Nemeckí kresťanskí demokrati (CDU/CSU) začiatkom novembra označili minuloročné odstavenie posledných jadrových elektrární za chybné rozhodnutie koaličnej vlády kancelára Olafa Scholza. Podľa konzervatívnej koalície, z ktorej zrejme budúci rok vo februári vzíde nový nemecký kancelár, by bolo potrebné získať informácie, či by obnovenie prevádzky elektrární bolo „za obhájiteľných technických podmienok a finančných nákladov“ ešte možné.

Návrat Nemecka k jadrovej energetike by bol logický a racionálny aj pre šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho. Ten pripomenul, že Nemecko je jedinou krajinou, ktorá mala atómové elektrárne, ale s využívaním jadrovej energie úplne prestala.

Nemecký jadrový príbeh sa započal v roku 1961 pripojením ich prvej jadrovej elektrárne v bavorskom Kahli do siete a skončil sa v apríli roku 2023, keď krajina ukončila prevádzku posledných troch jadrových reaktorov. Pre energetickú krízu na to pristúpila o pár mesiacov neskôr, než sa pôvodne plánovalo.

Odklon od jadrovej energetiky začala niekdajšia kancelárka za CDU Angela Merkelová v reakcii na haváriu v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime v marci 2011. Vlani ho dovŕšil sociálny demokrat Scholz. Pokusy o zastavenie jadrového programu v Nemecku však siahajú až do 80. rokov minulého storočia, a to ešte za vlády Helmuta Kohla. Za hlavný dôvod uvedenej stratégie možno považovať (ne)bezpečnosť tejto technológie.

Ako sa Nemecku bez jadra darí?

Odstávka výroby elektrickej energie z jadra predstavovala pre Nemecko v konečnom súčte výpadok zhruba štvrtiny z celkovo vyrobenej elektriny. K tomu dodať, že okrem tohto radikálneho riešenia Nemci v krajine postupne vypínajú aj uhoľné elektrárne. Postupne tak prichádzajú o dva stabilné zdroje výroby energie, ktoré nie sú závislé od toho, či práve fúka vietor alebo svieti slnko.

Podľa dát z roku 2023 vyrobili najviac elektrickej energie v najsilnejšej európskej ekonomike práve uhoľné elektrárne, druhú priečku obsadili veterné elektrárne. 

Pokiaľ ide o množstvo vyrobenej elektriny, v roku 2022 išlo celkovo o 510,2 TWh, o rok neskôr, keď sa odstavili aj posledné jadrové elektrárne, to bolo iba 449,7 TWh. Posledné atómky sa odstavili v apríli 2023, čiže ak by sme štatistiky očistili o mesiace január až marec, bolo by celkové množstvo vyrobenej elektrickej energie ešte nižšie, konkrétne 443 TWh. Bol by to teda medziročný pokles o 13 percent.

Z Nemecka sa tak z jeho predchádzajúcej pozície čistého vývozcu elektriny razom stal čistý dovozca, takže má po opustení jadrového programu nedostatok energie. Dovoz realizuje predovšetkým zo susedného Francúzska, ktoré je európskou jadrovou veľmocou, a aj zo Škandinávie či z Poľska.

Vyššie ceny energie

Čo sa týka cien elektriny, tak nedostatok domácej výroby a závislosť od dovozu časti elektrickej energie zo zahraničia majú vplyv i na jej cenu. Nemecko v dnešnej dobe patrí v Európe medzi krajiny s najdrahšou elektrinou pre priemysel, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť jeho priemyslu.

Plán Nemecka bol v tejto oblasti v poslednom období jasný, a tým sú obnoviteľné zdroje energie. Typickou formou sú najmä veterné a solárne elektrárne. Hoci patria medzi zelené technologické zdroje, ich najväčšou nevýhodou je vplyv výkyvov počasia na výrobu elektriny. Do roku 2030 chce Nemecko pokryť až štyri pätiny spotreby elektrickej energie práve obnoviteľnými zdrojmi. V súčasnosti je to menej než 60 percent. 

Zo spomínaných dát je zrejmé, že koniec jadra prináša zvýšené náklady pre nemeckú ekonomiku. Investovanie do obnoviteľných zdrojov je finančne nákladné a neprispieva v súčasnosti nemeckému hospodárstvu, ktoré by potrebovalo nové impulzy.

Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo strany Zelení celú situáciu komentovala, že vďaka odstaveniu jadrových elektrárni bude Nemecko bezpečnejšie.

Chladnejšiu hlavu si zachovali donedávna koaliční liberáli z FDP. Tí presadzovali myšlienku, aby sa posledné tri jadrové elektrárne nezbúrali, ale ponechali ako rezerva.

Bavorský premiér Markus Söder (CSU) išiel ešte ďalej, keď povedal, že jadrová energia zažije v Nemecku renesanciu. „Pociťujeme túto veľkú energetickú krízu, potrebujeme každý kúsok energie,“ povedal prednedávnom.

Čo bude s nemeckým jadrovým programom po budúcoročných predčasných voľbách, zatiaľ nevedno. Je však čoraz zrejmejšie, že odklon od výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku bol rozhodne viac politickým ako odborným rozhodnutím.