Austrálsky parlament vo štvrtok definitívne schválil jedno z najtvrdších obmedzení pre platformy ako Facebook, Instagram alebo X na svete. Sociálne siete budú pre mladších ako 16 rokov neprístupné.
Návrh zákona schválil vo štvrtok Senát austrálskeho parlamentu, a to s podporou vládnych, ale aj väčšiny opozičných poslancov. V stredu ho prijala Snemovňa reprezentantov.
Zažívame neuveriteľný a donedávna ťažko uveriteľný obrat: v roku 2006 vybral časopis Time za osobnosť roka ľudí, ktorí tvoria obsah na internete. „Osobnosťou ste vy“, velikášsky tvrdil časopis. V roku 2010 bol už osobnosťou roka Mark Zuckerberg, zakladateľ a tvár najúspešnejšej sociálnej siete Facebook.
Dnes je všetko naopak: sociálne siete už nie sú považované za nástroj osvety, ale manipulácie, politického boja a jeho obeťou sú najmä deti a mladí ľudia, ktorým mení myslenie a ťažko poškodzuje návyky.
A na konci roka 2024 je tu prvý plošný zákaz sociálnych sietí. Otočenie prístupu prichádza potom, ako sa začali množiť mnohé sociálne a patologické neduhy a najväčší dopad mali na mladých ľudí a deti, najmä na dievčatá.
Vplyvný americký vedec Jonathan Haidt už pred takmer dvomi rokmi napísal, že váha dôkazov je natoľko presvedčivá, že je „čas, aby konali rodičia, riaditelia škôl a vlády“. Austrália je tak prvým štátom, ktorý túto výzvu berie vážne.
Ak sa pýtate, ako to bude vyzerať a fungovať, zdá sa, že pomerne jednoducho: štát riešením zaviaže prevádzkovateľov.
Na základe nového zákona budú sociálne siete v Austrálii nútené prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany overovania veku svojich užívateľov. Za systémové porušenia by spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne siete hrozili pokuty až 49 miliónov austrálskych dolárov (asi 30,2 milióna eur). Na zavedenie týchto opatrení budú mať jeden rok.
Austrália plánuje na presadzovanie zákazu vyskúšať systém overovania veku, ktorý môže zahŕňať napríklad biometrické údaje. Celosvetovo by išlo o jednu z najprísnejších kontrol sociálnych sietí zavedených zo strany krajiny.
Návrh zákona, ako objasňuje denník Guardian, však neobsahuje žiadne podrobnosti o tom, ako presne bude implementovaný, iba to, že spoločnosti budú musieť prijať primerané opatrenia na zabezpečenie, že používatelia budú mať 16 alebo viac rokov. Podrobnosti o implementácii budú známe až v polovici roku 2025, keď sa dokončí testovanie technológie na overovanie veku. Zákon vstúpi do platnosti až o 12 mesiacov.
Schválený zákon sa, ako tvrdí ministerka komunikácie Michelle Rowlandová, nevzťahuje na platformu YouTube vzhľadom na jej „významný“ vzdelávací účel.
Austrálska komisia pre ľudské práva sa obáva, že zákon môže poškodiť práva detí na sebavyjadrenie. Prieskum spoločnosti YouGov zverejnený v utorok však ukázal, že zákaz podporuje až 77 percent Austrálčanov.
Podľa austrálského premiéra Anthonyho Albaneseho predstavuje nadmerné používanie sociálnych sietí riziko pre fyzické a duševné zdravie detí.
„Vieme, že sociálne médiá môžu byť zbraňou pre tyranov, platformou pre tlak rovesníkov, hnacou silou úzkosti, prostriedkom pre podvodníkov. A čo je najhoršie, nástroj pre online predátorov,“ tvrdí podľa portálu CNN Albanese.
Návrh zákona získal podporu aj od väčšiny členov hlavnej opozičnej strany. Senátorka Maria Kovacic označuje prijatie zákona za „kľúčový moment v krajine“. Ako dodáva senátorka pre CNN, týmto rozhodnutím „nakreslili čiaru do piesku, a tak už obrovská sila veľkých technológií nemôže zostať v Austrálii nekontrolovaná“.
Výnimky sa budú vzťahovať na zdravotnícke a vzdelávacie služby vrátane služieb YouTube, Messenger Kids, WhatsApp, Kids Helpline a Google Classroom, uvádza agentúra AP.
Ozývajú sa aj kritici.
Spoločnosť TikTok uvádza, že je „sklamaná“ z austrálskeho zákona, ktorý po novom zakáže používanie sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 16 rokov. Platforma na zdieľanie krátkych videí zároveň varuje, že sa mladí ľudia môžu v dôsledku rozhodnutia vybrať do nebezpečnejších častí internetu.
