Nemeckí kresťanskí demokrati (CDU/CSU) začiatkom novembra označili minuloročné odstavenie posledných jadrových elektrární za chybné rozhodnutie koaličnej vlády kancelára Olafa Scholza. Podľa konzervatívnej koalície, z ktorej zrejme budúci rok vo februári vzíde nový nemecký kancelár, by bolo potrebné získať informácie, či by obnovenie prevádzky elektrární bolo „za obhájiteľných technických podmienok a finančných nákladov“ ešte možné.
Návrat Nemecka k jadrovej energetike by bol logický a racionálny aj pre šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho. Ten pripomenul, že Nemecko je jedinou krajinou, ktorá mala atómové elektrárne, ale s využívaním jadrovej energie úplne prestala.
Nemecký jadrový príbeh sa započal v roku 1961 pripojením ich prvej jadrovej elektrárne v bavorskom Kahli do siete a skončil sa v apríli roku 2023, keď krajina ukončila prevádzku posledných troch jadrových reaktorov. Pre energetickú krízu na to pristúpila o pár mesiacov neskôr, než sa pôvodne plánovalo.
Odklon od jadrovej energetiky začala niekdajšia kancelárka za CDU Angela Merkelová v reakcii na haváriu v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime v marci 2011. Vlani ho dovŕšil sociálny demokrat Scholz. Pokusy o zastavenie jadrového programu v Nemecku však siahajú až do 80. rokov minulého storočia, a to ešte za vlády Helmuta Kohla. Za hlavný dôvod uvedenej stratégie možno považovať (ne)bezpečnosť tejto technológie.
Ako sa Nemecku bez jadra darí?
Odstávka výroby elektrickej energie z jadra predstavovala pre Nemecko v konečnom súčte výpadok zhruba štvrtiny z celkovo vyrobenej elektriny. K tomu dodať, že okrem tohto radikálneho riešenia Nemci v krajine postupne vypínajú aj uhoľné elektrárne. Postupne tak prichádzajú o dva stabilné zdroje výroby energie, ktoré nie sú závislé od toho, či práve fúka vietor alebo svieti slnko.
