Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko považuje vzťahy s Talibanom za kľúčové, tvrdí Zacharovová

Prekážkou je skutočnosť, že hnutie Taliban je v Rusku zaradené na zoznam teroristických organizácií.

„Už viackrát sme vyhlásili, že Rusko, podobne ako iné svetové mocnosti, má v úmysle rozvíjať praktickú spoluprácu s Kábulom v otázkach spoločného záujmu vrátane cieľa bojovať proti teroristickým hrozbám a obchodovaniu s drogami, ktoré pochádzajú z územia Afganistanu," oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Avšak je očividne nemožné dosiahnuť tento cieľ bez toho, aby sme hnutie Taliban zbavili nálepky teroristov," dodala Zacharovová.

V pondelok 25. novembra bol Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu, podľa Zacharovovej predložený návrh zákona, ktorý ruší predchádzajúce reštrikcie voči teroristickým organizáciám za predpokladu, že sa už nedopúšťajú nezákonnej činnosti.

O pláne Moskvy vyradiť Taliban zo svojho zoznamu zakázaných organizácií informoval afganskú vládu tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu počas pondelkových rokovaní v Kábule.

Od roku 2021, keď sa v Afganistane dostal opäť k moci Taliban, sú tam návštevy zahraničných predstaviteľov veľmi zriedkavé, keďže žiaden štát tamojšiu vládu oficiálne neuznal.

Moskva chce spolupracovať s Kábulom na boj proti afganskej odnoži Islamského štátu - Chorásánu, ktorý je rivalom Talibanu a zodpovedný za marcový útok v Rusku. Taliban sľubuje zabezpečiť Afganistan pred zahraničnými militantmi a teroristickými útokmi.

(tasr)

Minúta  |  

Biden nestihne do januára 2025 poslať Ukrajine celú schválenú vojenskú pomoc

Niektoré prostriedky budú musieť presunúť na tím novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V súčasnosti má Bidenova administratíva k dispozícii viac ako 6,5 miliardy dolárov na dodávky amerických zbraní a vybavenia na Ukrajinu. Pentagónu spôsobujú problémy mesačné limity počtu zbraní, ktoré môže odoslať na Ukrajinu bez ohrozenia vlastnej bojovej kapacity.

Odhaduje sa, že na to, aby USA mohli minúť všetky peniaze do januára, by museli každý deň posielať Ukrajine zbrane v hodnote viac ako 110 miliónov dolárov.

Zdroj denníka Wall Street Journal z Pentagónu tvrdí, že USA v súčasnosti plánujú zo svojich zásob posielať na Ukrajinu zbrane v hodnote 500 až 750 miliónov dolárov mesačne. Tieto zásielky budú väčšinou pozostávať z munície a delostrelectva, ktoré sa ľahšie prepravujú - ťažšia technika by mohla doraziť až o niekoľko mesiacov.

V medzičase sa objavila informácia, že Biden požiadal Kongres o ďalších 24 miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine, no republikánmi ovládaný budúci Kongres je k tejto žiadosti skeptický.

(lup)

Minúta  |  

Trumpovi kandidáti a nominanti dostali vyhrážky bombou a prepadnutím

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) potvrdil, že "početné" bombové hrozby i incidenty takzvaného swattingu (prepadnutia) eviduje a vyšetruje.

Swatting označuje postup, pri ktorom je polícia pod falošnou zámienkou naliehavo privolaná k niekomu domov.

 "Bezpečnostné zložky v reakcii na to rýchlo konali, aby zaistili bezpečnosť osôb, ktoré sa stali terčom (hrozieb). Prezident Trump a celý prechodný tím sú vďační za ich rýchle konanie," uviedla hovorkyňa zvoleného amerického prezidenta Karoline Leavittová.

Medzi obeťami je okrem iných aj Matt Gaetz, ktorého Trump pôvodne chcel za budúceho ministra spravodlivosti, i republikánska Elise Stefaniková, ktorú Trump navrhol do funkcie americkej veľvyslankyne pri OSN.

Terčom sa podľa nemenovaného zdroja agentúry AP stali aj budúca vedúca kancelárie Bieleho Domu Susie Wilesová a Pam Bondiová, ktorú si Trump vybral ako náhradu za Gaetza. Ani jedna bezprostredne nereagoval na žiadosť o vyjadrenie.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila plné členstvo Bulharska a Rumunska v Schengene od začiatku nového roka

Na sieti X to oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ.

„Po minulotýždňovom úspešnom ministerskom stretnutí v Budapešti, kde sa Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko dohodli na balíku opatrení týkajúcom sa ochrany hraníc, je dnešok kľúčovým krokom k európskej integrácii. Výbor stálych zástupcov dokončil prípravu rozhodnutia Rady EÚ o zrušení kontrol na vnútorných pozemných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom od 1. januára 2025. Formálne prijatie sa očakáva 12. decembra na Rade ministrov spravodlivosti a vnútra," uviedlo maďarské predsedníctvo.

