Aj keby sa našlo nastavenie dôchodkového systému, ktoré by vyriešilo nízke dôchodky matiek viacerých detí, rodičovský dôchodok by mal naďalej zmysel.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš chce matkám prepočítať dôchodky tak, aby sa obdobie starostlivosti o deti považovalo za obdobie, kedy riadne pracovali. Súčasne chce z Ústavy SR vypustiť rodičovský dôchodok, keďže podľa neho rieši rovnaký problém, že ľudia s deťmi majú nižšie starobné dôchodky ako bezdetní dôchodcovia.
Uvažovanie pána ministra má dve veľké slabiny. Po prvé, ním navrhnuté riešenie môže pomôcť matkám s jedným alebo dvoma deťmi, ale nerieši problém pre matky viacerých detí. Výrazne posilnený rodičovský dôchodok a zmeny v celom dôchodkovom systéme by dokázali riešiť dôchodok aj matiek viacerých detí.
Po druhé, aj keby sa podarilo nájsť nastavenie dôchodkového systému, ktoré by vyriešilo nízke dôchodky matiek viacerých detí, rodičovský dôchodok by mal naďalej zmysel. Má totiž viaceré vlastnosti, ktoré sa nedajú len tak nahradiť a ktoré musia byť inšpiráciou pri reforme dôchodkového systému, ak má byť celý systém stabilný.
Pán minister vychádza z predpokladu, že matky majú nízke dôchodky len preto, že počas starostlivosti o malé deti nie sú ekonomicky aktívne a za tieto roky sa im započíta len 60 percent z priemernej mzdy. Neberie pritom do úvahy, že materstvo je povolanie na celý život, ktoré môže zásadným spôsobom ovplyvniť príjem rodiny.
Predstavme si dve kolegyne, ktoré majú rovnaký príjem. Jedna z nich je bezdetná, venuje sa v práci novým projektom, v práci trávi nadčasy, snaží sa o kariérny rast a postup na manažérske pozície. Nemusí sa prispôsobovať svojej rodine, lebo žiadne deti nemá. Druhá žena otehotnela a postupne sa jej narodili štyri deti, o ktoré sa starala 10 rokov.
Bezdetnej žene počas 10 rokov môže výrazne stúpnuť plat. Za posledných 10 rokov vzrástla priemerná mzda o 73 percent. Od roku 2008, keď vypukla finančná kríza, do roku 2018 vzrástla priemerná mzda len o 40 percent.
Počas tohto obdobia by matke štyroch detí nestúpla mzda vôbec, keďže by sa starala o deti. Táto matka sa navyše nemusí vrátiť do predošlej práce, ale môže hľadať prácu, ktorá jej poskytne viac času pre rodinu. Mnohé matky by uprednostnili skrátený pracovný úväzok aj za cenu nižšieho platu.
Ak by rozdiel platov týchto dvoch žien bol v priemere 300 eur mesačne, za 30 rokov zarobí bezdetná žena o 108-tisíc eur viac. To sa odrazí aj na zaplatených odvodoch, priemernom osobnom mzdovom bode aj vo výške jej dôchodku. V niektorých odvetviach a regiónoch môže byť rozdiel platov medzi bezdetnými ženami a matkami viacerých detí výrazne vyšší. Cena stratených príležitostí v dôsledku materstva môže byť obrovská.
Pokiaľ by sme si dali za cieľ, aby matky viacerých detí nemali nižšie dôchodky ako bezdetné ženy a ponechali bezdetným ženám dôchodky v súčasnej výške, museli by sme matkám okrem obdobia starostlivosti o deti prepočítať aj celé obdobie, keď pracovali.
Vzorec na výpočet dôchodku by stratil zmysel a výška dôchodku by bola závislá len od odpracovaných rokov. Takéto riešenie by bolo extrémne nákladné, ak by malo úplne odstrániť diskrimináciu matiek.
Riešenie pána ministra môže diskrimináciu len zmierniť. Pozrime sa na vlastnosti rodičovského dôchodku a ako by mohol riešiť diskrimináciu matiek, ak by sa súčasne prijali nevyhnutné úpravy v priebežnom dôchodkovom pilieri.
