Pápež pre bratislavský GLOBSEC: Máme falošný pocit bezpečia

Pontifik vo svojom videoposolstve poďakoval za „dôležitú diskusiu o obnove nášho sveta po skúsenosti s pandémiou, ktorá nás núti čeliť vážnym spoločensko-ekonomickým, ekologickým a politickým otázkam, ktoré všetky vzájomne súvisia“.

Účastníkom, medzi ktorými sú aj prezidenti či ministri viacerých krajín, povedal, že treba vidieť, posúdiť a konať: vidieť výzvy, starostlivo ich posúdiť a na základe toho konať s víziou. Podľa neho nestačí len obnoviť to, čo bolo, ale aj korigovať to, čo pred globálnou pandémiou nefungovalo, a prispelo k zhoršeniu tejto krízy:

„Vidím svet, ktorý sa nechal oklamať iluzórnym a arogantným pocitom bezpečia založeným na túžbe po zisku. Vidím model hospodárskeho a spoločenského života poznačený mnohými formami nerovnosti a sebectva, kde malá časť svetovej populácie vlastní väčšinu bohatstva a často neváha využívať ľudí a zdroje.“

Pápež zároveň vidí životný štýl, ktorý málo dbá o životné prostredie: „Zvykli sme si nehanebne využívať a ničiť to, čo je majetkom všetkých a čo sa musí rešpektovať, čím sa vytvára ekologický dlh, ktorý budú splácať najmä chudobní a budúce generácie.“

Kríza ako príležitosť zlepšovať sa

Líder katolíkov zdôraznil, že súčasná pandemická situácia je príležitosťou, aby sme čas skúšky premenili na čas voľby. Z krízy podľa neho nevychádzame rovnakí: „Buď vyjdeme lepší, alebo horší. Ale nikdy nie rovnakí.“ Preto musíme dobre vyhodnotiť to, čo vidíme:

„Posúdenie toho, čo sme videli a zakúsili, nás povzbudzuje zlepšovať sa. Využime tento čas a vykročme vpred. Kríza, ktorá zasiahla všetkých, nám pripomína, že nik sa nezachráni sám. Kríza nám otvára cestu k budúcnosti, ktorá uzná skutočnú rovnosť každej ľudskej bytosti: nie abstraktnú rovnosť, ale konkrétnu, ktorá osobám i národom ponúka rovné a ozajstné príležitosti rozvoja.“

Konanie potrebuje víziu celku

Kto nekoná, mrhá podľa pápeža Františka príležitosťami, ktoré ponúka kríza. Voči sociálnej nespravodlivosti a vylúčeniu treba postaviť taký model rozvoja, ktorý „umiestni do stredu každého človeka a celého človeka“. Apeluje, že musíme využívať „etiku solidarity a politickej lásky“:

„Každé konanie potrebuje víziu: víziu celku a plnú nádeje, víziu ako tá, ktorú mal biblický prorok Izaiáš, ktorý videl, ako sa meče menia na radlá a kopije na viničné nože (porovnaj Izaiáš 2, 4). Konať pre rozvoj všetkých znamená činiť dielo obrátenia. A hlavne (činiť) rozhodnutia, ktoré obrátia smrť na život, zbrane na jedlo.“

Je však nutné aj „ekologické obrátenie“. Pápež František na záver svojho príhovoru účastníkom bratislavskej konferencie vysvetlil, že vízia celku „zahŕňa perspektívu stvorenstva ako spoločného domova a s naliehavosťou vyžaduje konať na jeho ochranu“:

„Povzbudený nádejou, ktorá pochádza od Boha, verím, že vaše rozhovory v týchto dňoch prispejú k modelu obnovy, ktorý bude schopný vytvoriť inkluzívnejšie a udržateľnejšie riešenia, k modelu rozvoja založenému na pokojnom spolužití medzi národmi a na harmónii so stvorenstvom.“