Nepoznané východné Slovensko: Bukové pralesy či jedinečné opálové bane

Banské dedičstvo

V katastrálnom území obce Červenica ležiacej v okrese Prešov nájdeme unikátnu technickú pamiatku – Dubnícke opálové bane. Sú to najstaršie bane svojho druhu na svete a jediné v celej Európe. Až do 16. storočia boli jediným známym miestom na planéte, kde sa tento vzácny minerál ťažil.

Opály zo Slovenska obľubovali po celom svete, miesto si našli napríklad i u rodiny francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho. Banská aktivita tu skončila v roku 1922. Po objavení ložísk opálu v Mexiku a Austrálii sa postupne stala ťažba na Slovensku nerentabilnou.

V roku 2012 však bola banská činnosť obnovená – povolenie na banskú aktivitu dostala spoločnosť Opálové bane Libanka. V roku 2015 bola taktiež pre návštevníkov sprístupnená turistická trasa po útrobách baní s dĺžkou 1,2 kilometra. V zatopenej časti bane Libanka je možné sa i potápať.

V roku 1775 bol v Dubníku nájdený najväčší opál na svete, zvaný Harlekýn. Váži viac ako pol kilogramu a v súčasnosti je uložený v múzeu vo Viedni. Za najslávnejší opál sa považuje takzvaný Oheň trójsky, ktorý nosila manželka Napoleona cisárovná Jozefína.

Hrad, kaštiele i príroda

Mnoho pamätihodností možno obdivovať aj v spišskej obci Markušovce. Tá sa pýši napríklad hradom, ktorý pochádza z 13. storočia. Dnes je táto pamiatka čiastočne zachovaná, avšak nie je prístupná verejnosti.

Iný príbeh sú viaceré kúrie a kaštiele. Najznámejší je kaštieľ rodu Mariášiovcov zo 16. storočia. V súčasnosti sa v budove nachádza expozícia historického nábytku. V neďalekom parku sa nachádza ďalšia pamiatka – letohrádok Dardanely.

Ak by sa vám však dejiny a krásna architektúra zunovali, môžete si spraviť výlet do okolitej prírody. Zaujať vás môže Markušovská dolina či Markušovské steny, kde sa nachádza 8 metrov vysoký skalný hríb.

Pochod v čierňave

Blízko predelu stredného a východného Slovenska leží obec Slavošovce. Hlavným lákadlom pre tých dobrodružnejších výletníkov je Slavošovský tunel (nazývaný aj tunel Pod Homôľkou), ktorý spája obec s neďalekými Magnezitovcami.

Je dlhý 2 401 metrov a dá sa prejsť pešo či na bicykli – v úplnej tme. S výškou 6,5 metra a šírkou 4 metre bol plánovaný ako železničný tunel. Výstavba začala v roku 1941 po tom, ako Slovensko stratilo po Viedenskej arbitráži časť južného územia. Viaceré obce sa tak ocitli dopravne odrezané od zvyšku Slovenska.

Riešením tohto problému mal byť práve Slavošovský tunel, súčasť takzvaných Gemerských spojok. Prerazený bol v roku 1944, krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Po vojne došlo k obnoveniu celistvosti slovenského územia, takže stavba tunelovej siete stratila svoj zmysel. Ostala už len zaujímavá technická pamiatka.

Voľne žijúce zubry

Na severovýchodnom cípe našej vlasti leží Národný park Poloniny. Vyniká bukovými či jedľovo-bukovými pralesmi, alebo horskými hrebeňovými lúkami zvanými poloniny. Tie dali názov celému národnému parku.

Časť tunajších pralesov, napríklad Stužica, Rožok a Havešová, bola v roku 2007 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Cez národný park vedú viaceré turistické značky, pričom východiskovou obcou je hlavne Nová Sedlica.

Toto chránené územie sa zároveň ako jediné na Slovensku môže pochváliť voľne žijúcimi zubrami. Zubor hrivnatý je najväčší európsky suchozemský cicavec a v minulosti žil takmer v celej Európe.

Jazero a praveká ryba

Obec Beňatina ležiaca pri slovensko-ukrajinskej hranici sa honosí zaujímavým jazerom. Miestny travertínový lom zaplavila voda, a tak vzniklo takzvané Beňatinské jazero, prípadne aj Beňatinský travertín.

Voda je čistá a dá sa tu aj kúpať, i keď len na vlastné riziko. V stenách travertínu sa našli i praveké skameneliny, pričom najväčší 5-metrový otlačok patrí veľkej pravekej rybe. Aj z dôvodu tohto objavu bola v lome zastavená ťažba.

Od Beňatiny máte na skok aj obec Ruská Bystrá, v ktorej nájdete gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša. Tento drevený kostolík postavili v prvej tretine 18. storočia a je zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.

Dlhodobé osídlenie

Nenápadná dedinka Nižná Myšľa v okolí Košíc skrýva bohaté archeologické nálezy, jedny z najbohatších v celej krajine. Našli sa tu osídlenia z praveku, staroveku i stredoveku. Najznámejšia je lokalita Hradný vrch (Várheď, Várhegy), na ktorej sa našli opevnené osady a pohrebisko otomanskej kultúry z doby bronzovej. V tejto lokalite bol vybudovaný aj skanzen s replikami domov i opevnenia.

Známe sú však aj lokality Skalka, Alamenev, Koscelek, Moľva či Prepošstvo. V obci sídli i múzeum, ktoré vystavuje archeologické nálezy, nachádza sa v budove bývalého kláštora z 13. storočia. Obec je tiež vhodným východiskom pre túry do Slanských vrchov.

A mnohé iné

Východ Slovenska však toho ponúka omnoho viac. Zaujímavé a menej známe lokality by sme mohli menovať celé dni. Napríklad osadu Čierna Hora, súčasť obce Nálepkovo (okres Gelnica) a tamojšie chátrajúce kúpele, ktoré boli svojho času prvý vodoliečebný ústav v celom Uhorsku.  

Vynechať by sme nemali ani zrúcaninu Vinianskeho hradu, kde sa okrem iného našiel aj dvestoročný vinič vzácnej odrody Neuburg. Podľa miestnej legendy sa zachovala jediná rastlinka tohto viniča v Uhorsku práve na Vinianskom hrade.