Mohlo ísť tiež o násilný pokus o zvrhnutie demokratického zriadenia, uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii šéf brazílskej federálnej polície Andrei Passos Rodrigues.
Podľa Rodriguesa nešlo o ojedinelý čin a útok bol pripravovaný dlhodobo. Páchateľ bol identifikovaný ako Francisco Wanderley Luiz, 59-ročný člen krajne pravicovej Liberálnej strany (PL), za ktorú bývalý prezident Jair Bolsonaro v roku 2022 neúspešne opäť kandidoval na hlavu štátu.
Bolsonarovi stúpenci sa v januári 2023, keď sa k moci vrátil ľavicovo orientovaný prezident Luiz Inácio Lula da Silva, pokúsili násilne prevziať kontrolu nad demokratickými inštitúciami v Brazílii.
Vyšetrovatelia doteraz zistili, že Luiz prišiel autom, v ktorom mal výbušniny, v stredu okolo 19.30 h miestneho času k budove Najvyššieho súdu. Ešte vo vozidle sa vznietili poistky, čo spôsobilo prvú explóziu, samotné nálože však zostali neporušené.
Neskôr bol Luiz videný, ako vystupuje z vozidla a beží smerom k vchodu do súdu. O niekoľko sekúnd neskôr došlo k ďalšiemu výbuchu, ktorý Luiza zabil. Jeho telo, na ktorom bol pripevnený podozrivý predmet, odniesli až vo štvrtok ráno, 13 hodín po explóziách.
Luiz, neúspešný kandidát PL, ktorej čestným predsedom je Bolsonaro, bol 8. januára 2023 v Brazílii počas útoku na Najvyšší súd, Kongres a prezidentský palác. Nie je známe, či sa na nepokojoch zúčastnil. V stredu večer sa pokúsil o bombový útok na Praca dos Tres Poderes, kde si niekoľko mesiacov prenajímal byt blízko súdu. V byte našli odkaz podporujúci násilnosti z roku 2023.
„Motívy činu stále nepoznáme,“ povedal Rodrigues. „Chcem upozorniť na vážnosť situácie. Poukazuje na to, že extrémistické skupiny sú aktívne, musíme preto konať rozhodne. Nielen federálna polícia, ale celý federálny justičný systém. Udalosť zo včerajška nie je ojedinelá, ale súvisí s niekoľkými ďalšími činmi,“ konštatoval.
Bolsonaro odsúdil útok ako „smutnú udalosť“ a vyzval na dialóg na obranu demokracie a slobody. Incident vyvolal obavy o bezpečnosť pred summitom G20 v Riu de Janeiro, ktorý sa uskutoční 18. a 19. novembra za účasti čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
(tasr)