Vláda podľa hovorcu spoločnosti nepočúvla rady odborníkov. „Je celkom pravdepodobné, že by zákaz mohol zatlačiť mladých ľudí do temných kútov internetu, kde neexistujú žiadne zásady komunity, bezpečnostné nástroje či ochrana.“ S týmto tvrdením prekvapivo súhlasí aj Detský fond OSN (UNICEF), ktorý tiež varuje, že zákon nie je odpoveďou na nebezpečenstvá v online priestore.
Podľa spoločnosti Bytedance, ktorá prevádzkuje TikTok, si návrh zákona vyžaduje viac konzultácií.
Majiteľ sociálnej siete X a technologický miliardár Elon Musk hovorí, že legislatíva môže porušovať ľudské práva detí.
Znepokojenie nad zákonom vyjadruje aj spoločnosť Snapchat, potvrdzuje ďalej portál AP.
„Aj keď je stále veľa nezodpovedaných otázok o tom, ako bude tento zákon implementovaný, počas 12-mesačného obdobia jeho zavádzania budeme úzko spolupracovať s vládou a komisárom pre elektronickú bezpečnosť, aby sme vyvinuli prístup, ktorý vyváži súkromie, bezpečnosť a praktickosť,“ tvrdí Snapchat vo vyhlásení s dôvetkom, že ako vždy bude spoločnosť dodržiavať všetky platné zákony a predpisy v Austrálii.
Prijatie zákona vyvoláva v Austrálii rozporuplné politické reakcie. Kým niektorí tento krok podporujú, iní ho považujú za unáhlený.
Austrálska vláda sa tak ocitla pod tlakom kritiky, uvádza televízia CNN. Proces bol podľa oponentov výrazne urýchlený – senátny výbor mal na preskúmanie návrhu zákona iba 24 hodín pred trojhodinovým vypočutím, ktoré sa uskutočnilo v pondelok (25. 11). Správa bola zverejnená už v utorok a o deň neskôr (27. 11.) zákon schválila dolná komora parlamentu výraznou väčšinou 102 hlasov ku 13.
Viac ako sto predložených stanovísk podľa CNN upozorňovalo na to, že zákon nebol dostatočne analyzovaný a že na jeho posúdenie nebol venovaný potrebný čas. Tieto obavy reflektovala aj správa výboru, ktorý však napriek tomu odporučil zákon schváliť, ale s niekoľkými úpravami. Jednou z navrhovaných zmien bolo napríklad vylúčenie vládnych dokumentov, ako sú pasy, z procesu overovania veku používateľov.
Pripomeňme však, že o federálnej legislatíve, ktorá by deťom zakazovala prístup na sociálne siete, hovoril premiér Austrálie už na začiatku prebiehajúceho školského roka.
„Ide o podporu rodičov a ochranu detí,“ povedal vtedy predseda vlády. Oznámenie premiéra o tomto zásadnom kroku prišlo v deň, keď údaje z najväčšieho austrálskeho prieskumu medzi mladými ľuďmi odhalili negatívny vplyv sociálnych médií na životnú spokojnosť stredoškolákov. Ide o desaťročnú štúdiu s názvom Generation.
Štandard sa téme sociálnych sietí a používania mobilov venuje dlhodobo vo viacerých článkoch. Na škodlivosť digitálnych technológií u detí upozorňujú nepretržite tiež viacerí významní odborníci, ktorí sa témou vedecky zaoberajú.
Podľa neurológa Jana Martina Stránského sú sociálne siete a všetky programy, ktoré deti sledujú, špecificky vytvorené tak, aby boli návykové, zvyšovali dopamín a fungovali ako droga.
Veľkým kritikom sociálnych sietí je americký psychológ Jonathan Haidt, ktorý v roku 2024 publikoval knihu s názvom The Anxious Generation (v preklade Úzkostná generácia), kde tvrdí, že detstvo založené na telefónoch narúša vývoj osobnosti. Haidt už dlhšie vyzýva rodičov, školy a vlády aby konali.
Jeho kritici tvrdia, že presvedčivé vedecké dôkazy, ktoré by zdôvodňovali, že sociálne médiá spôsobujú duševné problémy, neexistujú. Haidt k téme vystupuje pomerne často, okrem iného publikoval v magazíne New Statesman vplyvný text, kde odkazuje na vyše 100 štúdií, ktoré potvrdzujú jeho závery.
Štandard sa v osobitnom článku venuje viacerým prípadom dospievajúcich, ktorí si v dôsledku sociálnych sietí, výziev, vydierania či kyberšikanovania vzali svoj život.
