Maďarského premiéra v pondelok opozícia konfrontovala s problémami ekonomiky krajiny. Viktor Orbán útok odvrátil "kopnutím si" do susedného Rumunska.
Socialistický poslanec Imre Komjáthi povedal, že „Rumuni, Slováci a pomaly všetci nás predbehnú“. Kritizoval, že Maďarsko je na tom počas dlhoročných vlád Orbána finančne oveľa horšie. Maďarskému premiérovi sa to nepozdávalo.
„Každý, kto tvrdí, že Rumuni sú na tom lepšie ako my, by sa tam mal presťahovať,“ povedal Orbán a dodal, že rád bude diskutovať s každým, kto si myslí, že sa v Rumunsku žije lepšie.
Rumunsko desaťročia zaostávalo za maďarskou ekonomikou, ale v posledných rokoch údaje ukazujú, že krajina dobehla Maďarsko z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a kúpnej sily.
Svoje vyjadrenia z parlamentu neskôr maďarský premiér zopakoval aj v príspevku na sociálnej sieti.
Alianciu počas vlády Donalda Trumpa v rokoch 2017 až 2021 negatívne ovplyvnili výroky Donalda Trumpa týkajúce sa nedostatočného financovania obrany členských štátov.
Severoatlantická aliancia zostane jednotná bez ohľadu na to, kto zvíťazí v amerických prezidentských voľbách, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok počas návštevy Berlína.
„Nech už vo voľbách zvíťazí ktokoľvek, budeme spolupracovať s demokratkou Kamalou Harrisovou, budeme spolupracovať s republikánom Donaldom Trumpom a zabezpečíme, že Aliancia zostane jednotná," povedal Rutte. Zdôraznil tiež, že "nemá obavy" o budúcu podporu NATO, pretože je to v záujme Spojených štátov.
Niektorí západní spojenci sa totiž obávajú budúcnosti NATO v prípade, že vo voľbách zvíťazí exprezident Trump. Najmä preto, že presadzuje výrazné zvýšenie výdavkov na ich obranu.
Trump tiež vo februári tohto roka vyhlásil, aby si Rusi "robili čo chcú" s krajinami NATO, ktoré neinvestujú viac prostriedkov do spoločnej obrany. Harrisová zasa sľubovala spoluprácu s členskými štátmi a podporu Aliancie podobne ako súčasný americký prezident Joe Biden.
Rutte v reakcii na správy o severokórejských jednotkách v Rusku povedal, že je dôležité urobiť „všetko, čo je v našich silách, aby sme udržali v bezpečí nielen euroatlantický, ale aj indo-pacifický priestor".
Na stretnutí sa rokovalo aj o zvýšení domácej výroby zbraní, pričom hlavný dôraz sa kládol na bezpilotné lietadlá a rakety.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že 4. novembra sa na zasadnutí štábu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl riešili opatrenia proti ruským útokom pomocou bojových dronov a leteckých bômb.
„Dnes (4. 11.) som mal aj zasadnutie štábu. Kľúčovou otázkou, o ktorej sa diskutovalo, bola protivzdušná obrana. Všetci vidia, o koľko viac Rusi používajú šachty a letecké bomby. Tento teror sa každým mesiacom zvyšuje. Potrebujeme viac protiopatrení," priblížil Zelenskyj.
„Patrí sem posilnenie mobilných palebných skupín, zavedenie reálneho nácviku zostreľovania šachiet pomocou bezpilotných lietadiel a rozvoj našich síl tak, aby sme konečne vyriešili problém ruských leteckých bômb. Existujú naliehavé rozhodnutia, ktoré treba realizovať. A sú aj strategickejšie záležitosti, ktoré budú zohľadnené v Pláne vnútorného posilnenia Ukrajiny, v príslušnej obrannej doložke," povedal ukrajinský prezident.
Pokiaľ ide o frontové línie, diskusie sa sústredili na ruské aktivity na doneckom fronte spolu so zvýšenými ruskými akciami v južnej časti Ukrajiny. Na zasadnutí sa osobitne riešila aj operácia v Kursku.