Rodičovský dôchodok je kritikmi označovaný za diskriminačný, pretože ho dostali len rodičia detí, ktoré pracujú na Slovensku a platia tu dane a odvody zo svojej práce. Nárok na rodičovský dôchodok nemali bezdetní dôchodcovia, dôchodcovia, ktorých deti žijú v zahraničí, nemôžu vzhľadom na zdravotný stav pracovať alebo ktoré zomreli. To však nie je chyba rodičovského dôchodku, ale želaná vlastnosť.
Politici sa predbiehajú v tom, o koľko plošne zvýšia dôchodky bez ohľadu na výšku dôchodku, a to či má kto tieto dôchodky zaplatiť. Väčšina dôchodcov pritom nemá deti s dostatočným príjmom, z ktorého by zaplatili ani riadnych dvanásť dôchodkov svojim rodičom. Snažil som sa zistiť, koľko dôchodcov má deti, ktoré zo svojich odvodov zaplatia dôchodok svojim rodičom a koľko detí majú títo dôchodcovia. Žiaľ, doteraz mi nikto na túto otázku nedokázal odpovedať.
Rodičovský dôchodok mení prístup k zvyšovaniu dôchodkov a pozerá na to, kto má pracujúce deti na Slovensku a kto ich nemá. Vyšší dôchodok vďaka rodičovskému dôchodku dostali len dôchodcovia, ktorým má kto na dôchodok prispievať.
Tento princíp je dôležitý pre stabilizáciu celého dôchodkového systému. Rodí sa málo detí a veľa z nich bude raz študovať a pracovať v zahraničí. Ak deti nebudú pracovať a platiť odvody na Slovensku, nemôžu mať všetci ich rodičia vysoké dôchodky.
Systém bude musieť byť štedrejší voči tým, ktorých deti zostanú na Slovensku. Logicky z tejto zmeny budú profitovať matky viacerých pracujúcich detí, zatiaľ čo bezdetné ženy odmenu za prácu detí nedostanú.
Rodičovský dôchodok mal rôznu výšku. Niekto dostal len veľmi nízku sumu, zatiaľ čo dôchodcovia s väčším počtom pracujúcich detí dostali výrazne viac. Najviac dostal dôchodca s 10 pracujúcimi deťmi, ktoré mali pravidelný príjem. Toto je opäť želaná vlastnosť rodičovského dôchodku.
Je dôležité diskutovať o tom, aké vysoké dôchodky si môžeme ako štát dovoliť. Máme prijatý ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorá má zabrániť nekontrolovanému rastu štátneho dlhu. Máme zavedené výdavkové limity verejnej správy, ktoré majú zabrániť tomu, aby vláda míňala výrazne viac, ako si môže dovoliť.
Podobne by sme mali aj v dôchodkovom systéme mať brzdu, ktorá zabráni tomu, aby výška vyplácaných dôchodkov výrazne prevyšovala odvody zaplatené do Sociálnej poisťovne.
To sa dá riešiť úpravou vzorca na výpočet výšky starobného dôchodku, aby priznával nižšie dôchodky tým, ktorých deti zaplatia nízke odvody na dôchodkové poistenie a súčasne priznával vyššie dôchodky tým, ktorých deti majú stabilný príjem, z ktorého platia poistné na dôchodkové poistenie.
Je možné diskutovať o minimálnej výške príjmu, ktorý by dieťa malo dosiahnuť, aby bol jeho rodičom priznaný rodičovský dôchodok, aby sa odmeňovali pravidelné príjmy (napr. za rok by dieťa muselo zarobiť 3-násobok minimálnej mzdy).
Na druhej strane treba systém nastaviť tak, aby dôchodok od určitej výšky dostali len tí dôchodcovia, ktorých deti ho dokážu zaplatiť. Ak by sa posudzovala výška dôchodku vzhľadom na výšku priemernej mzdy za dva roky dozadu a na výšku odvodov detí dôchodcu, dôchodok vyšší ako 1 304 eur (priemerná mzda v roku 2022) by v roku 2024 dostali len tí dôchodcovia, ktorých deti mesačne zaplatia na dôchodkové poistenie viac ako 1 304 eur.
