Parlament má kontrolovať neoprávnené odpočúvanie. Deväť rokov to nikoho netrápi

Povinný dozor nad odposluchmi sa formálne zaviedol za jednofarebnej vlády Roberta Fica v jeseni v roku 2015. Ide o zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP). Účinný je od začiatku roka 2016.

Norma počíta so vznikom komisie na kontrolu ITP, teda odposluchov. Každé volebné obdobie sa však našli dôvody, prečo sa komisia nedokázala vytvoriť. Raz bola údajne dôvodom pandémia koronavírusu, inokedy zase poslanec Ľubomír Galko, ktorý ako minister obrany čelil kauze odpočúvania novinárov Pravdy. Bol neprijateľný pre Smer. Neboli to však politicky neprekonateľné prekážky.

Politici sa nájdu, nie však odborníci

Kontrolná komisia má mať osem členov. Traja majú pochádzať z radov koalície a traja z opozície. Má ísť o poslancov z parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť. Šéfom komisie má byť zástupca opozičnej strany.

Dôležitou súčasťou komisie majú byť dvaja odborníci, ktorí nie sú politikmi. Navrhnúť ich má predseda výboru pre obranu a bezpečnosť. Majú mať vek 40 rokov, osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na stupeň prísne tajné, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej desať rokov praxe.

Má ísť o kandidátov, ktorí boli v minulosti sudcami, prokurátormi, príslušníkmi spravodajskej služby, polície. Môžu to byť ľudia aj z oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie.

Problém je však takýchto odborníkov nájsť. Nie každý by chcel byť členom takejto kontrolnej komisie. Ide totiž o neplatenú a čestnú funkciu.

Krúpa chce zjednodušiť zloženie kontrolnej komisie

Niekdajší šéf výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS) sa snaží komisiu „sprevádzkovať“. Prišiel s novelou zákona, ktorá by sa mala dostať na program februárového rokovania parlamentu.

Juraj Krúpa. Foto: TASR/Jakub Kotian

Navrhuje dvoch odborníkov nahradiť poslancami. Jeden by pochádzal z koalície, druhý z opozície. Nešlo by však o poslancov spomenutých výborov na kontrolu SIS, Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť, ale z iných výborov.

„Súčasná právna úprava kladie na dvoch členov komisie na kontrolu používania ITP také požiadavky, ktoré sťažujú obsadenie týchto dvoch pozícií,“ dôvodí Krúpa.

Poslanec Glück má obavy zo zneužitia informácií

Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer) sa k novele zákona, ktorú navrhuje poslanec Krúpa, nevedel vyjadriť, lebo ju nevidel. V zákone vidí viacero problémov. Upozornil, že bez rozhodnutia súdu nie je možné, aby spravodajská služba alebo polícia použila ITP.

„Nehovorím, že tá komisia nemá vzniknúť, ale v súčasnosti by sa mohol predstaviteľ koalície alebo opozície dostávať k utajovaným skutočnostiam, či niekto je, alebo nie je odpočúvaný a mohol by zneužívať a mariť účel trestného konania alebo prekaziť nejakú spravodajskú operáciu,“ povedal Štandardu Glück.

Podľa neho by sa poslanec parlamentu mohol dozvedieť, či ten-ktorý človek je, alebo nie je odpočúvaný, a mohol by to prezradiť. „Sú tam teda riziká na zneužitie komisie,“ myslí si poslanec. Podľa neho jeden z dôvodov, prečo komisia nevznikla, je práve spomínané riziko úniku informácií.

Zákon predpokladá, že komisia urobí kontrolu použitia ITP raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, alebo aj na základe podnetu občana, ktorý si myslí, že ho odpočúvajú.

Glück sa však pozastavil nad tým, aby komisia konala v prípade, že sa na ňu obráti občan s podozrením. „Ak nejaký človek pácha trestnú činnosť a nie je si istý, či ho odpočúvajú, alebo neodpočúvajú, podá žiadosť a komisia mu povie, či je odpočúvaný. Nechápem racio komisie,“ usúdil poslanec.

Richard Glück (Smer). Foto: TASR/Jaroslav Novák

Vznik kontrolnej komisie pritom schválila parlamentná väčšina Smeru. Podľa Glücka však nie všetky rozhodnutia Smeru v minulosti boli správne. Otázkou teda je, či vôbec komisia začne fungovať. Glück hovorí, že o tom komunikuje s koalíciou aj opozíciou. Myslí si, že bude potrebné zákon zmeniť.

Podľa neho sa bude musieť definovať, ktoré informácie bude možné poskytnúť občanom a ktoré nie. Ak by mal podľa Glücka člen komisie vedieť, že hociktorá osoba na Slovensku je odpočúvaná, tak bude treba nastaviť „šialené tresty“ pre tých poslancov, ktorí by takéto informácie prezradili.

Koalícia riešenie hľadala, ale nenašla

Podpredseda brannobezpečnostného výboru Samuel Migaľ návrh Krúpu tiež nevidel, preto ho nekomentoval. Povedal však, že spomínaná téma sa otvorila pred zhruba tromi mesiacmi na pôde koalície, ale riešenie nenašli.

„Musíme sa o tom rozprávať, keď príde takýto návrh. Registrujem, že nová komisia sa nevedela vytvoriť,“ povedal Štandardu Migaľ. Podľa neho nevedia nájsť osoby, ktoré by do komisie zasadli. Je však za to, aby komisia vznikla.