Takýto krok urobili mestečká Jelšava či Brezno, kde postavili a aj plánujú postaviť nájomné byty v opustených kasárňach alebo bytoch po sovietskych vojakoch, ktoré dostali od štátu. Podobná situácia je aj v Novom Meste nad Váhom, ktoré je premiantom vo výstavbe nájomných bytov na Slovensku.

Po odchode vojakov zostali prázdne

V Jelšave (okres Revúca) vyrastajú nájomné byty ako huby po daždi. Postavili ich tam už desiatky.

Ďalších 48 bytových jednotiek vznikne v opustenom paneláku blízko bývalých kasární. Mesto ho dostalo do daru, respektíve im ho vrátilo ministerstvo vnútra. Na rekonštrukciu získali takmer 3,5 milióna eur.

Bytovku na Armádnej ulici postavili po príchode sovietskych vojsk do Jelšavy a neskôr v nej boli aj služobné byty pre slovenských vojakov. Po ich odchode zostal panelák opustený a chátra. Od roku 2014 je majetkom mesta. Radnica nemala na obnovu financie, hoci sa o to snažila niekoľko rokov. Teraz nastala zmena.

Peniaze získala vo forme úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a takisto aj ako dotáciu z rezortu dopravy. Pre mesto, kde žije len viac ako tritisíc obyvateľov, a je tam vysoká nezamestnanosť, je to úspech.

V minulosti sa im už podarilo prerobiť tri opustené bytovky, z toho dve vojenské, na nájomné byty. Záujem o bývanie majú aj ľudia z okolitých obcí, keďže sa tam nachádzajú magnezitové závody a Jelšava leží medzi okresným mestom Revúca a ďalším väčším mestom Tornaľa.

„My sme boli v podstate donútení rekonštruovať bytovky, ktoré tu zostali po odchode armády v roku 2006. Na prerobenie sme teda využili jestvujúce nevyužité byty,“ povedal pre Štandard primátor Jelšavy Milan Kolesár.

Začali konať aj pre vandalov

Podľa neho odchod vojsk z mesta negatívne ovplyvnil jeho chod. Začali tam ubúdať služby a odišla na ten čas aj dobre zarábajúca skupina ľudí. Zostali po nich iba bytovky, ktoré chátrali. Preto začali uvažovať, ako naložiť s touto situáciou. Prázdna budova je navyše aj magnetom pre vandalov.

„Takisto bola potreba, aby sa vytvorili nájomné byty, lebo sme mali veľa žiadostí. Väčšinou sme to riešili cez ŠFRB. Z nájmov od obyvateľov splácame úvery, ktoré sme si zobrali od banky. Posledná bytovka je investovaná tak, že 60 percent je úver ŠFRB a 40 percent je dotácia z ministerstva dopravy,“ priblížil primátor.

V Jelšave doteraz prerobili dve bytovky po armáde. V jednej je 12 bytov a v druhej 22 bytov. Ide o jedno-, dvoj- a trojizbové byty. V tej, čo plánujú rekonštruovať teraz, budú byty jednoizbové a dvojizbové.

„My sme túto bytovku začali riešiť zhruba pred 8 rokmi. V tom čase záujemcovia preferovali byty s menšou rozlohou, a tak sme ich aj projektovali. Išlo o mladé rodiny či ľudí, ktorí žili jednotlivo a o trojizbové byty nebol veľký záujem. Dnes sa však ukazuje, že dopyt bude po tých viacmetrážnych bytoch, ale my už to máme spracované a ťažko je to meniť,“ doplnil Kolesár.

Podľa primátora výstavbu roky blokovalo vysporiadanie pozemku pod bytovkou. Tento problém sa nakoniec podarilo vyriešiť až vlani. Teraz už nič nebráni tomu, aby o pár dní odovzdali vysúťaženej firme túto budovu. Tá začne s jej rekonštrukciou, ktorá by mala trvať zhruba jeden a pol roka.

Rekonštruujú aj v metropole Horehronia

V tejto oblasti sa mimoriadne darí aj mestu Brezno. „Záujem o nájomné byty je veľký a v poradovníku máme zhruba 200 ľudí,“ povedal pre Štandard primátor horehronskej metropole Tomáš Abel s tým, že v bývalých kasárňach súkromný investor už postavil nové byty, ďalšie, a to práve mestské nájomné, chce v tomto areáli vybudovať samospráva.