Kremeľ bližšie podrobnosti o ich rozhovore nezverejnil, no Čche Son-hui počas svojej niekoľkodňovej návštevy Ruska prisľúbila, že Severná Kórea bude stáť na strane Moskvy až do jej víťazstva vo vojne na Ukrajine.
Severokórejská ministerka zahraničných vecí ruskej hlave štátu poďakovala za stretnutie a odovzdala jej pozdravy od severokórejského vodcu Kim Čong-una.
Čche Son-hui minulý týždeň rokovala aj so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom a zdôraznila, že cieľom Pchjongjangu je stáť po boku Ruska v tom, čo nazvala "posvätným bojom" na Ukrajine.
K návšteve došlo v čase, keď Rusko podľa Západu plánuje nasadiť tisíce severokórejských vojakov do vojny s Kyjevom. Putin, ktorý v lete podpísal vojenskú dohodu s KĽDR, minulý mesiac rozmiestnenie severokórejských jednotiek nepoprel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti kritizoval zdržanlivú reakciu Západu.
Slovensko má podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu záujem o investície s vysokou pridanou hodnotou, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť krajiny a životnú úroveň Slovákov.
Minister životného prostredia je zároveň toho názoru, že Čína disponuje veľkým počtom investorov, ktorí sú svetovými lídrami v jednotlivých oblastiach a je dôležité k nim pristupovať rovnocenne bez ideologických predsudkov. Taraba to povedal v pondelok pri otvorení čínsko-slovenského podnikateľského fóra v Šanghaji.
„Bolo doposiaľ veľkou chybou, že predošlé vlády na Slovensku nevenovali dostatočnú pozornosť čínskym investorom, ktorí chceli realizovať veľké investície v Európe. Takto sme sa sami obrali o projekty, ktoré skončili v okolitých štátoch," zhodnotil Taraba.
Práve aktuálna oficiálna návšteva Číny slúži podľa neho na to, aby Slovensko vyslalo jasný signál, že má záujem o strategické partnerstvo aj v investičnej oblasti. „Za rovnako dôležité považujem prenikanie slovenských výrobkov na čínsky trh, ktorý sa vyznačuje nielen veľkosťou, ale aj kúpyschopnosťou," dodal šéf envirorezortu.
Podnikateľské fórum zorganizovala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) spoločne s Čínskou radou medzinárodného obchodu (China Council for the Promotion of International Trade, CCPIT). Na podujatí sa zúčastnilo vyše 150 podnikateľov.
Predseda vlády Robert Fico sa vo videu z nočnej Číny prihovoril obyvateľom Slovenska, venoval sa ľudským právam, ale aj ekonomickým a ďalším významným témam.
„Mimovládnym organizáciám na Slovensku ako je Inštitút pre ľudské práva odkazujem, že o stav dodržiavania ľudských práv by sa mali starať najmä na Slovensku, kde počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora dochádzalo k brutálnemu porušovaniu ľudských práv," uviedol Robert Fico s dôvetkom, že Slovensko je posledné, ktoré by malo v tomto duchu moralizovať a dávať rozumy na úkor iných.
Krúpovo varovanie a Ficova odpoveď
Poslanec Juraj Krúpa (SaS) v pondelok upozornil na strategickú spoluprácu s Čínou, s ktorou už majú skúsenosti aj iné európske krajiny.
„Napríklad Poľsko, ktoré trikrát takto zrušilo spoluprácu s Čínou, alebo to je napríklad Čierna Hora, ktorá si nechala postaviť diaľnicu a doteraz žiada EÚ o pomoc, aby jej pomohla splácať tie dlhy, ktoré sa jej nahromadili voči Číne," zdôraznil. A my máme podľa Krúpu presne tieto obavy, čiže nielen bezpečnostného, ale aj ekonomického charakteru, že takýmito rôznymi ťahmi a podpismi o akejsi strategickej spolupráci napríklad v infraštruktúre alebo infraštruktúrnych projektoch sa Slovensko zadĺži ešte viac.
