minulý týždeň vyhlásili dvojdňový bojkot a nezúčastnili sa na hlasovaniach v parlamente. Jednou z ich požiadaviek je jedno kreslo vo vláde, čo nateraz koalícia odmietla.

Vládne strany Smer, Hlas a SNS majú len tesnú väčšinu 76 poslancov zo 150-členného parlamentu. Bez huliakovcov, opozície a pri neúčasti čo i len jedného koaličného poslanca parlament nemôže prijímať rozhodnutia.