Posúdenie je nevyhnutné hlavne z dôvodu, že ide o platobné a zúčtovacie systémy a pravidlá platné pre finančné inštitúcie, pokiaľ podstatným spôsobom ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov.
Bude daň platiť aj centrálna banka?
Inštitúcia si však všíma pomerne zásadnú vec. "Zatiaľ čo zákon vylučuje z pôsobnosti viacero orgánov, ktoré sa spravujú verejným právom, nevylučuje Národnú banku Slovenska. Zákon sa vzťahuje na právnické osoby vrátane NBS," konštatuje.
To isté reflektujú aj ekonómovia. "Z médií sa môže zdať, že ECB prekáža akurát to, či NBS daň má platiť, alebo nemá," statusuje na sociálnej sieti INESS. Dodáva však, že kritika európskeho regulátora je oveľa rozsiahlejšia. Poukazuje na ekonomické dosahy, akými sú obmedzenia platobných transakcií, riziko zníženia úverovej aktivity bánk, presuny transakcií do zahraničia či obmedzenie konkurencieschopnosti.
Pripája aj poznámku, že firmy obchodujúce s Maďarskom môžu byť zdanené dvakrát. V tejto súvislosti požaduje od vlády, aby spravila poctivú analýzu. Kritike čelí aj znevýhodnenie hotovosti, pritom podľa pravidiel menovej únie majú byť tieto spôsoby rovnocenné.
"Je otázkou na právnikov, či porušenie pravidiel (prvý bod) je nejakým spôsobom napadnuteľné," dodáva INESS s dôvetkom, že európski bankári sa obávajú šírenia tejto "nákazy" ďalej.
Štandard sa so žiadosťou o reakciu na správu obrátil na rezort financií, ale aj na regulátora. Hovorca centrálnej banky pre Štandard vysvetlil, že komunikácia je v tejto veci smerovaná len na ministerstvo financií.
To v odpovedi na naše otázky reagovalo, že chce uviesť na pravú mieru nepresné informácie, ktoré sa šíria mediálnym priestorom v súvislosti s listom Európskej centrálnej banky a jej hodnotením plánovaného zavedenia dane z finančných transakcií.
"Vo verejnom priestore sa objavili informácie, podľa ktorých ECB žiada, aby Slovenská republika celkovo prehodnotila zavedenie dane z finančných transakcií ako takej," reaguje tlačový odbor rezortu. Takáto interpretácia nie je podľa neho pravdivá a považuje ju za zavádzanie.
ECB nenavrhuje zrušenie daného konsolidačného opatrenia
Ministerstvo vysvetľuje, že ECB oslovilo so žiadosťou o posúdenie plánovaného zavedenia dane z finančných transakcií vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. "V rámci štandardnej odbornej komunikácie rezort obdržal stanovisko, v ktorom Európska centrálna banka dáva na zváženie niektoré technické náležitosti zavedenia dane," priznáva.
Nejde teda podľa neho o žiaden návrh európskeho regulátora na zrušenie daného konsolidačného opatrenia ani na jeho zásadné zmeny. "ECB dáva na zváženie uplatňovanie dane voči NBS. Dôraz pritom kladie v zásade iba na potrebu jasnejšie definovať, že transakčná daň sa nebude vzťahovať na vykonávanie operácií menovej politiky zo strany NBS," potvrdzuje rezort.
Dodáva, že z Frankfurtu tiež štandardne, ako aj pri ostatných hodnotiacich správach, dostali pripomienku, aby zavedenie dane zásadne neovplyvnilo hospodárenie bánk. "Ani táto informácia nemá žiaden vplyv na už schválenú legislatívu, keďže zavedenie dane zásadne neovplyvní financovanie bánk a zasiahne bankový sektor rovnako ako iné bežne podnikateľské subjekty, na ktoré sa daň bude vzťahovať," dopĺňa tlačový odbor.
Rezort financií podľa vlastných slov vedie s ECB odborný a konštruktívny dialóg pravidelne, pri všetkých legislatívnych úpravách, ktoré sa dotýkajú NBS a ňou vykonávanej menovej politiky. "Ministerstvo totiž k rozhodnutiam pristupuje maximálne zodpovedne s dôrazom na prvoradú ochranu finančnej stability a finančných záujmov Slovenskej republiky," uzatvára.
Analýza z Frankfurtu prezrádza viac
Vo štvrtej časti venovanej úvahám o menovej politike vysvetľuje ECB svoje obavy podrobnejšie. Spomína rekordnú infláciu z roku 2022 a cieľ, o ktorom sa opakovane hovorí - udržať cenovú stabilitu a opatreniami zabezpečiť včasný návrat inflácie k cieľovým dvom percentám v strednodobom horizonte.
