Pol milióna pokuty za obchod s Čínou. Výrobcu čipov dostihli sankcie

Úrad pre priemysel a bezpečnosť (BIS) podriadený Ministerstvu obchodu USA udelil pokutu spoločnosti GlobalFoundries. Ide o významného amerického výrobcu polovodičových súčiastok so sídlom v meste Malta v štáte New York. Firma vznikla v roku 2009 oddelením divízie vyrábajúcej mikročipy od spoločnosti AMD.

V správe, ktorú úrad zverejnil prvého novembra, sa uvádza, že sankcia vo výške 500-tisíc dolárov (459-tisíc eur) súvisí s dodávkou materiálov pre čínsku firmu SJ Semiconductor. Konkrétne išlo o 74 samostatných zásielok v celkovej výške 17,1 milióna dolárov (15,7 milióna eur) obsahujúcich takzvané „wafre“, teda tenké plátky z vysokočistého kremíka určené na výrobu mikročipov.

Úrad rozhodol na základe skutočnosti, že SJ Semiconductor je dcérskou firmou Semiconductor Manufacturing International Corporation (SMIC), ktorá je najväčším výrobcom mikročipov v Číne. SMIC čiastočne vlastní čínska vláda a spoločnosť spolupracuje aj na jej vojenskom programe, dostala sa preto v roku 2020 na sankčný zoznam USA.

Spolupráca znížila výšku trestu

K pochybeniu zo strany GlobalFoundries došlo medzi februárom 2021 a októbrom 2022. Hoci SJ Semiconductor nebola priamo do obchodu zapojená, zúčastnila sa ho len ako tretia strana poskytujúca služby montáže a testovania, povinnosťou GlobalFoundries bolo zákazku preveriť. To sa však, pre chybu pri zadávaní dát, nestalo.

BIS sankciu mimoriadne znížil vzhľadom na to, že GlobalFoundries svoje porušenie zákona dobrovoľne oznámila a plne spolupracovala počas vyšetrovania.

Dôvodom je pravdepodobne aj fakt, že GlobalFoundries ako domáci výrobca polovodičov získava od vlády USA podporu. Vo februári 2024 podpísala spoločnosť s Ministerstvom obchodu USA, nadriadeným úradu, ktorý vyrubil pokutu, predbežné memorandum.

Týka sa dotácie vo výške 1,5 miliardy dolárov (1,38 miliardy eur) určenej na výstavbu novej továrne na výrobu mikročipov v meste Malta v štáte New York aj zvýšeniu kapacity existujúcich výrobných priestorov určených na produkciu polovodičov pre automobilový priemysel.

Predmetom tejto podpory je aj revitalizácia existujúcej továrne v Burlingtone v štáte Vermont určená na spustenie výroby novej generácie súčiastok z kremíku a gáliumnitridu pre elektromobily, elektrickú sieť či 5G a 6G smartfóny.

Účelom vývozných kontrol je nepomáhať potenciálnym nepriateľom

Hoci voľný obchod prináša zúčastneným stranám bohatstvo, jeho rizikom je, že sa krajina, ktorá sa v budúcnosti môže stať nepriateľom, dostane k pokročilým technológiám využiteľným aj vojensky.     

„Ak máme čeliť rýchlo sa meniacemu tempu technologického rozvoja, ako aj činom záujmových aktérov, akými sú Rusko, Čína, Severná Kórea alebo Irán, ktorí sa zúfalo snažia získať pokročilé technológie, musíme byť strategickí v našich činoch, koordinovaní v riadení a istí v tom, že rýchlo reagujeme na výzvy, keď sa objavia,“ objasnil Alan F. Estevez, štátny tajomník Ministerstva obchodu USA zodpovedný za riadenie Úradu pre priemysel a bezpečnosť.

Polovodiče a na nich založené mikročipy medzi citlivé technológie jednoznačne patria. Vzhľadom na masívny rozvoj Číny v tejto oblasti smeruje významná časť exportných obmedzení práve na túto krajinu.

Kroky voči firme Huawei pochádzajú ešte z doby administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Politika obmedzovania prístupu Číny k citlivým technológiám sa počas vlády prezidenta Joe Bidena ďalej sprísňovala.