Ak by niekto mal vypočítaný vyšší dôchodok a jeho deti by ho nevládali platiť, postupne by sa mu dôchodok zvyšoval s rastom priemernej mzdy. Vypočítaný dôchodok by dôchodca dosiahol, ak by sa hospodárstvu darilo a výrazne by stúpli príjmy Sociálnej poisťovne.
Išlo by o spravodlivejšie nastavenie ako plošné zdanenie dôchodkov, ktoré navrhujú niektorí ekonómovia, keďže zdanenie dôchodkov by zasiahlo aj dôchodcov, ktorých deti platia vysoké odvody do Sociálnej poisťovne.
Súčasne by sa riešil problém diskriminácie matiek pracujúcich detí. Najvyššie dôchodky by mohli dostať len rodičia detí, ktoré pracujú na Slovensku a platia vysoké odvody do systému. Bezdetné ženy by na najvyššie dôchodky nárok nemali.
Veľmi dôležitou vlastnosťou rodičovského dôchodku je fakt, že každé jedno vyplatené euro muselo predtým zaplatiť niektoré z detí daného dôchodcu. Ku každému euru z rodičovského dôchodku vieme priradiť konkrétneho človeka, ktorý ho zaplatil. To nie je v našom dôchodkovom systéme vôbec samozrejmosťou.
V súčasnosti máme obrovské množstvo dôchodcov, ktorí majú nárok na vyšší dôchodok, ako sú zaplatené odvody ich detí, čo vytvára deficit v Sociálnej poisťovni, ktorý sa musí riešiť transfermi zo štátneho rozpočtu. Štát si musí požičiavať, lebo je štedrejší, ako si môže reálne dovoliť.
Správanie štátu by sa dalo prirovnať k rodine s priemerným príjmom, ktorá si požičia peniaze, aby mohla ísť v lete na dovolenku do Dubaja, na novoročnú lyžovačku do Vysokých Tatier a jarnú lyžovačku v dolomitoch v Taliansku, pričom by ešte uvažovali o veľkonočnej dovolenke na Maledivy. Takéto výdavky by boli dlhodobo neudržateľné.
Pri výpočte sumy dôchodku je nevyhnutné znížiť odmenu za vlastnú prácu a zohľadniť výšku odvodov detí, aby štát priznával dôchodky vo výške, ktorá zodpovedá výberu poistného. Štát musí hľadať zmeny v systéme tak, aby rozdelil dôchodcom len tie peniaze, ktoré reálne od pracujúcich ľudí vyberie.
V systéme máme dôchodcov, ktorí dlhodobo odvádzali vysoké odvody, keďže mali vysoký príjem. Ak však nemajú pracujúce deti, je to vážny problém. Sociálna poisťovňa vypočíta vysoký dôchodok, ktorý musí vyplácať, avšak odchodom daného človeka do starobného dôchodku prišla o príjem, z ktorého by tento vysoký dôchodok mohla financovať.
V priebežnom dôchodkovom pilieri aj pri trinástom dôchodku je bežné, že výška dôchodku je vyššia ako odvody detí daného dôchodcu. Nehovoriac o tom, že rovnaký trinásty dôchodok dostane dôchodca s minimálnym dôchodkom 500 eur aj bohatý človek s veľkými úsporami a dôchodkom 2-tisíc eur.
To však neplatí o rodičovskom dôchodku. Žiaden dôchodca nedostal vyšší rodičovský dôchodok, ako bola výška odvodov, ktoré predtým jeho deti zaplatili do Sociálnej poisťovne. Ak by bol rodičovský dôchodok súčasťou vzorca na výpočet dôchodku, výrazne by to stabilizovalo systém, lebo jedna zložka dôchodku by netlačila Sociálnu poisťovňu do deficitu.
