Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britský parlament schválil vykonanie asistovanej samovraždy

Poslanci Dolnej snemovne v piatok väčšinou 330 hlasov prijali v druhom čítaní návrh zákona o legalizácii asistovanej eutanázie, 275 poslancov hlasovalo proti.

Hlasovaním sa začnú mesiace ďalších diskusií, pričom návrh by sa mohol zmeniť, píše agentúra Reuters. Predkladateľka Kim Leadbeaterová pre agentúru povedala, že podľa jej očakávaní bude proces schvaľovania v Snemovni lordov trvať ďalších šesť mesiacov.

Proti schváleniu zákona sa postavili predovšetkým poslanci Konzervatívnej strany, tieňový minister spravodlivosti Robert Jenrick opísal záruky uvedené v návrhu ako „nedostatočné“. Návrh totiž vyžaduje dva nezávislé lekárske názory a súhlas súdu na to, aby mohol nevyliečiteľne chorý pacient podstúpiť asistovanú samovraždu.

Britský parlament prerokúva zákon o eutanázii pre Anglicko a Wales

Mohlo by Vás zaujímať Britský parlament prerokúva zákon o eutanázii pre Anglicko a Wales

„Zlý zákon o triviálnych veciach je dosť zlý... zlý zákon o otázkach života a smrti je neodpustiteľný,“ dodal.

Bývalý kandidát na lídra toryovcov tiež vyslovil obavy, že znenia zákona by sa mohli „zhostiť aktivistickí sudcovia v Štrasburgu“, čím myslel potenciálne kroky Európskeho súdu pre ľudské práva.

„Obávam sa, v skutočnosti som si istý, že tento zákon, ak bude prijatý, sa zmení... Nie v dôsledku jednotlivcov v tejto snemovni alebo u lordov, ale v dôsledku sudcov na iných miestach,“ priblížil poslanec.

„Videli sme to už neraz. Môže to byť na ktorejkoľvek strane rozpravy, ale stane sa to. Tento zákon, ak bude prijatý, bude podliehať aktivistickým sudcom v Štrasburgu. Tí ho zásadne zmenia a my na to musíme byť pripravení,“ vyhlásil.

Denník Telegraph tiež pripomenul, že premiér Keir Starmer a dokonca aj konzervatívny expremiér Rishi Sunak hlasovali za prijatie tohto zákona.

(sab)

Minúta  |  

Rumunský ústavný súd rozhodne o prezidentských voľbách až 2. decembra

Súd v Bukurešti v piatok oznámil, že o potvrdení alebo anulovaní výsledkov prvého kola prezidentských volieb z 24. novembra, rozhodne deň po parlamentných voľbách, píše agentúra Reuters.

V prvom kole volieb hlavy štátu v Rumunsku prekvapivo zvíťazil nezávislý pravicový kandidát Calin Georgescu.

Ústavný súd sa mal v piatok zaoberať žiadosťou kandidáta Cristiana Terhesa o anulovanie výsledkov volieb. Žiadosť kandidáta Sebastiana Popesca zamietol ešte vo štvrtok. Terhes dostal v prvom kole jedno percento hlasov, Popescu 0,15 percenta.

Rumunské úrady zároveň medzičasom oznámili, že majú dôkazy o zasahovaní do predvolebnej kampane zo strany „nepriateľských subjektov“, pričom ústavný súd už vo štvrtok v samostatnom rozhodnutí nariadil prepočítanie 9,46 milióna hlasov odovzdaných v prvom kole.

Georgescu (62) v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb zvíťazil so ziskom takmer 23 percent hlasov pred centristickou kandidátkou Elenou Lasconiovou, ktorú podporilo 19 percent voličov. Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať 8. decembra.

Národno-konzervatívny kandidát Georgescu získal množstvo hlasov od mladých voličov a Rumunov žijúcich v zahraničí. Svoju kampaň zameral predovšetkým na sociálnu platformu TikTok. Ak by zvíťazil aj v druhom kole, mohol by tým „ohroziť prozápadný politický kurz Rumunska“, vyhlásila agentúra Reuters.

Neistota panujúca okolo výsledkov prvého kola prezidentských volieb uvrhla krajinu do zmätku pred nedeľnými parlamentnými voľbami, v ktorých sa taktiež očakávajú veľké zisky pre „krajnú pravicu“, dodáva Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia vykonala kontroly na hraniciach s Maďarskom, nasadila aj drony

Počas akcie zameranej na nelegálnu migráciu polícia odhalila sedem neoprávnených pobytov.

Počas bezpečnostno-represívnej akcie zameranej proti nelegálnej migrácii skontrolovala polícia na hraniciach s Maďarskom takmer 1400 dopravných prostriedkov, deväť EC vlakov, 12 osobných vlakov a viac ako 2-tisíc osôb.

