Protesty v Tbilisi eskalujú. Demonštranti použili pyrotechniku, polícia slzotvorný plyn

Strety medzi demonštrantmi a políciou pokračovali až do skorých ranných hodín – protestujúcich z ulíc vytláčali špeciálne jednotky.

Protests in Tbilisi Protesty v Tbilisi v noci 2. 12. 2024. Foto Alexander Patrin / TASS / Profimedia

Protesty proti vládnucej strane Gruzínska túžba v hlavnom meste Tbilisi neutíchajú. Štvrtá noc nepokojov, ktoré vypukli po oznámení pozastavenia procesu európskej integrácie do roku 2028, sa skončila násilnými zásahmi polície a ďalšími zatýkaniami.

Podľa agentúry Jevropejska Pravda, ktorá sa odvoláva na Echo Kaukazu a NewsGeorgia, situácia na Rustaveliho triede bola mimoriadne napätá. Demonštranti používali pyrotechniku, zatiaľ čo polícia nasadila slzotvorný plyn.

Podľa gruzínskeho ministerstva vnútra už 113 policajtov utrpelo zranenia, pričom 21 počas včerajších protestov. Niektorí príslušníci zásahových zložiek utrpeli údajne vážne poranenia hlavy či tváre.

„Verejnosť bola svedkom toho, ako násilné skupiny poškodili budovu parlamentu a infraštruktúru na Rustaveliho ulici. Neskoro v noci poškodili účastníci zhromaždenia mestský majetok a majetok súkromných osôb na Rustaveliho triede, z poškodených vecí postavili zátarasy a založili oheň,“ uviedlo vo vyhlásení gruzínske ministerstvo vnútra.

Okolo piatej hodiny rannej miestneho času rozohnali demonštrantov z Rustaveliho triedy, no zvyšní sa zhromaždili pri stanici metra, kde dochádzalo k ďalším násilným zadržiavaniam. Polícia zadržala aj niekoľko ľudí v štvrti Vake. Medzi zatknutými je údajne aj Zurab Girchi Japaridze, líder opozičnej koalície Za zmenu.

Protesty vypukli po víťazstve proruskej strany Gruzínska túžba v parlamentných voľbách. Demonštranti žiadajú zmenu a odmietajú krok vlády, ktorý považujú za zradu európskej budúcnosti Gruzínska.

Pobaltské štáty zaviedli sankcie, EÚ to zvažuje

Pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko, Estónsko) zavádzajú sankcie proti gruzínskym predstaviteľom za násilie voči protestujúcim proti odmietaniu európskej integrácie.

Sankcie sa zameriavajú na vysokých predstaviteľov vrátane bývalého premiéra Bidzinu Ivanišviliho. Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis oznámil, že pobaltské krajiny sa zhodli na tejto akcii a vyzvali EÚ a USA, aby nasledovali ich príklad.

Možnosť zaviesť sankcie zvažuje aj Európska únia. V hre môže byť aj pozastavenie účinnosti dohody o vízovej liberalizácii s Gruzínskom. Uviedol to v pondelok týždenník Politico s odkazom na vyhlásenia novej šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej.

Politico v tejto súvislosti oslovilo viacerých diplomatov EÚ, podľa ktorých jej slová možno interpretovať ako zavedenie sankcií voči tým členom strany Gruzínska túžba, ktorí nariaďujú zásahy proti demonštrantom.

Vhodným termínom na zavedenie sankcií môže byť zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli zo 16. decembra, ktorému bude Kallasová prvýkrát predsedať, avšak sankcie môžu byť navrhnuté aj skôr a bude sa čakať na ich schválenie.

Odpoveď zahraničia

„Dvere do Európy zostávajú pre Gruzínsko naďalej otvorené. Dôležité však je, aby sa Gruzínsko rozhodlo ísť touto cestou a aby ľudia, ktorých vidíme protestovať, chceli ísť touto cestou,“ oznámil hovorca nemeckej diplomacie Sebastian Fischer.

Gruzínsko má naďalej otvorené dvere do Európskej únie aj podľa predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa k udalostiam v Gruzínsku vyjadrila 1. decembra. Vyjadrila zároveň poľutovanie nad rozhodnutím vlády v Tbilisi o pozastavení prístupového procesu.

„Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv a použitie sily proti pokojným demonštrantom v Gruzínsku. Násilie nezostane bez následkov,“ oznámilo ministerstvo vo vyhlásení 1. decembra.

Naopak, Rusko o deň neskôr, 2. decembra, zásahy proti demonštrantom obhajovalo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že miestne orgány prijímajú „opatrenia na stabilizáciu“ situácie v krajine, pričom obvinil demonštrantov zo snahy podnecovať nepokoje.

(lup, dv, tasr)


Skládky komunálneho odpadu sú na Slovensku bežné, prevádzkovatelia niektorých však pri svojej činnosti nie vždy dodržiavajú zákony. Skládka v Iži navyše stála miesto dnes už exministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana, ktorý bol jej…
Prejsť na článok