Železnice obnovia trate za stovky miliónov. Dokončia stavby pri Bratislave aj v Žiline

Štátny prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry pre Štandard potvrdil, že rokuje s Ministerstvom dopravy SR o rozpočte a uzatvorení zmlúv pre čerpanie investičných projektov na rok 2025. Potom bude známe, na aké z nich použije spomínaných viac ako 650 miliónov eur.

V súčasnosti pokračuje modernizácia viacerých traťových úsekov po celom Slovensku. V priebehu tohto roka železničiari plánujú dokončiť práce na šiestich stavbách, čo bude pre cestujúcich na dotknutých úsekoch znamenať koniec výluk, obmedzení či náhradnej autobusovej dopravy za vlaky. Štandard sa pozrel na to, kedy majú byť stavby ukončené, keďže niektoré z rôznych dôvodov meškajú.

Ide o projekty financované najmä z prostriedkov Európskej únie z Nástroja na prepájanie Európy (CEF), z bývalého Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, zo súčasného Programu Slovensko a z Plánu obnovy a odolnosti, spolu s národným spolufinancovaním.

Plánované dokončenie stavieb ŽSR v roku 2025: rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg, rekonštrukcia úseku Hronský Beňadik – Nová Baňa, elektrifikácia a rekonštrukcia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, rekonštrukcia železničnej stanice Košice, dostavba železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, rekonštrukcia úseku Čadca – Svrčinovec – hranica SR/ČR.

Vlaky pôjdu do Viedne rýchlejšie

Komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia jednokoľajovej trate z bratislavskej Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom, odkiaľ vedie železnica ďalej cez Marchegg do Viedne, sa má podľa ŽSR skončiť v druhom štvrťroku 2025.

Obnova slovenského pohraničného úseku v dĺžke 2,4 kilometra, vrátane výmeny železničného mosta nad cestou, umožní zvýšiť rýchlosť vlakov medzi Bratislavou a Viedňou z 80 na 120 kilometrov za hodinu, čím sa cesta skráti z takmer 70 zhruba na 40 minút.

Zhotoviteľom stavby, financovanej z programu CEF, sú od marca 2024 slovenská a česká dcéra rakúskej spoločnosti Porr. Zákazku za pôvodnú zmluvnú cenu 10,9 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH), neskôr zvýšenú na 11,3 milióna eur, chceli dokončiť do tristo dní od odovzdania staveniska. Teda približne začiatkom tohto roka.

Práce podľa ŽSR predĺžili výskyt chránených živočíchov, opakované vybreženie rieky Morava pri vlaňajších povodniach, ako aj stav mosta nad touto riekou, na ktorom treba odstrániť staré betónové zosilnenia pre novú konštrukciu.

Stanica Devínska Nová Ves. Foto: zsr.sk

Obnova úseku na strednom Pohroní

Rekonštrukcia vyše jedenásťkilometrového úseku Hronský Beňadik – Nová Baňa na strednom Pohroní, ako nás informovali železničiari, by mala byť hotová do polovice roka.

Zhotoviteľom stavby financovanej z plánu obnovy je spoločnosť Strabag, ktorá začala s realizáciou stavby za viac ako 37 miliónov eur bez DPH vlani v júli, pričom sa zaviazala práce dokončiť za 330 dní.

Dôvodom začiatku obnovy tohto traťového úseku bol jeho zlý stav. Povolená rýchlosť sa postupne prepadla na 30 kilometrov za hodinu, po ukončení rekonštrukcie sa má zvýšiť na 70 až 100 kilometrov.

Zlepšenie infraštruktúry, zvýšenie bezpečnosti

Čo sa týka prínosov pre železničnú dopravu, modernizácie a rekonštrukcie zlepšia stav železničnej infraštruktúry, najmä z hľadiska technicko-kvalitatívnych parametrov železničnej trate.

„Vymeníme konštrukčné vrstvy materiálu železničného spodku a zvršku vrátane koľajového roštu, čím sa dosiahne zvýšenie traťovej rýchlosti, zníženie nákladov na údržbu, zvýši sa stabilita a rámová tuhosť konštrukcie,“ priblížila pre Štandard hovorkyňa ŽSR Petra Lániková s tým, že sa zvýši komfort pri jazde vlaku.

Komplexná zmena oznamovacej a zabezpečovacej techniky umožní zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky z pohľadu jej automatizácie, dohľadu a riadenia prostredníctvom zobrazovacích a riadiacich jednotiek.