Premiér Fico mu však odkázal, že jedným z najdôležitejších výsledkov tejto návštevy je zrušiť pre občanov Slovenskej republiky víza na cestu do Číny nepresahujúcu 15 dní. Krúpovi ďalej odporučil, aby Čínu navštívil a aby „konečne pochopil, že Čínu ekonomicky nedobehneme, ani keby sme jej utekali naproti".
Premiér: Investícia bude jedným z prelomových momentov
Investícia čínskej spoločnosti Gotion na Slovensku bola hlavnou témou návštevy predsedu vlády Roberta Fica v čínskej provincii An-chuej. V jej hlavnom meste Che-fej ho prijal generálny tajomník provinčnej vlády Liang Yanshun, informoval v pondelok Úrad vlády. Spoločnosť, ktorá plánuje na Slovensku vyrábať batérie do elektromobilov, má svoje hlavné sídlo práve v provincii An-chuej.
"Investícia Gotion na Slovensku [zatiaľ sa s jej výstavbou počíta pri Šuranoch, pozn. red.] bude jedným z prelomových momentov vo vzťahu Číny a Slovenska," vyhlásil Fico s tým, že táto investícia má plnú podporu slovenskej vlády. S generálnym tajomníkom hovorili aj o strategickom partnerstve, ktoré medzi sebou uzavreli Čína a Slovensko. "Strategické partnerstvo nám dáva nové možnosti a nástroje na budovanie ľudských aj ekonomických vzťahov," doplnil premiér.
Pripomenul, že investícia spoločnosti Gotion v objeme 1,4 miliardy eur môže byť jednou z najväčších v histórii Slovenska. Priniesť má 1 300 nových pracovných miest, vlastný vývoj aj spoluprácu s najvýznamnejšími automobilkami, najmä Volkswagenom, ktorý priamo vlastnícky vstúpil do Gotionu. "Ak sa nestane nič nepredvídané, stavebné práce sa začnú v marci budúceho roku," avizoval Fico. Investíciu označil za správnu pre Slovensko a užitočnú pre celú Európu.
Po prijatí u predstaviteľov provinčnej vlády navštívil slovenský premiér aj sídlo Gotion. Stretol sa s vedením spoločnosti a prezrel si ich centrum výskumu a vývoja. Toto centrum pred niekoľkými dňami navštívili aj Slováci z regiónu, v ktorom má stáť nová baterkáreň. Fico ocenil vysokú pridanú technologickú hodnotu tejto výroby. "Je dobrou správou, že tieto najmodernejšie technológie budú súčasťou závodu na Slovensku. Prispeje to k zachovaniu konkurencieschopnosti nášho automobilového priemyslu," zdôraznil.
Program v provincii zakončil slovenský premiér návštevou miestnej univerzity, kde prednášal študentom o zahraničnopolitických prioritách vlády SR a globálnej úlohe Číny. Následne sa Fico presunul do Šanghaja, kde sa v utorok (5. 11.) zúčastní na otvorení medzinárodného importného veľtrhu CIIE.
Ide o štáty, v ktorých víťazstvo pravdepodobne rozhodne o budúcom prezidentovi Spojených štátov amerických.
Viceprezidentka a kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová strávi pondelok v Pensylvánii, ktorá je najväčším nerozhodnutým štátom a v ktorej obaja kandidáti zabojujú o hlasy 19 voliteľov. Harrisová sa zúčastní na dvoch mítingoch v Pittsburghu a Filadelfii. Sprevádzať ju budú jej podporovatelia z radov amerických celebrít ako speváčky Lady Gaga a Katy Perry alebo moderátorka Oprah Winfreyová.
Svojím sloganom „Keď budeme bojovať, zvíťazíme" apeluje Harrisová najmä na mladých, ako aj voličov arabského a latinskoamerického pôvodu.
Exprezident Donald Trump zasa usporiadal míting v Severnej Karolíne a následne odcestuje do Pittsburghu. Jeho záverečné vystúpenie sa uskutoční v meste Grand Rapids v štáte Michigan, kde žije veľká komunita Američanov arabského pôvodu, ktorí sú kritickí k súčasnej administratíve. Trump volebný deň strávi vo svojom domovskom štáte Florida, kde odvolí a bude očakávať výsledky.
