Štandard AktualizovanéPolitika

Použitie medzikontinentálnej strely si Kyjev možno vymyslel. Množia sa pochybnosti

Rakety tohto druhu majú dosah tisícok kilometrov a môžu byť použité na nosenie jadrových hlavíc, hoci môžu mať aj hlavice konvenčného typu.

Russia Military Ilustračný obrázok. Foto: ČTK / AP / Uncredited
Tomáš DugovičTomáš Dugovič
Včera o 10:05 Aktualizované

Článok sme v reakcii na narastajúcu skepsu západných predstaviteľov, absenciu priamych dôkazov a iné indície aktualizovali v plnom rozsahu.

Rusko vo štvrtok ráno odpálilo medzikontinentálnu balistickú strelu (ICBM) na Ukrajinu zo svojho južného regiónu Astrachaň. Skonštatoval to nemecký verejnoprávny rozhlas Deutsche Welle či agentúra Reuters s odvolaním sa na Vzdušné sily ozbrojených síl Ukrajiny.

Bolo by to vôbec prvýkrát počas vojny, čo by Rusko na svojho západného suseda odpálilo takúto silnú raketu. Presný typ však armáda neuviedla.

Strela podľa zverejnených informácií zasiahla miliónové mesto Dnipro, prípadne jeho blízke okolie. Z vyhlásenia nebolo jasné, na čo presne mala byť údajná medzikontinentálna balistická strela zameraná a či spôsobila nejaké škody.

Rakety tohto druhu majú dosah tisícok kilometrov a môžu byť použité aj na nosenie jadrových hlavíc, hoci môžu mať aj hlavice konvenčného typu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by na Ukrajine v tom čase nastal jadrový výbuch.

Ukrajinci systémy na jej zostrelenie nemajú

V stredu 20. novembra sa na ukrajinských sociálnych sieťach šírili správy o tom, že Rusko plánovalo na ten istý deň rozsiahly raketový útok. Ten mal zahŕňať aj strelu RS-26 Rubež, novú balistickú strelu s doletom až 6-tisíc kilometrov.

Podľa anonymných zdrojov najväčšieho ukrajinského denníka Ukrajinska pravda na územie Ukrajiny vo štvrtok dopadla práve táto superzbraň.

„Vývoj rakety sa začal v roku 2006, ale v roku 2018 bola raketa údajne vylúčená zo zbrojného programu až do roku 2027. A nakoniec sa predpokladalo, že Rusko sa namiesto toho zameria na Iskander-K,“ napísala Ukrajinska pravda. Raketa vychádza z modelu RS-24 Jars, ale má niekoľko špecifických úprav a vylepšení. Jej štartovacia hmotnosť je 40 až 50 ton. Vyvíja ju Moskovský inštitút tepelnej technológie.

Bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády Ihor Romanenko predtým uviedol, že pravdepodobnosť odpálenia medzikontinentálnej strely RS-26 Rubež je vysoká. Pripomenul, že na hlavné mesto Kyjev by mohla letieť iba osem až desať minút.

Strelu je podľa analytikov, na ktorých sa odvolal ukrajinský portál Focus, možné zničiť napríklad americkým systémom protivzdušnej obrany THAAD, ktorým však ukrajinské jednotky nedisponujú.

Oficiálne potvrdenie chýba a skepsa narastá

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinenie Kyjeva odmietol komentovať a novinárov odkázal na ruskú armádu. Tá vo svojom pravidelnom reporte použitie tohto typu výzbroje nepotvrdila.

Nemenovaný západný predstaviteľ, ktorého cituje CNN, novinárom povedal, že raketa vypustená Ruskom bola balistická, no nie medzikontinentálna.

Pavel Podvig, popredný odborník na ruské jadrové zbrane, uviedol, že zatiaľ nie je dostatok informácií na to, aby bolo možné určiť, či použitá zbraň bola ICBM alebo nie. „Človek musí byť skeptický a opatrný,“ napísal. Použitie ICBM by vraj nemalo vojenský zmysel pre nízku presnosť a vysoké náklady, dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach podľa denníka Guardian skonštatoval, že rýchlosť a výška rakety odpálenej na Dnipro naznačovala, že ide o ICBM, ale uviedol, že v súčasnosti „prebiehajú skúšky“.

Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že viaceré svetové médiá vrátane nami spomenutých začali k interpretácii Kyjeva pristupovať opatrne a nadpisy svojich článkov k téme spätne upravovali a dopĺňali o pojmy ako „údajne“ alebo „tvrdí Kyjev“. 

Zdá sa tiež, že hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová počas živého tlačového brífingu neúmyselne prezradila niektoré podrobnosti. Zapnutý mikrofón totiž zachytil jej telefonický rozhovor s neznámym volajúcim, ktorý jej dal pokyn, aby nekomentovala „úder balistických rakiet“. Z komunikácie, ktorej zábery sú dostupné na účte rezortu na platforme X (v čase od 1:33:06 ), sa zdá, že volajúci tiež prezradil, že cieľom útoku bolo vojenské zariadenie Južmaš v Dnipro .

Útok zahŕňal aj iné strely

Súčasťou tohto útoku bola aj aerobalistická strela Kinžal odpálená zo stíhačky MiG-31K a tiež sedem riadených striel Kh-101 vypálených zo strategických bombardérov Tu-95MS.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podľa oficiálneho vyhlásenia nepodarilo zachytiť všetky strely, ale iba šesť kusov rakiet Kh-101.

Odveta za ATACMS a Storm Shadow?

Rusko siahlo k nepotvrdenému útoku medzikontinentálnou strelou de facto len hodiny po tom, ako jeho územie zasiahli americké riadené strely dlhého dosahu ATACMS a neskôr aj podobné britské rakety Storm Shadow.

Riaditeľ ruskej Zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin v stredu varoval členov NATO, že ich podiel na útokoch ukrajinskej armády hlboko v ruskom vnútrozemí nezostane nepotrestaný. Skonštatoval to v rozhovore pre ruské periodikum Národná obrana.

Prvé informácie o škodách

Starosta Dnipra Borys Filatov uviedol, že pri útoku bolo poškodené miestne rehabilitačné centrum, ktoré má vyrazené okná a zničenú kotolňu. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval, že rozsah škôd sa ešte preveruje.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila, že po leteckom poplachu došlo k výpadkom prúdu v hlavnom meste Kyjev, ako aj v Odese a tiež Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti. Úrady v Kyjeve avizovali, že dodávky energie plánujú obnoviť ešte v priebehu štvrtkového rána.

(tod/tasr)


Tomáš DugovičTomáš Dugovič
Včera o 10:05