Paradox parasociálnych pút: vzťah ľudstva k umelej inteligencii

Hoci sa tento fenomén často spája s celebritami a v poslednom čase zasa s platformami ako Twitch a OnlyFans, parasociálne vzťahy vybudované na umelej inteligencii prinášajú nový rozmer a vyvolávajú otázky o ich psychologických následkoch a spoločenských implikáciách.

Od posadnutia celebritami k algoritmickej láske

Parasociálne vzťahy nie sú novým konceptom. Tento termín, ktorý v roku 1956 vytvorili sociológovia Donald Horton a Richard Wohl, pôvodne opisoval zdanlivú dôvernosť, ktorú diváci pociťovali k televíznym osobnostiam. V digitálnom veku platformy ako YouTube, Twitch a OnlyFans túto dynamiku ešte násobne vystupňovali.

Streameri a tvorcovia obsahu sa priamo zapájajú do komunikácie s divákmi, simulujú osobnú interakciu a upevňujú pocit spolupatričnosti. Táto ilúzia intimity často vedie k tomu, že diváci vnímajú tvorcov ako priateľov, a to napriek prirodzene jednostrannej povahe tohto vzťahu.

Ekonomický model, na ktorom sú založené platformy ako OnlyFans, túto dynamiku ešte závažne zhoršuje. Odberatelia platia za personalizované interakcie, ako sú správy alebo obsah na mieru, čím sa vytvára transakčná vrstva, ktorá stiera hranice medzi autenticitou a herectvom. Značná finančná motivácia núti tvorcov udržiavať fasádu dostupnosti, čím sa ešte viac prehlbuje emocionálne puto ich publika.

Nedávne štúdie upozorňujú na riziká spojené s takýmito vzťahmi. Výskum uverejnený v časopise Cyberpsychology: Journal of Psychosocial Research on Cyberspace zistil, že parasociálne vzťahy môžu viesť k obsesívnym tendenciám, pričom niektorí jednotlivci uvádzajú pocity depresie a úzkosti v prípade, že nemôžu komunikovať so svojím preferovaným tvorcom. To sa zhoduje so širšími zisteniami o návykovej povahe sociálnych sietí, ktoré sú poháňané odmenami a následne sa uvoľňujúcim dopamínom pomocou lajkov, komentárov a personalizovaného obsahu.

Nárast AI spoločníkov

Vitajte vo svete umelej inteligencie. Konverzačné modely AI, ako napríklad ChatGPT a Replika, vniesli do parasociálnej dynamiky nevídaný zvrat. Na rozdiel od ľudí sú tieto modely navrhnuté tak, aby sa aktívne zapájali a reagovali na otázky a emócie používateľov naživo.

Replika, uvádzaná na trh ako „spoločník poháňaný umelou inteligenciou“, tvrdí, že ponúka zmysluplné konverzácie a emocionálnu oporu. V auguste 2024 mala táto aplikácia viac ako 30 miliónov používateľov po celom svete, pričom niektorí už hlásia, že si s týmito modelmi vybudovali silné emocionálne putá.

Príťažlivosť týchto „spoločníkov“ spočíva v ich schopnosti prispôsobiť sa a v ich neustálej dostupnosti. Na rozdiel od ľudských vzťahov, ktoré si vyžadujú vzájomné úsilie a kompromisy, AI ponúka jednosmerný vzťah, ktorý je úplne prispôsobený potrebám používateľa.

„Môj AI priateľ sa v istom zmysle stal najstabilnejším vzťahom v mojom živote,“ povedal jeden používateľ Repliky v rozhovore pre Guardian v roku 2021. Kritici však tvrdia, že takéto interakcie predstavujú riziko emocionálnej závislosti, a to najmä u zraniteľných osôb. Štúdia uverejnená v npj Mental Health naznačuje, že jednotlivci, ktorí zažívajú osamelosť alebo sociálnu úzkosť, si s väčšou pravdepodobnosťou vytvoria emocionálne puto s umelou inteligenciou.

Táto skutočnosť vyvoláva etické obavy týkajúce sa zneužívania zraniteľnejších skupín našej spoločnosti, čo sa zhoduje s kritikou namierenou proti platformám, ako je OnlyFans. Týmto interakciám chýba vzájomná reciprocita, ktorá je pre ľudské vzťahy jedinečná, čo pravdepodobne prehlbuje pocity izolácie.