Kontrolu vykonávala na vstupe na územie Slovenska od Bratislavy po Šahy, a to na ôsmich bývalých cestných hraničných priechodoch, ako aj na železničných hraničných priechodoch, uvádza hovorca Prezídia Policajného zboru (PZ) Roman Hájek.

Počas kontrol na hraničnom priechode Čunovo - Rajka bolo zistených sedem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na území schengenského priestoru zdržiavali neoprávnene.

„Šesť z nich bolo administratívne vyhostených a bolo im uložené trojročné obmedzenie vstupu na územie EÚ," priblížil Hájek s tým, že jedného umiestnili do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove.

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Polícia v tejto súvislosti konštatuje výrazný pokles nelegálnej migrácie. Počet zachytených nelegálnych migrantov v rámci sekundárnej nelegálnej migrácie, prevažne na západobalkánskej trase, v tomto roku do 24. novembra dosiahol „len" 30.

V rovnakom období minulého roka to bolo 46 250 migrantov, čo predstavuje pokles o 99,9 percenta. Okrem toho bolo v rámci akcie zistených 15 priestupkov a iných deliktov, ktoré však nesúviseli s pobytom cudzincov podľa zákona o pobyte cudzincov.

Počas akcie boli nasadené aj dve bezpilotné lietadlá (drony), ktoré slúžili na monitorovanie okolia kontrolných miest.

Holandsko zavádza kontroly na všetkých pozemných hraniciach

Mohlo by Vás zaujímať Holandsko zavádza kontroly na všetkých pozemných hraniciach

Kontroly boli zamerané predovšetkým na dodávky a menšie nákladné vozidlá, a v prípade potreby aj na iné vozidlá, ktoré by mohli byť využívané na prepravu nelegálnych migrantov.

(tasr)

Minúta  |  

Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sú bezpečné, uisťuje ŠÚKL

Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv ide o jeden z najúčinnejších nástrojov ochrany zdravia.

Vakcíny mRNA prešli dôkladným vedeckým hodnotením, spĺňajú všetky prísne regulačné štandardy Európskej únie a ich prínosy prevažujú nad možnými rizikami, uvádza hovorkyňa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.

Vakcíny sú podľa ŠÚKL jedným z najúčinnejších nástrojov na ochranu zdravia a prevenciu závažných ochorení. Na ich posudzovaní sa podieľajú medzinárodné tímy odborníkov - vedcov, lekárov, farmaceutov či biológov.

Očkovať mRNA vakcínami sa začalo pred vyše štyrmi rokmi a do marca 2023 bolo celosvetovo podaných viac ako 13 miliárd dávok.

Riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík deklaruje, že úlohou štátneho ústavu je zabezpečiť, aby všetky vakcíny, ktoré sa dostanú k slovenským pacientom, boli bezpečné, účinné a kvalitné.

Európska únia patrí medzi regióny s najprísnejšími liekovými reguláciami na svete. ŠÚKL sa vo veci mRNA vakcín obrátil aj na Európsku liekovú agentúru (EMA).

„Na základe dát dodaných pri registrácii vakcín môžeme zhrnúť, že v štúdiách na zvieratách, v ktorých sa používali oveľa vyššie dávky vakcín ako tie, ktoré sú používané u ľudí, zostávala mRNA a lipidové nanočastice najmä v mieste podania injekcie a v lymfatických uzlinách. Ich koncentrácia sa rýchlo znižovala v priebehu deviatich dní, čo potvrdzuje ich rýchle odbúravanie," skonštatovala EMA.

ŠÚKL vysvetlil, že len malé množstvo látky sa dostalo do iných tkanív, najmä do pečene, ktorá čistí a filtruje krv. Pečeň odbúrava mnohé lieky, alkohol a ďalšie látky.

Poukázal aj na to, že všetky lieky vrátane vakcín môžu vyvolať nežiaduce účinky. Tie sa však nemusia prejaviť u každého. Očkovania je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná zdravotný stav pacienta.

„Cieľom štátneho ústavu nie je diskusiu o možných rizikách skrývať. V súvislosti s vakcínami ich verejnosti jasne a zrozumiteľne vysvetľujeme už od začiatku pandémie," doplnil Dorčík.

(tasr)

Minúta  |  

ZMOS odmieta odmeny pre zamestnancov, kým nebudú zabezpečené financie pre mestá a obce

Finančné problémy trápia mnohé mestá a obce, ktoré musia výrazne šetriť napríklad na športe, kultúre či verejných službách.

Akékoľvek návrhy zo strany štátu smerom k odborovým organizáciám o tom, že chcú dať zamestnancom odmeny vo výške 800 eur, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne odmieta do chvíle, kým štát nebude garantovať vyplatenie týchto peňazí mestám a obciam.

Po stretnutí vedenia ZMOS s regionálnymi združeniami ZMOS v Trenčianskom kraji to povedal predseda ZMOS Jozef Božik.

