Litva zachytila tento rok už štyrikrát viac migrantov ako po minulé roky. Vilnius z toho viní bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý nedávno krajinám Európskej únie pohrozil navozením migrantov a drog.
Premiérka Litvy Ingrida Šimonyteová obvinila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z toho, že stojí za nárastom počtu migrantov, ktorí sa chcú dostať do krajiny. Vilnius zaznamenal v tomto roku zatiaľ asi štyristo migrantov, čo je viac, ako za posledné tri roky dohromady.
„Nie je to len epizódka nelegálneho prisťahovalectva, akú vidíme na ostatných hraniciach krajín Európskej únie,“ podotkla premiérka a odkázala na májové vyhlásenie Lukašenka v Minsku.
„Lukašenko hrozil, že zaplaví EÚ prisťahovalcami a drogami a pozrime sa – za posledné týždne sme zachytili značný nárast počtu ľudí, ktorí sa snažia nelegálne prekročiť hranicu,“ dodala Šimonyteová. Litva podľa agentúry Reuters zadržala 198 migrantov len za posledné dva týždne.
Podobný počet zachytili za prvých päť mesiacov tohto roku. Na porovnanie, v rokoch 2017 až 2020 zaznamenal Vilnius len okolo 90 migrantov ročne. „Toto je migrácia využitá ako zbraň, namierená priamo na Litvu. Dôvod? Ten sa dá ľahko uhádnuť. Sme hlasní, skrývame členov [bieloruskej, pozn. red.] opozície,“ vyjadril sa litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
Migrácia ako zbraň
Landsbergis tiež tvrdí, že Bielorusko na prepravu migrantov využíva svoju štátnu turistickú agentúru Centrkurort. Tá údajne zváža do krajiny migrantov z Iraku, Sýrie, Egypta a Turecka. Tých následne posielajú cez hranicu do Litvy. Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí ani Centrkurort sa zatiaľ k obvineniam nevyjadrili.
„Zvykli sme tu zachytávať celé zástupy migrantov, teraz na to zabudnite – chytajte si ich sami,“ vyjadril sa koncom mája pred bieloruským parlamentom Lukašenko. Situácia medzi Minskom a štátmi EÚ sa vyostrila po incidente z minulého mesiaca, keď Minsk prinútil pristáť na svojom území lietadlo spoločnosti Ryanair za pomoci stíhačky MiG-29. V lietadle totiž sedel opozičník Raman Pratasevič. Po pristátí v hlavnom meste Bieloruska ho zatkli.
Predstavitelia EÚ v reakcii na tento incident rozhodli, že uvalia zákaz letov bieloruských aerolínií do krajín EÚ. Zároveň zakázali svojim prepravcom lety cez vzdušný priestor Bieloruska, pričom rovnako sa rozhodlo aj Spojené kráľovstvo a Ukrajina.