Rumunský prezident Klaus Iohannis rozhodnutie veľvyslancov privítal. „Dnes je dôležitý okamih pre Rumunsko! Veľvyslanci EÚ schválili úplné pristúpenie Rumunska k schengenu vrátane pozemných hraníc od 1. januára 2025. Decembrová rada ministrov sformalizuje toto dlho očakávané rozhodnutie, na ktoré právom čakajú všetci rumunskí občania," napísala hlava štátu na sieti X.

Europoslanci vyzývajú vylúčiť Maďarsko zo Schengenu. Výzvu podporilo aj PS

Mohlo by Vás zaujímať Europoslanci vyzývajú vylúčiť Maďarsko zo Schengenu. Výzvu podporilo aj PS

Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov.

Európska komisia už v roku 2011 konštatovala, že Rumunsko a Bulharsko sú pripravené na vstup do schengenského priestoru. Z rôznych dôvodov ho však blokovali najprv Holandsko a Fínsko, neskôr Nemecko a Rakúsko. Zo svojho odmietavého postoja, zdôvodňovaného nedostatočnou ochranou hraníc pred nelegálnymi migrantmi, ako posledné až minulý týždeň ustúpilo Rakúsko.

Rumunsko a Bulharsko sú od marca členmi „vzdušného schengenu", to znamená, že odpadli kontroly na ich vzdušných a námorných hraniciach.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva vyzýva Ukrajinu, aby na front poslala 18-ročných vojakov

Biely dom aj ďalšie západné štáty čoraz viac zdôrazňujú, že Ukrajina potrebné zbrane má a teraz musí výrazne zvýšiť počet svojich vojakov, ak chce obstáť v boji s Ruskom.

Končiaca administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene zmenila branný zákon a doplnila stavy svojich ozbrojených síl povolaním väčšieho množstva vojakov, a to aj znížením odvodového veku z 25 na 18 rokov. Pre agentúru AP to v stredu povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA.

Ukrajina už dlhšie čelí nedostatku ľudskej sily na bojisku vo vojne s Ruskom. Washington od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytol Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 56 miliárd dolárov. Očakáva sa, že USA ešte pred Bidenovým odchodom z funkcie o necelé dva mesiace pošlú Kyjevu ďalšiu mnohomiliardovú pomoc.

Podľa predstaviteľa Bidenovej administratívy Ukrajinci potrebujú 160-tisíc vojakov, no Washington považuje tento počet za nedostatočný. Odporúča Kyjevu prísnejšie postupovať voči dezertérom a tým, ktorí sa vyhýbajú odvodu.

Zelenskyj v apríli podpísal zákony, na základe ktorých sa okrem iného znížil mobilizačný vek z 27 na 25 rokov. Tieto zákony tiež zrušili niektoré výnimky z odvodov a vytvorili online register brancov. Očakávalo sa, že na ich základe sa zvýši počet vojakov približne o 50-tisíc, čo už vtedy bolo oveľa menej, než Zelenskyj označil za potrebné.

Odvody na Ukrajine sú citlivou záležitosťou počas celej vojny s Ruskom. Niektorí Ukrajinci vyjadrili obavy, že ďalšie zníženie mobilizačného veku a odchod mladých ľudí z práce na front by mohol značne uškodiť hospodárstvu krajiny.

Buraš: Vymiera genofond Ukrajiny. Muži sa boja vyjsť na ulicu, nemusia sa z nej vrátiť

Mohlo by Vás zaujímať Buraš: Vymiera genofond Ukrajiny. Muži sa boja vyjsť na ulicu, nemusia sa z nej vrátiť

(tasr)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka reaguje na pád rubľa, zastavuje nákup devíz do konca roka

Cieľom je podľa nej zmierniť tlak na finančné trhy, keďže kurz ruskej meny klesol od začiatku augusta o viac než štvrtinu.

Centrálna banka uviedla, že od 28. novembra do konca roka nebude nakupovať devízy na domácom trhu. K nákupom by sa mala vrátiť v roku 2025. "Toto rozhodnutie sme urobili s cieľom zmierniť výkyvy na finančných trhoch," uviedla banka v oficiálnom oznámení.

Do 17.00 h SEČ klesol kurz rubľa na 113,15 RUB/USD. Od začiatku stredajšieho obchodovania tak ruská mena zaznamenala pokles kurzu o 7,25 percenta. Práve v reakcii na prekročenie 110-rubľovej hranice oproti doláru analytici uviedli, že centrálna banka bude musieť reagovať.

Podľa ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova je za výkyvmi rubľa najmä silný kurz dolára a obavy trhov v dôsledku nedávno sprísnených sankcií. Nie je to dôsledok fundamentálnych faktorov, takže je presvedčený, že kurz ruskej meny sa čoskoro stabilizuje.

Dodal, že 82 percent ruského vývozu a 78 percent dovozu sa platí v rubľoch a v menách "spriatelených" krajín.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.