Háji slobodu slova a odmieta gender ideológiu. Kto je nová šéfka britských konzervatívcov

Počas uplynulého víkendu dorazila z Britských ostrovov bezprecedentná správa – novou predsedníčkou tamojšej Konzervatívnej strany sa stala Kemi Badenochová, politička pôvodom z Nigérie.

Úspech sa dostavil po tom, ako táto niekdajšia ministerka obchodu porazila bývalého ministra pre imigráciu Roberta Jenricka o viac ako 10-tisíc hlasov (54-tisíc ku 41-tisíc), pričom o novom lídrovi rozhodovalo takmer 100-tisíc straníkov.

Badenochová sa stala vôbec prvou černoškou na čele britskej politickej strany, prvou líderkou patriacou do prvej generácie prisťahovalcov a iba druhou ženou v čele opozície po legendárnej Margaret Thatcherovej, ktorá je jej osobným vzorom.

Hoci na prvé počutie znie zvolenie Badenochovej takmer ako umieračik pre konzervatívnu politiku ako takú, tento dojem sa napokon môže ukázať ako zásadne mylný. A to prinajmenšom z troch objektívnych dôvodov.

Od dna sa dá odraziť len hore

V prvom rade, po dvojročnom predsedníctve Rishiho Sunaka – ktorý v júli tohto roka priviedol konzervatívcov k najhoršiemu volebnému výsledku od roku 1832 a ukončil štrnásť rokov ich vlády – už takzvaní toryovci nemajú kam padnúť.

Skutočnosť, že jediný smer, ktorým sa môže najúspešnejšia politická mašinéria v histórii západnej demokracie pohybovať, je smer hore, sa už začína prejavovať. Konzervatívci totiž prvýkrát po troch rokoch v poslednom prieskume predstihli labouristov (hoci len tesne v pomere 29 percent k 28 percent).

Lákavá povaha bojovníčky

Druhý dôvod súvisí s tým, že sa nachádzame v dobe, ktorá nepraje charakterovo nevýrazným politikom poklonkujúcim elitám, ale skôr excentrickým lídrom schopným cieliť na široké masy.

A práve Badenochovú mnohí označujú za svojráznu, veľmi výrečnú ženu s analytickým a racionálnym mozgom, ktorá „má tendenciu najprv hovoriť a potom premýšľať“ a tiež takú, ktorá je bojovná až tak, „že by sa mohla pohádať s vlastným odrazom“.

„Je najhoršou nočnou morou sira Keira Starmera, ktorý bude vyzerať zaprášený, sivý a unavený, keď sa postaví proti svojej novej súperke v poslaneckej lavici,“ napísal britský publicista a komik Mark Dolan s odkazom na jej hlavného vyzývateľa, šéfa Labouristickej strany. Ten navyše čelí tomu, že jeho popularita po víťazstve vo voľbách klesla výraznejšie ako ktoréhokoľvek premiéra v modernej histórii.

„Konzervatívci teraz majú lídra, ktorý je ochotný prekročiť hranice technokratického ľavicového konsenzu a pozrieť sa na výzvy, ktorým táto krajina čelí, novým pohľadom,“ dodal zas tamojší denník Telegraph, podľa ktorého táto politička predstavuje „závan čerstvého vzduchu“.

Názory ako z učebnice konzervativizmu

Tretím a vôbec najdôležitejším dôvodom je ten, že Badenochová popri dodržiavaní hlavných ekonomických naratívov svojej strany kladie dôraz aj na to, čo v súčasnosti robí konzervatívcov konzervatívcami – suverenitu a kultúrno-etické otázky.

Badenochová sama seba označuje za genderovo kritickú feministku, z čoho pramení jej odpor voči konceptu rodovej sebaidentifikácie, rodovo neutrálnym toaletám alebo účasti biologických mužov v ženských športoch.

Nová líderka toryovcov tiež zaujíma tvrdý postoj voči migrácii a tvrdí, že Británia nesmie byť „špongiou pre migrantov“. V reakcii na to sa zaviazala vypracovať najdetailnejší plán, ako tok cudzincov obmedziť. Zastáva tiež názor, že nie všetky kultúry sú „rovnako cenné“, pričom ako príklad uviedla „kultúry, kde sa ženám hovorí, že by nemali pracovať“.

Badenochová podľa BBC spochybnila názor, že v Británii je rozšírený inštitucionálny rasizmus a v takzvanej kritickej rasovej teórii, ktorá poháňa hnutie Black Lives Matter, podľa magazínu Spectator vidí zhubnú ideológiu, ktorá zobrazuje černochov ako obete a belochov ako utláčateľov a zaviazala sa proti nej bojovať.

V rozhovore pre stanicu LBC zas povedala, že predsudky počas svojho života zažila len od ľavičiarov. „Prišla som do tejto krajiny vo veku 16 rokov a teraz kandidujem za premiérku – nie je to úžasné? Narodila som sa v tejto krajine, ale nevyrastala som tu,“ povedala.

Nová líderka konzervatívcov tiež v referende v roku 2016 podporila brexit, no doplnila, že nebol taký úspešný, ako by mal byť. A to aj preto, lebo Spojené kráľovstvo je vraj „príliš vystrašené na to, aby využilo príležitosti, ktoré brexit ponúka“.

Badenochová presadzuje slobodu prejavu a v súvislosti s legislatívou zameranou proti „trestným činom z nenávisti“ tvrdí, že ide o jednu zo zlých vecí, ktorú predošlý kabinet zaviedol. Posťažovala sa tiež na to, že internetoví giganti sa stali príliš mocnými v regulácii toho, čo ľudia hovoria.

Hoci sa nepovažuje za klimatickú skeptičku, nepodporuje britský cieľ stať sa emisne neutrálnou spoločnosťou do roku 2050, čo by podľa nej viedlo k bankrotu, a niektoré zelené zákazy označila za „fanatické“. Jej dokument s názvom Konzervativizmus v kríze: Vzostup byrokratickej triedy sa tiež ohradzuje voči zákazu predaja áut s naftovými a benzínovými motormi prijatému predošlou konzervatívnou vládou.

Z McDonaldu až na čelo toryovcov

Kemi Badenochová, celým menom Olukemi Olufunto Adegoke Badenochová, sa narodila vo Wimbledone (Londýn) v roku 1980 a bola jedným z troch detí nigérijských rodičov. Jej otec pracoval ako praktický lekár a jej matka bola profesorkou fyziológie.

Badenochová vyrastala v Lagose v Nigérii a tiež v Spojených štátoch amerických, kde jej matka prednášala. Do Spojeného kráľovstva sa vrátila o 16 rokov neskôr pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v tomto africkom štáte.

Politička vyštudovala právo a počítačové inžinierstvo, pričom si počas vysokej školy privyrábala prácou v McDonalde a inde.

Neskôr sa zamestnala vo svete financií, kde bola zástupkyňou riaditeľa súkromnej banky Coutts a neskôr pracovala ako digitálna riaditeľka vplyvného časopisu Spectator podporujúceho tamojších konzervatívcov.

Do Konzervatívnej strany vstúpila v roku 2005 vo veku 25 rokov a poslankyňou za tento subjekt sa po prvotných volebných neúspechoch stala v roku 2015.

Od roku 2012 je vydatá za bankára Hamisha Badenocha, s ktorým má tri deti. Podľa jej neautorizovaného životopisu existovala medzi manželmi dohoda, podľa ktorej, ak by bol jeden z nich zvolený do parlamentu, druhý by pokračoval vo svojej profesionálnej kariére.