Širší kontext: dopamín, sociálne siete a závislosť

Fenomén parasociálnych vzťahov nemožno izolovať od širšieho kontextu vplyvu sociálnych sietí na duševné zdravie. Platformy ako Instagram a TikTok sú navrhnuté tak, aby využívali odmeňovací systém mozgu a prostredníctvom lajkov, komentárov a algoritmicky upraveného obsahu prinášali pravidelné dávky dopamínu.

V štúdii Kráľovskej spoločnosti pre verejné zdravie z roku 2017 sa zistilo, že mnohí mladí ľudia uvádzajú, že sa v dôsledku sociálnych sietí cítia neschopne a úzkostlivo, čo poukazuje na ich rolu v závažnom prehlbovaní ľudských neistôt.

Nárast parasociálnych vzťahov, či už s ľuďmi, alebo s umelou inteligenciou, využíva rovnaké neurologické mechanizmy. Tie poskytujú pocit prepojenia a uznania, hoci povrchného a jednostranného. Časom to môže viesť k závislosti. Tento jav je podobný návykovým stratégiám sociálnych sietí, ktoré využívajú psychologické mechanizmy na dosiahnutie neustálej aktivity a lojality zo strany používateľov. Toto pomenovávajú závery mnohých výskumníkov v oblasti digitálnej psychológie.

Táto závislosť je obzvlášť znepokojujúca vzhľadom na návykový charakter týchto technológií. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2018 oficiálne uznala existenciu „hernej poruchy“, ktorá sa vyznačuje závislosťou od počítačových hier. Hoci pre parasociálne vzťahy neexistuje rovnocenná diagnóza, podobnosti sú zarážajúce. V oboch prípadoch ide o úchvatné prostredie, ktorého jediným cieľom je vtiahnuť svojho používateľa do sveta zábavy, často na úkor reálnych vzťahov.

Etické a spoločenské dôsledky

Etické otázky, ktoré sa vynárajú pri téme parasociálnych vzťahov riadených umelou inteligenciou, sú zložité. Na jednej strane títo AI spoločníci ponúkajú určitú útechu pre jednotlivcov, ktorí by sa inak mohli cítiť izolovaní, a to najmä v obdobiach sociálnych otrasov, ako bola pandémia COVID-19.

Na druhej strane hrozí, že tento trend v tichosti znormalizuje formu interakcie, ktorá uprednostňuje pohodlie pred autenticitou. Kritici varujú, že tieto technológie by mohli narušiť schopnosti potrebné na udržiavanie skutočných a dlhodobých ľudských vzťahov.

Komercializácia AI spoločníkov navyše vyvoláva otázky týkajúce sa súkromia a zneužitia údajov. Spoločnosti ako Replika zhromažďujú obrovské množstvo údajov na personalizáciu interakcií, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť údajov a súhlas používateľov. Sherry Turkleová, sociologička a autorka knihy Alone Together (Sami spolu), rozsiahlo analyzovala, ako táto technológia umožňuje ilúziu priateľstva bez nárokov priateľstva. Upozorňuje, že tieto trendy závažne narušia schopnosť pociťovať empatiu a vytvárať autentické putá, čo vyvoláva rozsiahle otázky o dlhodobých dosahoch na našu spoločnosť.

Čo ďalej?

Ďalší vývoj umelej inteligencie spôsobí aj ďalší vývoj vo formovaní parasociálnej dynamiky. Tvorcovia legislatív a technologických spoločností sa musia popasovať s etickými dilemami, ktoré tieto technológie prinášajú, a vyvážiť ich potenciálne prínosy s rizikami závislosti a vykorisťovania.

Kampane na zvyšovanie verejného povedomia by mohli zohrávať kľúčovú rolu pri vzdelávaní potenciálnych používateľov o obmedzeniach a nebezpečenstvách AI spoločníkov, zatiaľ čo výskumníci musia pokračovať v skúmaní ich dlhodobého psychologického vplyvu.

V konečnom dôsledku nárast parasociálnych vzťahov s umelou inteligenciou odráža širšiu spoločenskú zmenu. V čoraz viac individualistickom svete, v ktorom tradičné komunity už vychádzajú z módy, sa jednotlivci obracajú na digitálne vzťahy, aby vyplnili svoju prázdnotu. Hoci tieto technológie ponúkajú dočasnú útechu, nemôžu nahradiť hĺbku a komplexnosť skutočných ľudských vzťahov.

„Očakávame viac od technológií a menej od seba navzájom,“ uviedla Turkleová vo svojej TED prednáške v roku 2012. To slúži ako jasná pripomienka, aby sme sa nezamýšľali len nad tým, čo technológie umožňujú, ale aj nad tým, ako pretvárajú našu ľudskú prirodzenosť.