Existuje dokonca tiež organizácia The Parents Network združujúca rodičov, ktorých deti sa stali obeťami sociálnych médií. Jej poslaním je pozdvihovať rodičov a pomáhať zabrániť tomu, aby rovnakou bolesťou zo straty svojho dieťaťa museli prechádzať ďalší otcovia a matky. Odkaz na článok prikladáme nižšie:
Stránský preukazuje, že výskumy existujú. Každý má podľa jeho slov právo na svoj názor, ale nie na svoje fakty.
„Tie jednoznačne ukazujú, že existuje preukázaná súvislosť medzi používaním mobilných telefónov a zhoršovaním duševného zdravia. Čím viac času trávite s mobilom, tým vyššia je pravdepodobnosť vzniku úzkostí, depresií a zhoršenia medziľudských vzťahov,“ dodáva český neurológ.
Dôležité je zdôrazniť, no predovšetkým oceniť, že aj Slovensko kráča v tomto prípade dobrým smerom. Zákaz používania mobilov sa blíži a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR dáva školám na výber z piatich možností.
Rezort školstva totiž zverejnil oficiálny dokument, v ktorom špecifikuje päť základných spôsobov prístupu k regulácii používania mobilných telefónov v školských zariadeniach. Mobily a sociálne siete nie sú totožná téma, ale bez zákazu sociálnych sietí je tu vysoká previazanosť.
Tému otvoril u nás najskôr detský ombudsman Jozef Mikloško ml., vo februári 2024 sa pridal rezort školstva a od 1. januára 2025 nadobúda toto opatrenie konkrétne kontúry v praxi.
Podľa rozhodnutia ministerstva školstva bude pre prvý až tretí ročník základnej školy platiť úplný zákaz používania mobilov počas vyučovania, prestávok a taktiež vo všetkých priestoroch školy. Aj pre žiakov od štvrtého ročníka základnej školy bude platiť zákaz používania telefónov. Výnimkou bude, ak si používanie digitálnych technológií bude vyžadovať Štátny vzdelávací program.
To isté vstúpi do platnosti pre žiakov od šiesteho ročníka a vyššie. Táto skupina dostane aj ďalšiu výnimku v používaní mobilných zariadení – môže ju udeliť učiteľ na vyučovacej hodine pre potreby vzdelávania. Zákaz platí taktiež aj pre žiakov prvého až štvrtého ročníka osemročných gymnázií.
Samostatná výnimka používania mobilov sa bude vzťahovať na deti so špeciálnymi potrebami, ak používajú komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.
Rozhodnutie ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) zakázať mobilné telefóny na základných školách ešte v auguste verejne podporil aj premiér Robert Fico, ktorý sa v tom čase vyjadril, že pokiaľ ide o vzdelávací proces, mobilné telefóny nemajú u detí čo robiť.
„Myslím si, že vznikne detská revolúcia, budeš s tým musieť, pán minister, rátať, ale ja som tiež rodič, mám dospelého syna a táto myšlienka sa mi páči,“ dodal vtedy Fico.
Štandard oslovil s touto témou niekoľko slovenských škôl, pýtali sme sa, či majú systém uzamykania mobilných telefónov počas vyučovania, a ak áno, ako ho hodnotia. Doposiaľ bolo toto rozhodnutie totiž na dobrovoľnom rozhodnutí školy. Školy sa zhodli, že týmto krokom sa zlepšuje disciplína žiakov a zároveň klesá počet prípadov porušovania pravidiel.
Hoci oficiálny zákaz mobilov v slovenských školách ešte nenadobudol svoju platnosť, mnohé školy na Slovensku už dlhé roky praktizujú ranné odovzdávanie alebo odkladanie mobilov.
Medzi najčastejšie riešenia patrí uzamykanie mobilov v skrinkách, ukladanie do boxov, alebo jednoduchšie varianty ako odkladanie telefónov do tašiek či na stôl v zadnej časti triedy.
Prísne zákazy, ktoré neumožňujú študentom nosiť si vlastné zariadenia do tried, prijali mnohé národné a regionálne vlády po celom svete. Mobilné telefóny zakázali vo verejných školských systémoch vo Francúzsku, Izraeli, Kanade (v provincii Ontário) a v spomínanej Austrálii (v štátoch Viktória, Tasmánia, Nový Južný Wales a Západná Austrália).
K regulácii mobilných telefónov v školách v roku 2024 pristupuje aj Veľká Británia, ktorá vydala usmernenie pre školy 19. februára 2024. Fínsko sprísnilo pravidlá na základe petície rodičov, informuje o zahraničných príkladoch v jednom zo stanovísk ministerstvo školstva.