Násilné protesty v záplavami zasiahnutých oblastiach Španielska, na ktorých demonštranti v nedeľu zaútočili na španielsky kráľovský pár a predsedu vlády Pedra Sáncheza, mohli organizovať krajne pravicové skupiny.
Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska informoval, že útoky na kráľovský pár a premiéra zorganizovala "marginálna" skupina násilníkov. Potvrdil, že vyšetrovanie udalostí pokračuje a v najbližších dňoch by mali orgány činné v trestnom konaní dosiahnuť významný pokrok pri identifikácií jednotlivých osôb.
Kráľa Filipa VI. a kráľovnú Letiziu napadli v meste Paiporta, kde na nich demonštranti hádzali blato a vajíčka. Premiér Sánchez z mesta odišiel po tom, čo ho napadli palicou, zatiaľ čo protestujúci kopali a udierali do jeho auta. Demonštranti naňho tiež kričali "vrah" a vyzvali ho, aby "vypadol". Niektorí z nich na sebe mali tričká s krajne pravicovými symbolmi.
Minulotýždňové záplavy si v Španielsku vyžiadali 217 obetí. Najzasiahnutejší bol juhovýchodný región Valencia, odkiaľ potvrdili väčšinu obetí. Nezvestných je podľa niektorých španielskych médií takmer 2-tisíc ľudí. Minister vnútra v rozhovore odmietol uviesť presné číslo. Predpokladá sa, že ďalšie telá obetí by mohli nájsť po vyčerpaní vody zo suterénov budov a podzemných parkovísk.
K zvýšeniu financovania v Nemecku došlo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a nemecký kancelár Olaf Scholz to označil za "bod obratu". Rutte pochválil prístup krajiny a prostriedky nazval "veľkým prínosom" pre bezpečnosť NATO.
„Všetky členské krajiny NATO musia investovať viac, a preto verím, že aj Nemecko v tom bude napredovať," povedal Rutte po boku Olafa Scholza. Výdavky Berlína na obranu v roku 2024 by pritom podľa aktuálneho smerovania mali dosiahnuť dve percentá HDP tak, ako to stanovujú kritériá NATO.
„Ako bývalý premiér si uvedomujem, že pre vlády nie je vždy jednoduché vyčleniť finančné prostriedky na národnú obranu a na pomoc Ukrajine, no obe oblasti sú kľúčové pre našu kolektívnu bezpečnosť," povedal šéf NATO a zároveň varoval, že v prípade víťazstva Ruska na Ukrajine sa ruský prezident Vladimir Putin nezastaví len na hraniciach Kyjeva.
„Rusko zintenzívňuje svoju kampaň", v rámci ktorej podniká hybridné útoky na NATO prostredníctvom násilia, sabotáží a zasahovania do demokracií členských krajín Aliancie, zdôraznil Rutte poukazujúc na aktivity Moskvy na západe Európy, Balkáne a v Arktíde. "Ukazuje to, že posúvajúci sa vojnový front sa už netýka výhradne Ukrajiny," dodal.
Poslankyňa Marcinková v októbri poukázala na problém s darovaním pupočníkovej krvi, ktorá sa mala podľa nej stať predmetom biznisu.
Pondelkový poslanecký prieskum v Národnej transplantačnej organizácii (NTO) podľa poslankyne Národnej rady SR Vladimíry Marcinkovej (SaS) ukázal viacero vecí, ktoré nie sú v súlade so zákonom.
Dozor nad vývozom pupočníkovej krvi do zahraničia podľa nej zlyhával, porušená mala byť aj slovenská a európska legislatíva. Riaditeľ organizácie Daniel Kuba by mal podľa poslankyne zvážiť odstúpenie z funkcie.
„V rámci dokumentácie sme narazili asi na päť-šesť vecí, ktoré sú v nesúlade so zákonom a nevyžadovalo si to ani nejakú nadprácu, vlastne pozrieť sa na to a vidieť, že tu veci neprebiehajú tak, ako podľa zákona majú," vyhlásila poslankyňa.