Nová trakcia taktiež významne prispeje k bezpečnosti prevádzky použitím inovatívnych prvkov ovládania, ekonomického využitia elektrickej energie. „Celkový stav prvkov trakčného vedenia bude zodpovedať moderným európskym legislatívnym požiadavkám v oblasti interoperability železničného systému,“ podotkla hovorkyňa železničiarov.

Vlak na bratislavskej hlavnej stanici. Foto: zsr.sk

Elektrifikácia trate v okolí Humenného

Elektrifikácia a komplexná rekonštrukcia 33,5-kilometrového jednokoľajového úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné na Zemplíne trvá od polovice roka 2023. Železnice očakávajú dokončenie týchto prác v treťom štvrťroku aktuálneho roka.

Spoločnosť Eltra získala túto zákazku za vyše 216 miliónov eur bez dane s tým, že ju zrealizuje do 810 dní, čiže približne za dva a štvrť roka. Aj tento projekt je financovaný z plánu obnovy.

Zahŕňa tri časti prác na úseku Bánovce nad Ondavou – Strážske, vrátane železničných staníc, ako aj na zabezpečovacom zariadení stanice v Michalovciach a elektrifikáciu celého úseku Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Práce v stanici Humenné. Foto: ŽSR/FB

Práce v Košiciach už majú dokončiť

Rekonštrukcia na železničnej stanici v Košiciach mala pôvodne trvať 26 mesiacov. Hoci ŽSR podpísali zmluvu so spoločnosťou Transservis za 12,8 milióna eur bez dane ešte koncom roka 2020, práce nie sú doposiaľ hotové. Železničiari najnovšie potvrdili, že by sa tak malo stáť napokon v treťom štvrťroku tohto roka.

Tento projekt na rozdiel od iných financujú z úveru od štátnej spoločnosti Slovak Investment Holding (predtým SZRB Asset Management), ktorého akcionárom je Slovenská záručná a rozvojová banka. Splatnosť úveru je dvadsať rokov od kolaudácie prác, najneskôr do konca roka 2045.

Rekonštrukcia na košickej stanici sa týka nástupíšť 1, 1A, 2 a 3, vrátane vonkajšieho osvetlenia, viacerých koľají priľahlých k nástupištiam, ako aj úpravy trakčného vedenia, priechodov pre cestujúcich k nástupištiam, zastrešenia nástupíšť a výstupov z podchodov, či zriadenia výťahov na druhom a treťom nástupišti. Zámerom je zvýšiť bezpečnosť vlakovej dopravy, znížiť podiel ľudského faktora pri nehodách a obmedzenia príchodov a odchodov vlakov v stanici, vrátane ich pristavovania k nástupištiam.

Rekonštrukčné práce na železničnej stanici v Košiciach. Foto: František Iván/TASR

Náklady na modernizáciu v Žiline značne vzrástli

V omeškaní je aj dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina. Aktuálne ide o najväčšiu realizovanú investíciu ŽSR. Ukončenie stavebnej časť prvej etapy projektu avizujú do konca roka 2025.

Zmluvná cena stavby z pôvodnej vysúťaženej sumy vyše 323 miliónov eur z konca roka 2020 po viacerých úpravách počas uplynulých štyroch rokov vzrástla postupne zatiaľ na takmer 393 miliónov eur bez DPH. Vplyv na rast nákladov mali zvýšené ceny stavebných materiálov, následky pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine na stavebný sektor, ako aj mnoho zmien v rozsahu prác.

Železnice uzatvorili zmluvu na modernizáciu uzla v Žiline so Združením pod Dubňom na čele so Strabagom v novembri 2020. Tieto práce mali byť ukončené do konca minulého roka. Popri tom vlani v apríli podpísali aj zmluvu na súvisiace práce pri rekonštrukcii žilinskej autobusovej stanice bezmála za päť miliónov eur bez dane.

Pokiaľ druhá fáza prvej etapy dostavby infraštruktúry v Žiline je financovaná z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko, súvisiaca rekonštrukcia úseku Váh – Varín – Strečno z CEF. Spolu bude v rámci projektu zrekonštruovaných vyše 16 kilometrov tratí, rýchlosť v obvode žilinskej stanice vzrastie na 120 kilometrov za hodinu.

