Zemiaky za šošovicu, mandarínky za cícer. Sankcie tlačia Rusko k bartru

V dôsledku sprísnených pravidiel zahraničných bánk a komplikácií pri spracovaní platieb je Rusko nútené oživiť praktiky výmenného obchodu, ktoré boli typické pre začiatky „divokého kapitalizmu“ v 90. rokoch.

93. deò ruskej invázie na Ukrajinu Ilustračné foto: TASR/AP

Ako uviedol portál Moscow Times, prijatie barterových transakcií predstavuje riziko pre rozpočet krajiny, keďže znižuje prísun peňazí do štátnej pokladnice.

Cieľom je však udržať dovoz potrebného tovaru v požadovaných objemoch. Ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja už v januári pripravilo manuál pre výmenný obchod, tzv. „navigátor“.

Tento dokument má ruským exportérom pomôcť pri určovaní rovnakých hodnôt tovarov a zabezpečiť, aby obchodné transakcie boli čo najjednoduchšie.

Jedným z príkladov je spoločnosť Astarta-agrotrading so sídlom v Saratove, ktorá uzatvorila barterové dohody s pakistanskými partnermi. Spoločnosť sa zaviazala vymeniť 15-tisíc ton cíceru za rovnaké množstvo mandarínok a ďalších 10-tisíc ton šošovice za zemiaky. Iná dohoda zahŕňa výmenu 20-tisíc ton cíceru za podobnú zásielku ryže.

Barter sa stáva obľúbeným aj pri obchode s Čínou, kde Rusko za výrobky ako domáce spotrebiče či stavebné materiály ponúka ľanové semienka. Alexej Frolov z Uralskej colnej správy považuje túto metódu za spôsob minimalizácie menových a finančných rizík, keďže menové výkyvy nemajú na takéto transakcie vplyv a obchod sa vyhne problémom spojeným s meškaním či odmietaním platieb.

Niektorí odborníci varujú, že barter môže priniesť komplikácie. Ekonómka Alexandra Prokopenková z Carnegie Russia Eurasia Center upozorňuje, že tieto transakcie sa dajú využiť na daňové úniky, pretože odhadovaná hodnota DPH môže byť manipulovaná.

Zvýšený záujem o barter v Rusku je dôsledkom nových sankcií USA, ktoré obmedzili platby za vojenský a zakázaný tovar. Banky teraz vyžadujú dôkazy, že tovar nesúvisí s vojensko-priemyselným sektorom, čo spomaľuje dovoz vrátane poľnohospodárskych produktov.

Odborníci však predpokladajú, že barter zostane okrajovým riešením. Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné otázky tvrdí, že barter nie je praktický ani výhodný pre veľký export. Prezident Ruskej obilnej únie Arkadij Zločevskij dodáva, že Rusko potrebuje peniaze, nie tovar. Napriek nevýhodám je barter v niektorých odvetviach výhodný. Dovoz do Ruska klesol o 8 %.

(lup)