Bývalé Kasárne Jána Švermu v Brezne ležia v širšom centre mesta. Postavili ich v 30. rokoch minulého storočia na ploche 16 hektárov. V areáli vybudovali viacero objektov, ktoré kedysi slúžili armáde od ubytovania až po strelnicu.

V Brezne dokončujú desiatky nájomných bytov na sídlisku Mazorníkovo, s výstavbou na mieste bývalej administratívnej budovy vojenských kasární, ktorú získali delimitáciou, chcú začať tento rok. Vyrastie tam úplne nová stavba, pričom tú pôvodnú zbúrajú. Vznikne tak zhruba 70 bytov.  

„Projekt pre stavebné povolenie už máme hotový. Momentálne prebiehajú dva povoľovacie procesy a potom verejné obstarávanie stavby. Následne podáme žiadosť o získanie prostriedkov zo ŠFRB. Na prelome leta a jesene by sme chceli začať stavať. Keďže pôjde o projekt v rámci centrálnej zóny, predpokladám zo strany žiadateľov veľký záujem,“ doplnil primátor.

Nájomné byty aj z hotela

Rekordérom výstavby nájomných bytov na Slovensku je Nové Mesto nad Váhom, pričom obyvateľom ich odovzdalo do užívania už stovky. Ide o byty, ktoré v tomto zhruba 20-tisícovom meste na Považí postavili aj vďaka financovaniu zo ŠFRB. Veľká časť bytov pribudla na sídlisku v smere na Čachtice a neskôr aj po rekonštrukcii bývalých vojenských kasární. 

Na východe Slovenska vybudovali nájomné byty v netradičných priestoroch. Dvadsaťštyri bytových jednotiek vzniklo prestavbou hotela v Spišskej Novej Vsi a už sú pripravené na kolaudáciu. Noví nájomníci sa tam budú môcť nasťahovať už tento rok.

S prestavbou hotela Šport na ulici Terézie Vansovej začali pred rokom. Stavbu financovalo mesto tiež z úveru zo ŠFRB, dotácie z Ministerstva dopravy SR a vlastných zdrojov.

Ide o jednoizbové a dvojizbové byty. Realizovanými prácami sa podarilo zároveň znížiť energetickú náročnosť budovy a vstup upraviť na bezbariérový. Hotel Šport postavili na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia s účelom poskytovania doplnkových služieb prechodného ubytovania pre susedný zimný štadión.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR) ako štátna rozpočtová organizácia spravuje majetok štátu, ktorý mu bol zverený do správy a so zvereným majetkom štátu je povinné nakladať podľa zákona o správe majetku štátu.

Zákon o správe majetku štátu nerozdeľuje kategórie nehnuteľného majetku štátu podľa toho, kto ich užíval, ako napríklad kasárne či byty po ruských vojakoch, ale iba na stavby a pozemky.

Prebytočný majetok môžu aj darovať

„Podľa zákona o správe majetku štátu majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu,“ uviedol pre redakciu vedúci tlačového oddelenia MO SR Michal Bachratý.

Podľa zákona je správca povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Po rozhodnutí o prebytočnosti je správca majetku povinný zistiť jeho všeobecnú hodnotu či primeranú cenu.

Následne majetok ponúknu ostatným správcom majetku štátu. Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca je povinný ho ponúknuť širokej verejnosti, a teda aj obciam v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii.

V prípade nezáujmu širokej verejnosti v osobitných ponukových konaniach alebo v elektronických aukciách, alebo ak žiadny záujemca nesplnil určené podmienky, je správca povinný prebytočný majetok ponúknuť na darovanie obci, na ktorej území sa majetok nachádza. V prípade nezáujmu obce je správca povinný majetok za rovnakých podmienok ponúknuť príslušnému vyššiemu územnému celku.

„MO SR v minulosti previedlo do vlastníctva obcí veľké množstvo prebytočného nehnuteľného majetku štátu, pričom vo väčšine prípadov išlo o darovanie. V súčasnosti MO SR už nakladá iba malým množstvom prebytočného nehnuteľného majetku,“ doplnil Bachratý.