Okrem toho je vhodné, aby dôchodky vyššie ako priemerná mzda Sociálna poisťovňa vyplácala maximálne do výšky odvodov zaplatených deťmi dôchodcu. Ak by napríklad Sociálna poisťovňa vypočítala nejakému dôchodcovi dôchodok 1 800 eur mesačne, ale jeho deti by na dôchodkové poistenie platili len 1 600 eur mesačne, dôchodok tohto dôchodcu by sa znížil do doby, kým by stúpol príjem a zaplatené odvody jeho detí.
Dôchodky sa od roku 2018 valorizujú o dôchodcovskú infláciu, ktorá je nižšia ako rast priemernej mzdy. V roku 2023 valorizácia bola vyššia ako rast priemernej mzdy, keďže sa dôchodky dvakrát výrazne zvyšovali pre vysokú infláciu. V dobrých časoch platí, že by príjmy Sociálnej poisťovne mali rásť rýchlejšie ako jej výdavky (ak nepočítame nových dôchodcov s vysokými dôchodkami).
Rodičovský dôchodok bol nastavený tak, že v prípadoch detí s vysokým príjmom rástol spolu s priemernou mzdou, prípadne ešte rýchlejšie, ak niektoré dieťa zarábalo menej ako 1,2-násobku priemernej mzdy, našlo si lepšie platenú prácu alebo malo mimoriadne zvýšený plat.
Silný rodičovský dôchodok by priniesol vyššiu valorizáciu dôchodkov pre dôchodcov s viacerými deťmi pracujúcimi na Slovensku.
Náš dôchodkový systém je nastavený tak, že náklady v čase rastú. Noví dôchodcovia dostávajú čoraz vyššie dôchodky, starým dôchodcom sa dôchodok pravidelne valorizuje.
Predstavme si však situáciu, že po úspešnom roku s vysokým rastom priemernej mzdy príde rok s vysokou infláciou a následne niektorí veľkí zamestnávatelia opustia Slovensko, prípadne dôjde k hromadnému prepúšťaniu vo viacerých firmách.
Tieto okolnosti by znamenali, že Sociálna poisťovňa musí vyplácať vysoké dôchodky novým dôchodcom, výrazne zvýšiť dôchodky starým dôchodcom, vyplácať podporu v nezamestnanosti veľkému počtu ľudí, pričom by jej poklesli príjmy pre nižší počet pracujúcich.
Rodičovský dôchodok bol špecifický v tom, že mohol rásť, ale aj poklesnúť, ak by dieťaťu dôchodcu klesol príjem. Napríklad by si mohlo nájsť horšie platenú prácu s flexibilnou pracovnou dobou, skrátiť pracovný úväzok, prípadne ostať bez príjmu pre stratu práce. Ak by bola časť dôchodku závislá od odvodov pracujúcich detí, v prípade vážnej ekonomickej situácie by náklady na vyplácanie dôchodkov mohli aj klesnúť.
Tu však treba nastaviť brzdu, aby v prípade straty zamestnania viacerých detí dôchodca nemal výrazne znížený dôchodok, ale zníženie bolo únosné. Keď by si našli deti novú prácu, ich rodič by mal opätovne nárok na vyšší dôchodok. Aby výpočet výšky dôchodkov príliš nezaťažoval systémy a dôchodky mali stabilnú výšku, je vhodné výšku dôchodkov s prihliadnutím na odvody detí dôchodcu prepočítavať raz do roka.
Ak chceme do budúcna stabilizovať Sociálnu poisťovňu, budeme musieť definovať, aké vysoké dôchodky môže vyplácať vzhľadom na počet pracujúcich detí dôchodcu a výšku odvodov, ktoré odvedú. Rodičovský dôchodok sa pritom nemusí vrátiť ako samostatná dávka, ale viaceré jeho vlastnosti sa dajú aplikovať do vzorca na výpočet dôchodkov.
Ak sa štát touto cestou nevyberie, dosahy pocítime všetci – najprv pracujúci ľudia a rodiny s deťmi, neskôr aj dôchodcovia bez ohľadu na to, či k demografickej kríze a zlému stavu verejných financií prispeli, alebo nie.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, určený pre predstaviteľov akademického, vedeckého, politického či občianskeho života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.