V októbri 2022 prišli reštrikcie týkajúce sa čipov do superpočítačov, logických obvodov s prvkami menšími ako 14 až 16 nanometrov, dynamických pamätí s detailmi menšími ako 18 nanometrov a „flašových“ úložísk s viac ako 128 vrstvami.

Toto rozhodnutie limitovalo aj vývoz zariadení umožňujúcich výrobu polovodičových súčiastok s príslušnými parametrami.

V auguste 2023 výkonné nariadenie prezidenta Bidena uviedlo do života obmedzenia amerických investícií do čínskych technologických firiem. Týkajú sa pokročilých počítačových mikročipov, kvantových informačných technológií a umelej inteligencie.

V októbri 2023 došlo k ďalšiemu sprísneniu obmedzení. Spresnil sa rozsah „zakázaných“ čipov na základe ich výkonu, tam sa dôraz kladie hlavne na schopnosti spracovávania úloh umelej inteligencie. Zavádzajú sa tu aj opatrenia na zabránenie obchádzania sankcií, napríklad prostredníctvom zakladania pobočiek v „dovolených“ krajinách.

V septembri 2024 pribudli limity exportu na technológie kvantových počítačov, pokročilé zariadenia na výrobu mikročipov, technológiu tranzistorov Gate All-Around Field-Effect Transistor (GAAFET) a aj na vybavenie a príslušné technológie na spracovanie kovov a kovových zliatin.           

Exportné sankcie ako dvojsečná zbraň

Aj keď obmedzenia exportu môžu dočasne obmedziť schopnosti potenciálneho protivníka, ich účinok dokáže byť aj presne opačný.

Sankcionovaná strana môže do reality vniesť protiakcie. Americká firma Skydio sa stala nedávno predmetom čínskych sankcií, ktoré jej zablokovali dodávku batérií. Kalifornský výrobca dronov dodáva svoje zariadenia aj na Ukrajinu, dôvodom obmedzení zo strany Číny však bola zásielka dronov na Taiwan.

Ďalším argumentom spochybňujúcim sankcie je schopnosť sankcionovanej strany nájsť alternatívne riešenia a tak sa stať voči exportným obmedzeniam imúnnou.

Huawei aj napriek americkým sankciám na čínskom trhu rastie, v treťom kvartáli 2024 dosiahol jeho operačný systém HarmonyOS až 15-percentný podiel. Zároveň mu stúpajú finančné ukazovatele, jeho obrat v roku 2023 sa blížil k 100 miliardám dolárov (92 miliardám eur).

Oddelenie od technológii Google spôsobené sankciami a nutnosť vývoja vlastného operačného systému mu pomohlo nielen dosiahnuť stratené pozície, ale umožnilo sa zamerať aj na nové oblasti ako elektromobily a umelá inteligencia.

Aj v oblasti technológií polovodičov pomohli sankcie postihnutým aktérom k vyššej miere samostatnosti.

Už zmienená firma SMIC vyrobila pre Huawei aj napriek americkým sankciám čip s najmenšími detailmi vo veľkosti 7 nanometrov. Posúva sa pritom stále ďalej, v technológii s 5-nanometrovými detailmi postupuje vývoj v rámci plánu.

SMIC pracuje aj na technológii čipov v oblasti troch nanometrov. Svetovú špičku v súčasnosti pritom predstavujú dvojnanometrové čipy od taiwanského TSMC a pripravovaná výroba juhokórejského Samsungu, ktorá by mala dosiahnuť detaily iba vo veľkosti 1,4 nanometru.

Najväčší čínsky výrobca mikročipov rastie aj v objeme výroby. Firma SMIC sa dostala na základe obratu za prvý kvartál s 6-percentným podielom na trhu na tretie miesto medzi čipovými fabrikami. Predbehla ju spoločnosť TSMC, tá s 62 percentami trhu jednoznačne dominuje, aj druhý Samsung s 13-percentným podielom.

Na štvrtej pozícii s prakticky rovnakou časťou trhu skončil taiwanský výrobca UMC. Firma GlobalFoundries s o percentuálny bod menším trhovým podielom sa umiestnila až piata v poradí, hoci ešte minulý rok zaberala tretie miesto.