Jaroslav Daniška

„Prečo žijú ľudia v New Yorku?“ Túto otázku si vo svojej knihe America položil Jean Baudrillard už takmer pred 40 rokmi, kniha vyšla v roku 1986. V Amerike nedávno opäť v novom vydaní, začítal som sa do nej: „Nemajú k sebe vzťah. Okrem vnútornej elektrizujúcej energie (electricity), ktorá je výsledkom prostej skutočnosti, že sú masovo navzájom sami sebou obklopení. Je v tom magický pocit príťažlivosti a bezprostredného susedstva a neprirodzená sústredenosť na jednom mieste,“ píše Baudrillard.

Ten citát odkrýva paradox: francúzsky autor si kladie túto otázku potom, ako sa čuduje, že Američania obedujú osamotene a rýchlo. Vidí v tom protiklad nielen ľudskému zákonu, ale aj zvykom zvierat, ktoré sa o potravu delia. A predsa v tom meste nachádza niečo podmanivé. Do veľkej miery to súvisí s tým, ako na neho zapôsobili tamojšie ženy, miešanosť rás a kultúr.

Je to paradox New Yorku: to mesto má v sebe pulzujúci chaos, na Manhattane žije asi 1,7 milióna ľudí, v New Yorku vyše osem miliónov, a predsa si tu takmer všetky kultúry nájdu svoju štvrť, aj my Slováci (vďaka kostolu Jána Nepomuckého).

Odpoveď na otázku, ako je to možné, ponechám múdrejším. Mňa zasiahlo niečo iné.