„Dnes mestá a obce na to peniaze nemajú, hoci by veľmi radi svojim zamestnancom odmeny dali. Tie peniaze chýbajú. Samosprávam dokonca chýbajú peniaze aj na to, aby dokázali vykryť dotačné schémy a prevádzku športovísk alebo iných zariadení, ktoré máme v gescii," vysvetlil Božik.

Zdôraznil, že mestá už hovoria o šetrení na športe a kultúre. Zároveň mnohé obce pri zostavovaní rozpočtu avizujú, že budú ešte prehlbovať znižovanie niektorých služieb. A už dnes má ZMOS informácie, že niektoré obce v noci vypínajú verejné osvetlenie.

„My si uvedomujeme, že ak niekto dá ponuku a chce pomôcť športovcom tým, že zamestnávatelia, ktorí majú viac ako 49 zamestnancov, budú musieť vyplatiť 275 eur svojim zamestnancom, ak preukážu, že zaplatili 500 eur športovému klubu. To sa dotkne výdavkovej časti rozpočtov samospráv," zdôraznil predseda ZMOS.

Mestám a obciam podľa neho akútne chýbajú finančné prostriedky, ktoré samosprávam predchádzajúce vlády odobrali.

„V roku 2023 to bolo pol miliardy eur, v roku 2024 rovnako pol miliardy eur a v budúcom roku to bude minimálne 400 miliónov eur. Vláda má sama problémy s verejnými financiami a pri rokovaní s ňou sme narazili na problém, že nám nemá ako pomôcť,“ oznámil Božik.

Ďalej doplnil, že „po viacerých rokovaniach sa nám podarilo presvedčiť vládu, aby nám do výnosov daní z príjmov fyzických osôb vrátili 50 miliónov eur. Zároveň konštatujeme, že na konci roka oproti schválenému štátnemu rozpočtu, si mestá a obce zaknihujú výpadok 30 miliónov eur.“

(tasr)

Minúta  |  

Kmec: Slovensko investuje do digitalizácie verejných služieb

Cieľom je umožniť vybavovanie rôznych záležitostí nie osobne na úradoch, ale elektronicky.

Na skvalitnenie digitálnych verejných služieb pôjde z plánu obnovy a odolnosti 177 miliónov eur. Oznámil to na tlačovej konferencii po ministerskom dni v Kežmarku podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas).

Ministri za stranu Hlas zároveň prezentovali 16 konkrétnych takzvaných životných situácií, ktoré dokážu občania vybaviť na úradoch elektronicky, s cieľom zjednodušiť jednotlivé procesy.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil, že schválili elektronickú peňaženku a od 1. januára 2025 tak budú môcť mať občania v mobilnej aplikácii občiansky a vodičský preukaz. Postupne tam pribudnú aj ďalšie doklady, ktoré sú aktuálne vo fyzickej podobe.

„V parlamente sme schválili aj legislatívu, ktorá umožní pri kúpe a predaji automobilov zaviesť elektronické overovanie údajov. Ideme zjednodušovať zmenu trvalého bydliska, rýchlejšie sa budú vybavovať aj rodné listy, uzavretie manželstva, formuláre pri podnikaní bude možné podpísať aj bez čítačky občianskeho preukazu a poplatky bude možné zaplatiť online," vymenoval Šutaj Eštok.

Ďalej ešte doplnil, že „časť vecí sa už podarilo zrealizovať, ďalšie dáme do platnosti v priebehu budúceho roka, aby sme z ľudí nerobili poštárov."

V roku 2025 by mal napríklad rezort školstva sprístupniť interaktívnu mapu škôl aj s registrom spádových škôl, čo výrazne zjednoduší napríklad prihlasovanie žiaka.

Ministerstvo hospodárstva SR zasa zjednoduší ohlasovania živnosti a chystá aj veľkú agendu pre samostatne hospodáriacich roľníkov a pri zriaďovaní prevádzok pre podnikateľov.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) konkretizoval, že pôjde napríklad aj o ohlásenia narodenia dieťaťa, choroby, odkázanosti, odchodu do dôchodku, straty zamestnania či úmrtia.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) doplnil, že v prípade jeho rezortu ide v prvom rade o narodenie dieťaťa a rozšírenie elektronickej zdravotníckej knižky.

„Pripravujeme elektronickú tehotenskú knižku, ktorá bude automaticky aktualizovaná na základe záznamov lekára a bude dostupná všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí s budúcou mamičkou prídu do kontaktu," vysvetlil Šaško.

Taktiež vysvetlil, že zjednodušia „aj samotné oznamovacie povinnosti, aby sa väčšina údajov zdieľala medzi jednotlivými inštitúciami automaticky, vďaka čomu poskytneme digitálnu podporu aj samotným lekárom, ktorí získajú prehľadnú a štruktúrovanú zdravotnícku dokumentáciu."

Cieľom opatrení podľa Kmeca je spraviť verejné služby dostupnejšie, modernejšie a efektívnejšie pre každého občana naprieč celou krajinou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.