Poukázala napríklad na to, že proces schvaľovania žiadostí na vývoz krvi zo Slovenska bol podľa zistení poslancov len formalitou. Vo viacerých prípadoch podľa jej slov pri dátumoch videli, že súhlas s vydaním darcovskej pupočníkovej krvi bol vydaný ešte v ten istý deň, ako prišla žiadosť.
Odbery zabezpečuje Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, ktorý je súčasťou skupiny Cord Blood Center Group. S krvou podľa Marcinkovej spoločnosť obchoduje v zahraničí.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) dal situáciu preveriť. Potvrdil, že dozor v tejto oblasti nebol vykonaný veľmi dlho. Slovenská hematologická a transfúziologická spoločnosť víta otvorenie diskusie o téme pupočníkovej krvi.
Slovenský eurokomisár by mal v novej EK zodpovedať za obchodnú politiku a ekonomickú bezpečnosť a tiež za transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy.
Maroš Šefčovič, nominovaný slovenskou vládou na post eurokomisára, v pondelok počas vypočúvania v Európskom parlamente (EP) pripomenul aj to, že Slovensko na budúci týždeň oslávi 35 rokov slobody od Nežnej revolúcie a že aj táto skúsenosť, vyrastanie za železnou oponou, povýšila jeho prácu pre zjednotenú Európu na vášeň, česť a záväzok.
Šefčovič, ktorý by mal v novej eurokomisii zodpovedať za obchodnú politiku a ekonomickú bezpečnosť a tiež za transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy, čelil v druhej časti trojhodinového vypočúvania pracovnými výbormi EP nielen otázkam z ekonomickej a obchodnej oblasti, ale aj z legislatívneho prostredia.
Poslanci sa ho pýtali na pokračovanie dialógu o budúcnosti Európy a hlbšom zapájaní občanov do tvorby európskej legislatívy, na význam európskych občianskych iniciatív a tiež na vzťahy s Ukrajinou či na zmenu zmlúv o fungovaní EÚ.
Opatrenia proti obchádzaniu sankcií
Slovenský eurokomisár uistil, že Európska komisia (EK) sa bude už počas prvých 100 dní usilovať prijať opatrenia, ktoré zabránia obchádzaniu uplatňovania zavedených sankcií voči Rusku a zakročia aj proti tieňovej flotile predávajúcej ruský zemný plyn. Pripomenul, že Únia na to využíva bilaterálnu diplomaciu v afrických krajinách, regióne Blízkeho východu a tiež vo vzťahoch s Čínou a partnermi zo skupiny G7.
Dôležité bude podľa neho pripravovať Ukrajinu na členstvo v Únii, kde obe strany, teda aj Únia, musia mať jasno v tom, čo treba urobiť. Spresnil, že EK vynaloží na rozširovanie a pripravenosť všetkých kandidátov obrovské politické snahy.
V tejto súvislosti sa prihovoril za plné využitie obchodného potenciálu medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa jeho slov je potrebné nájsť spôsoby, ako zohľadniť záujmy súčasných členských krajín citlivých na agrosektor, aj preto, že v júni 2025 vyprší súčasná dohoda o liberalizácii obchodu s agrokomoditami z Ukrajiny. Konečná dohoda s Kyjevom by mala obsahovať aj jasné záruky pre európskych poľnohospodárov a tiež tlak na ukrajinských výrobcov, aby preberali európske normy pestovania.
Aj o rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou
Na otázku, či eurokomisia podporí revíziu základných zmlúv a zmenu hlasovania v Rade EÚ z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu, Šefčovič vysvetlil, že EK už v roku 2019 navrhla, aby v oblasti rozširovania, energetiky a zdaňovania bolo možné využiť premosťovaciu doložku a kvalifikovanú väčšinu, čo však neprešlo. Vyjadril nádej, že nový predseda Európskej rady António Costa sa k tejto otázke postaví ináč.
"Európska komisia je pripravená podporiť zmenu základných zmlúv, ak to zefektívni fungovanie Únie. To tvrdí aj Ursula von der Leyenová. Za tým si stojíme," odkázal Šefčovič a doplnil, že sa to týka aj zmeny volebného zákona na úrovni EÚ. Zároveň spresnil, že eurokomisia tieto zmeny podporí, len čo sa na nich dohodnú členské štáty (Rada EÚ).
