Jednou z najviac diskutovaných tém v rámci domáceho diania v posledných týždňoch je konsolidácia verejných financií, ktorá prináša rôzne opatrenia na zvýšenie príjmov, či zníženie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
Tieto opatrenia sa rôznou intenzitou dotýkajú rozličných skupín, ktorých zástancovia viac či menej hlasno obhajujú ich nároky. Mediálne najvypuklejším je zápas za zachovanie rastu miezd zdravotníckych pracovníkov, predtým sa veľa hovorilo o dôchodcoch, začínajú sa ozývať zástupcovia zamestnancov v školstve, atď.
Chcem tu ale poukázať na jednu skupinu, ktorá aj keď je konsolidáciou postihnutá mimoriadne silno, nikto sa jej až tak veľmi nezastáva a pritom je pre budúcnosť kľúčová. Hovorím o rodinách s deťmi; predovšetkým o tých, v ktorých rodičia pracujú. Na túto skupinu dolieha okrem konsolidačných opatrení, vysokej inflácie a tak ďalej, predovšetkým zníženie daňového bonusu na dieťa.
Vynikajúci obraz o tom, ako sa zmeny dotknú konkrétnych skupín obyvateľstva poskytuje aktuálna analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (link). Podľa tejto analýzy klesne v roku 2025 ročný disponibilný príjem rodín s nezaopatrenými deťmi v priemere o 937 eur.
Analýza ponúka detailnejší pohľad na rôzne typy domácností (príloha 5) z ktorého jednoznačne vyplýva, že najpostihnutejšie sú rodiny s príjmom z práce a s 3 a viac deťmi. Takým domácnostiam klesne podľa tejto analýzy disponibilný príjem o viac ako 5 percent. Inými slovami – viacdetná rodina strednej vrstvy prispeje na konsolidáciu v budúcom roku rádovo niekoľkými tisíckami eur. Pre všetky ostatné skupiny domácností (dôchodcovia, domácnosti s menším počtom detí, domácnosti bez pracovného príjmu) budú dôsledky miernejšie.
Doplňme tieto dáta popisujúce dôsledky pre rodinu o pohľad z makro perspektívy. Abstrahujme od všetkých ostatných vplyvov a pozrime sa len na celkové výdavky štátneho rozpočtu na daňový bonus na dieťa.
Tento graf ukazuje, aký objem prostriedkov štát sumárne necháva pracujúcim rodičom detí vo forme daňového bonusu. Vidíme rapídny nárast medzi rokmi 2022 a 2023, čo rodinám nesporne pomohlo vysporiadať sa so zvýšenými nákladmi na život spôsobenými vysokou infláciou v týchto rokoch. No toto štedrejšie obdobie pre rodiny s deťmi po dvoch rokoch končí, aj keď náklady na život neklesajú.
Pozoruhodný je objem financií, ktorý štát nezachovaním výšky daňového bonusu na deti medziročne získa. Je to ohromujúce číslo – viac ako pol miliardy eur. Význam tejto položky vidno lepšie v kontexte s inými konsolidačnými opatreniami. Tak napríklad nová široko diskutovaná daň z finančných transakcií má v roku 2025 priniesť do rozpočtu 517 miliónov eur, teda o 35 miliónov menej ako pracujúci rodičia detí. Alebo toľko diskutované spomalenie rastu miezd zdravotníckych pracovníkov malo rozpočtu podľa pôvodného (už zmierneného) návrhu ušetriť rádovo polovičný objem prostriedkov oproti tomu, čo štát doslova zoberie rodinám s deťmi.
Ak sú teda rodiny s deťmi najviac dotknutou časťou populácie, prečo nepočuť takmer žiadne hlasy na ich obhajobu? Jeden z dôvodov je, že ide o príliš heterogénnu skupinu na to, aby ju bolo možné zorganizovať do koordinovaných aktivít. Zjavným dôvodom však je aj to, že ide o ľudí, ktorí chodia do práce a zároveň sa starajú o deti, takže na domáhanie sa zachovania svojich nárokov im objektívne neostáva priestor. Nemal by sa však predsa niekto nájsť, kto by sa tejto skupiny zastal? Veď na Slovensku máme aj ministerstvo, ktoré vo svojom názve nesie, že je ministerstvom rodiny.
Ak by sme to zobrali hoci aj čisto pragmaticky – môže byť pre štát z dlhodobého hľadiska niečo perspektívnejšie, ako podpora rodín riadne vychovávajúcich deti? Ak teda vláde ide o dlhodobú prosperitu štátu, tak prorodinná politika sa musí stať prioritnou témou, a to čím skôr, lebo keď začnú rodiny pod ekonomickou ťarchou padať na kolená, bude už neskoro.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, určený pre predstaviteľov akademického, vedeckého, politického či občianskeho života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.