Opisuje situáciu, keď by daň potenciálne zasahovala do jej menovopolitických rozhodnutí. Neopomína možnosť vplyvu na komplexnú cenu peňazí, alebo to, že jej zavedenie by okrem toho mohlo viesť k zvýšeniu nákladov na financovanie bánk. To by mohlo nepriaznivo ovplyvniť poskytovanie úverov v slovenskej ekonomike.
"Uvalenie vyššej dane na vydávanie bankoviek NBS ako na digitálne rezervy by skutočne narušilo cenu peňazí centrálnej banky tým, že by ovplyvňovalo jej rezervy rôznym spôsobom v závislosti od toho, či sú držané digitálne alebo vo forme hotovosti," vysvetľuje ECB v správe.
Pozornosti neušla ani hotovosť. "Od dane sú oslobodené platobné transakcie uskutočnené platobnými kartami, okrem výberu hotovosti," všíma si európska inštitúcia s tým, že kým pri finančných transakciách, pri ktorých sú peňažné prostriedky odpísané z účtu daňovníka, platí sadzba dane 0,4 percenta a maximálne 40 eur, pri hotovostných výberoch však platí sadzba dane 0,8 percenta bez hornej hranice.
Ďalej sa platí daň vo výške dve eurá ročne za používanie platobnej karty súvisiacej s transakčným účtom.
V závere správy teda inštitúcia vyslovuje obavy týkajúce sa fyzických peňazí. "Daň môže vytvoriť precedens pre možné budúce zdanenie kanálov dostupných na prístup k eurobankovkám a eurominciam," uzatvára ECB.
Je náročné predpovedať, či sa dostaví želaný efekt
Už v čase, keď sa o dani z finančných transakcií objavili prvé zmienky, odborníci hovorili o mnohých nepriaznivých dôsledkoch, ktoré sa jej zavedením prejavia. Pravdou je, že aj keď viacerí z nich dosahy analyzujú, reálnejšiu štúdiu ešte nemá nikto k dispozícii.
Na jeseň zložitosť zhotovenia analýzy a dosahov tohto odvodu komentovali aj centrálni bankári v rámci prezentácie na tému ekonomický a menový vývoj. "Osobitne by som možno spomenul daň z finančných transakcií – vyhodnotiť vplyv tohto opatrenia na či už na inflačný vývoj, ale aj na vývoj reálnej ekonomiky, je pomerne zložité, takže tam by mohlo dôjsť k nejakým prekvapeniam," dodáva Michal Horváth, výkonný riaditeľ úseku menovej politiky a bankových obchodov NBS.
Keď sa Štandard pýtal na konkrétnejšie čísla obchodníkov či potravinárov, reagoval na naše otázky začiatkom novembra len Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. „Je veľmi komplikované už teraz realizovať analýzy tohto typu, keďže takáto forma dane nikde v eurozóne zatiaľ neexistuje,“ objasňuje.
Podľa podpredsedu opozičnej SaS Mariána Viskupiča je transakčná daň škodlivá. „Vláda má ešte stále možnosť transakčnú daň opraviť. Vyzývam ju, nech zíde z kratšej cesty a nech ju zruší pre ochranu našej ekonomiky, pre ochranu podnikateľov, pre ochranu našej konkurencieschopnosti,“ povedal s tým, že slovenská verzia transakčnej dane je z pohľadu európskeho práva napísaná ešte horšie ako tá maďarská.
V neposlednom rade vyslovila istú neistotu v súvislosti s jej výberom aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá minulý týždeň zhodnotila návrh rozpočtu na nasledujúce roky. Inštitúcia prognózuje vývoj daní nepriaznivejšie ako ministerstvo financií a pre Štandard potvrdila, že vyjadrenie sa týka aj spomínanej dane.
[link url-https://standard.sk/817274/dodatocna-konsolidacia-by-sa-nemala-odkladat-az-na-volebny-rok-tvrdi-sef-rrz-jan-toth]
"V princípe môžem povedať, že sú tri zdroje rozdielov medzi našou daňovou prognózou a prognózou ministerstva financií. Ten jeden ste už načrtli, to je tá transakčná daň," vysvetľuje Pavol Majher, vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz s tým, že dodatočný výnos zo zmien bude o niečo nižší, ako predpokladá ministerstvo.
No a najnovšie potvrdila aktuálne riziká s ňou spojené aj ECB. "Pre slovenskú ekonomiku by tak napadnutie postupu vlády bolo dobrou správou. Pravdepodobnosť? Bohužiaľ, veľmi malá," uzatvárajú experti z INESS.