Ondruš o konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín
Do pondelňajšieho vypočúvania Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente sa zapojili aj traja slovenskí europoslanci.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa zameral na oblasť konkurencieschopnosti a závislosti Únie od kritických surovín a pýtal sa, či EK pri uzatváraní obchodných zmlúv bude dbať na zachovávanie sociálnych štandardov, aby nedochádzalo napríklad k nútenej práci.
Šefčovič pripomenul, že ide o základné priority eurokomisie v oblasti konkurencieschopnosti. Dodal, že v roku 2017 založil Európsku alianciu pre batérie, čo bola jedna z prvých iniciatív na zaistenie dostatku kritických surovín. EÚ zaviedla digitálny pas pre batérie, v ktorom sú údaje o uhlíkovej stope, recyklácii a postupoch pri výrobe a uvádzaní na trh. Spomenul tiež úspešné spoločné nákupy zemného plynu pre Európu, "bez jedinej ruskej molekuly", a vyjadril presvedčenie, že takto Únia dokáže postupovať aj pri kritických surovinách.
Ocenil tiež, že po zavedení zákona o kritických surovinách sa už do prvej výzvy pre projekty, ktoré môžu priniesť nové zdroje cenných surovín, zapojilo 170 záujemcov.
Branislav Ondruš. Foto: Martin Baumann/TASR
Lexmann zaujímala Čína
Miriam Lexmann (EPP/KDH) sa Šefčoviča pýtala na prípadný rozpor medzi prioritami jeho portfólia a konaním vlády, ktorá ho nominovala, keď premiér Robert Fico počas návštevy v Číne vyhlásil, že chce budovať strategické partnerstvo s Čínou, a poskytol aj rozhovor pre propagandistický kanál ruskej televízie.
Šefčovič pripomenul, že počas vypočúvania sa veľa hovorilo o obchodných vzťahoch s Čínou, o tom, že Únia musí byť obozretná a dostatočne asertívna voči Číne, aby Peking nepodkopával európsku bezpečnosť a nedochádzalo k zneužívaniu postavenia Číny voči EÚ.
"Máme inštrumenty, ktorými môžeme kontrolovať čínske investície, kontrolovať subvencie, ktoré sú poskytované zo strany Číny za účelom vytvorenia entít v Európe, ktoré sú ochotné investovať ďalej v Európe, a máme ďalšie možnosti, ako sa s touto výzvou vyrovnať," opísal situáciu.
Zdôraznil tiež, že Čína ako druhá najväčšia ekonomika na svete je tretím najväčším obchodným partnerom Únie, a preto treba všetky problémy riešiť v súlade s medzinárodnými dohodami. Pripomenul, že konanie slovenskej vlády neovplyvňuje jeho pozíciu eurokomisára.
"Moja osobná história jednoznačne potvrdzuje, že som vždy pracoval pre európsky záujem, a tak chcem robiť aj v budúcnosti," odkázal.
Miriam Lexmann. Foto: Martin Baumann/TASR
Karvašová o posune hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine
Ľubica Karvašová (RE/PS) ho v mene frakcie Obnovme Európu upozornila, že európski občania žiadajú eurokomisiu, aby vzhľadom na globálne zmeny konala ráznejšie aj pri rozširovaní EÚ, čo si vyžiada reformu Únie a tlak na posun hlasovania z jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Pripomenula, že Šefčovič bude onedlho historicky najdlhšie slúžiacim eurokomisárom, preto sa ho spýtala, či váhou tohto postavenia prispeje k reforme systému hlasovania.
Šefčovič spresnil, že ako podpredseda EK na zasadnutiach Rady EÚ pre všeobecné záležitosti od roku 2019 predkladal návrhy zaviesť premosťovaciu doložku. Tou eurokomisia vysvetľovala, kde je možné sa odkloniť od jednomyseľnosti k hlasovaniu nadpolovičnou väčšinou. Zhodnotil, že situácia sa nezmenila, lebo na zmenu treba súhlas členských štátov (Rada EÚ).
