Preskočiť na obsah
PolitikaSlovensko

Parlament má kontrolovať neoprávnené odpočúvanie. Deväť rokov to nikoho netrápi

Je nevídané, aby roky nebolo možné kontrolovať odpočúvanie občanov, ktorým sa v rozpore so zákonom mohlo narušiť ich súkromie. Legislatíva počíta s dohľadom parlamentnej komisie v tejto veci, ale politici si s tým nevedia rady a je jedno, kto vládne.

Peter Pellegrini a Pavol Gašpar.

Peter Pellegrini (vpravo) a Pavol Gašpar Foto: Pavel Neubauer/TASR

Publikované: 

Povinný dozor nad odposluchmi sa formálne zaviedol za jednofarebnej vlády Roberta Fica v jeseni v roku 2015. Ide o zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP). Účinný je od začiatku roka 2016.

Norma počíta so vznikom komisie na kontrolu ITP, teda odposluchov. Každé volebné obdobie sa však našli dôvody, prečo sa komisia nedokázala vytvoriť. Raz bola údajne dôvodom pandémia koronavírusu, inokedy zase poslanec Ľubomír Galko, ktorý ako minister obrany čelil kauze odpočúvania novinárov Pravdy. Bol neprijateľný pre Smer. Neboli to však politicky neprekonateľné prekážky.

Politici sa nájdu, nie však odborníci

Kontrolná komisia má mať osem členov. Traja majú pochádzať z radov koalície a traja z opozície. Má ísť o poslancov z parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť. Šéfom komisie má byť zástupca opozičnej strany.

Dôležitou súčasťou komisie majú byť dvaja odborníci, ktorí nie sú politikmi. Navrhnúť ich má predseda výboru pre obranu a bezpečnosť. Majú mať vek 40 rokov, osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na stupeň prísne tajné, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej desať rokov praxe.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.