Modernizácia uzla v Žiline. Foto: Združenie pod Dubňom – ŽSR/FB

Rekonštrukcia pri Čadci takisto mešká

Predĺžila sa aj modernizácia päťkilometrového pohraničného úseku na Kysuciach medzi Čadcou, Svrčinovcom a slovensko-českou hranicou. Ide o tretiu etapu obnovy trate od hranice s Českom cez Čadcu do Krásna nad Kysucou.

Podľa zmluvy z marca 2022 mala táto modernizácia trvať viac ako dva roky, do augusta 2024, no po predĺžení lehoty výstavby pre práce navyše by mala byť dokončená tiež až koncom tohto roka.

Zhotoviteľom stavby je Združenie ŽSR, Kysuce so stavebnými spoločnosťami TSS Grade a Váhostav – SK. Zmluvná cena prác takmer 66 miliónov eur sa zvýšila zatiaľ na takmer 80 miliónov eur bez DPH.

Železničiari financujú časť modernizácie v úseku Čadca – Svrčinovec v dĺžke zhruba 2,7 kilometra zo zdrojov CEF a v úseku od Svrčinovca k hranici s Českom v dĺžke vyše dvoch kilometrov z Programu Slovensko.

Rôzne okolnosti časových sklzov

Časové sklzy v prípade stavby uzla v Žiline podľa ŽSR súviseli napríklad s majetkovo-právnym vyrovnaním a pri modernizácii úseku v okolí Čadce so zložitými geologickými pomermi zistenými počas výstavby.

„Ide, samozrejme, o tie najvýznamnejšie, avšak, nie všetky zaznamenané zistenia počas výstavby, ktoré projekt nepredpokladal v rámci prípravy stavby, a následne sa stali predmetom predĺženia lehoty výstavby,“ priblížila Petra Lániková.

„Spoločným znakom v prípade obidvoch stavieb bolo zistenie množstva odpadu z minulej éry, ktoré bolo treba asanovať, neústretovosť súkromných dopravcov v prípade zabezpečenia výlukovej činnosti a podobne,“ podotkla.

Dostavba infraštruktúry v žilinskom uzle. Foto: Združenie pod Dubňom – ŽSR/FB

Opäť predlžená modernizácia trate na Záhorí

Modernizácia traťových úsekov Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – hranica s Českom v dĺžke 31 kilometrov výrazne mešká. Podľa zmluvy z roku 2020 mali práce trvať vyše troch rokov, no lehoty sa z rôznych dôvodov postupne presúvali, najnovšie do konca roka 2027.

Taliansko-slovenské združenie spoločností ICM a Váhostav – SK malo práce zrealizovať pôvodne za takmer 275 miliónov eur bez DPH. Náklady zatiaľ vzrástli na viac ako 279 miliónov eur bez dane.

Súčasťou tohto projektu je aj zavedenie európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) na trati z Devínskej Novej Vsi po hranicu s Českom. Na 42-kilometrovom úseku Malacky – Kúty, ktorý bude neskôr modernizovaný zvlášť, bude dovtedy len systém GSM-R na hlasovú a dátovú komunikáciu.

Kontrolný deň na modernizácii trate pri Kútoch. Na snímke štátna tajomníčka ministerstva dopravy Denisa Žiláková (v strede), generálny riaditeľ ŽSR Alexander Sako (druhý zľava vzadu), zástupcovia železníc a zhotoviteľa. Foto: ŽSR/FB

Dokončené železničné stavby

Železnice v minulom roku ukončili stavby financované tiež z európskych zdrojov. Náklady na modernizáciu skoro 13-kilometrového úseku Poprad – Lučivná sa zvýšili z pôvodných 97,5 milióna eur na bezmála 130 miliónov eur bez DPH. Podľa zmluvy z júna 2020 modernizácia podtatranského úseku mala trvať do 25 mesiacov, čiže do roku 2022. Zhotoviteľom stavby bolo združenie spoločností TSS Grade, Doprastav a Tempra.

Ďalšou vlani ukončenou investíciou bola elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou mesto. Práce na vyše 20-kilometrovom úseku v okolí Košíc podľa zmluvy z júla 2021 mali spoločnosti Eltra a TSS Grade uskutočniť skoro za dva a pol roka. Lehota bola napokon predĺžená do polovice decembra 2024. Náklady na výstavbu z vysúťaženej zmluvnej ceny takmer 59 miliónov eur vzrástli skoro na 67 miliónov eur bez dane.