"Zrejme to budem ja a komisárka pre rozširovanie, kto vám bude predkladať revíziu politík, a tiež ministrom na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá bude katalyzátorom pre zmeny zmlúv. Budem sa snažiť konať najpresvedčivejšie, ako sa dá. Tu však musia aj europoslanci konať a presvedčiť poslancov z národných parlamentov, aby to podporili a zmenu odsúhlasili aj členské štáty," vysvetlil.
Ľubica Karvašová. Foto: Martin Baumann/TASR
Šefčovič: Otázky počas vypočúvania v europarlamente boli ťažké, ale férové
Vypočúvanie zo strany poslancov viacerých pracovných výborov v EP bolo ťažké, ale férové. Skonštatoval to Maroš Šefčovič v Bruseli v pondelok večer po vyše trojhodinovom kladení otázok súvisiacich s výkonom jeho budúcej pozície v Európskej komisii.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že príprava na "híring" ho prinútila preštudovať viac než 1 200 strán, konzultácie, ktoré ho pripravovali na vypočúvanie a výkon zvereného portfólia zabrali vyše 100 hodín a pretože chcel "precítiť" priority europarlamentu, tak za posledných niekoľko týždňov hovoril s vyše päťdesiatimi poslancami.
"Tri a pol hodiny odpovedať na detailné otázky poslancom, ktorí sa týmto témam neraz venujú viac než jedno volebné obdobie, je náročné, a preto je príprava potrebná. Chcem oceniť, že hoci otázky boli ťažké, boli férové a dobre odrrážali priority Európskeho parlamentu," opísal situáciu.
Vyjadril presvedčenie, že európski zákonodarcovia si na základe jeho odpovedí vedia predstaviť, čo môžu od neho očakávať pri výkone agendy, ktorou je obchodná politika, ekonomická bezpečnosť a tiež transparentnosť a medziinštitucionálne vzťahy.
"Najúdernejšie" otázky Šefčovič nedostal od slovenských europoslancov z opozičných politických strán, ale od členov populistických frakcií v EP. Po vypočúvaní skonštatoval, že nedokáže povedať, ktorá z otázok bola najťažšia, priznal však, že očakával veľa otázok a emócií s tým spätých okolo všetkého, čo sa týka dohôd EÚ o voľnom obchode a zložitej situácii európskych farmárov.
"To sa opakovalo v mnohých otázkach. Cítim, že bude potrebné investovať veľa do komunikácie a objasňovania, prečo veríme, že dohody, o ktorých sa rokuje, budú výhodné nielen pre priemysel, ale aj pre poľnohospodárov," vysvetlil.
Pripomenul, že EÚ je svetová veľmoc vo svetovom obchode a je potrebné, aby každým novým podpisom dohody o voľnom obchode získavali poľnohospodári exportný potenciál a aby sa zaistilo, že sa zisky z obchodných zmlúv premietnu aj do vreciek farmárov.
"To silne indikuje, v čom musíme robiť viac, aby sme týchto dôležitých aktérov európskej ekonomiky dostali na stranu dobrých a výhodných dohôd, ktoré sa budem snažiť iniciovať a dotlačiť za cieľovú čiaru," povedal Šefčovič.
Predseda Výboru pre ústavné veci (AFCO) Sven Simon a predseda Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) Bernd Lange, ktorí vypočúvaniu Šefčoviča spolupredsedali, sa na následnej tlačovej konferencii spoločne zhodli, že Šefčovič podal dobrý výkon, dokázal hodnoverne odpovedať na otázky a podľa ich slov niet pochybností o tom, že získa jemu zverené portfólio.
Na otázku, či jeho šance neohrozili niektoré kroky súčasnej slovenskej vlády, obaja povedali, že proces vypočúvania sa neriadi domácou politickou situáciou členských krajín, ale odbornou pripravenosťou nominantov, a v prípade Šefčoviča niet pochýb, že to zvládne aj napriek širokej pracovnej agende, za ktorú bude zodpovedať.
