Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini: Erik Kaliňák je neskúsený, jeho slová netreba brať vážne

Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že zahraničnú politiku Slovenska určujú prezident a predseda vlády, pričom ostatní ju len komentujú.

Kritizoval vyjadrenia niektorých koaličných politikov za vytváranie zbytočnej neistoty medzi občanmi a upozornil, že Slovensko sa neodkláňa od členstva v NATO a EÚ, hoci obe organizácie prechádzajú zmenami.

Odmietol brať vážne slová europoslanca Erika Kaliňáka (Smer), ktorý označil Rusko za spoľahlivého partnera, ak by sa dostalo do ukrajinského Užhorodu. Pellegrini ho označil za mladého a neskúseného politika, ktorý ešte nemá schopnosť analyzovať svetovú situáciu a jeho názory netreba brať relevantne.

Prezident tiež uviedol, že premiér Robert Fico (Smer) sa snaží presvedčiť verejnosť, že Slovensko zostáva pevne zakotvené v EÚ a NATO. Dodal, že pre neho je dôležité, ako sa premiér správa na európskych rokovaniach a on sám na samitoch NATO.

(tasr, red)

  |  

Kanadské obchody po zavedení ciel odstraňujú americké liehoviny

Po zavedení amerických ciel na kanadské výrobky začali kanadské obchody odstraňovať americké liehoviny z regálov.

Videá prázdnych miest v obchodoch sa šíria naprieč Kanadou, pričom štátna spoločnosť Liquor Control Board of Ontario (LCBO), ktorá kontroluje distribúciu a predaj alkoholu v provincii Ontário, oznámila, že zastavila nákup amerických alkoholických produktov.

USA uvalili 25-percentné clo na kanadské a mexické tovary, pričom prezident Donald Trump to zdôvodnil bojom proti pašovaniu fentanylu. Kanadský premiér Justin Trudeau označil clá za neopodstatnené, keďže menej než 1 percento fentanylu zadržaného v USA pochádzalo z Kanady. Jeho vláda odpovedala rovnakými clami na americké výrobky v hodnote 102 miliárd eur.

Výrobca whiskey Jack Daniel’s označil kroky Kanady za neprimerané a tvrdí, že sú horšie než samotné clá. Situáciu však ustojí, keďže kanadský trh tvorí len 1 percento jeho tržieb, pričom viac pozornosti venuje Mexiku, ktoré sa na jeho predaji podieľa 7 percentami.

(tasr, red)

  |  

ECB znížila úroky na 2,5 percenta, no zhoršila prognózu rastu

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 2,5 percenta, aby podporila hospodársky rast eurozóny.

Znížila aj úrokovú sadzbu z hlavných refinančných operácií na 2,65 percenta a jednodňových refinančných operácií na 2,9 percenta.

ECB zároveň zhoršila prognózu rastu eurozóny na rok 2025 na 0,9 percenta (z pôvodných 1,1 percenta) a pre rok 2026 na 1,2 percenta (z 1,4 percenta). Odhad inflácie pre rok 2025 zvýšila na 2,3 percenta z dôvodu vyšších cien energií. Inflácia pritom klesla z vrcholu 10,6 percenta v októbri 2022 na 2,4 percenta vo februári 2025.

Rozhodnutie zatienili obavy z obchodnej vojny s USA a rastúcich obranných výdavkov. Analytici očakávajú, že ďalšie kroky ECB budú zložitejšie. Trhy teraz vyčkávajú na vyjadrenie prezidentky ECB Christine Lagardovej.

(tasr, red)

  |  

EÚ posilní dostupnosť bývania projektami za 10 miliárd eur

Európska komisia (EK) a skupina Európskej investičnej banky (EIB) pripravujú novú celoeurópsku investičnú platformu na podporu dostupného a udržateľného bývania s investíciami okolo 10 miliárd eur. Iniciatívu oznámili na fóre EIB v Luxemburgu, kde banka predstavila aj Akčný plán na podporu bývania.

Plán zahŕňa nový portál poskytujúci poradenstvo a financovanie na výstavbu cenovo dostupných domov, renováciu bytového fondu a investície do energetickej účinnosti. EK a EIB spolupracujú s národnými podpornými bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami na rozšírení možností financovania.

Cieľom je vytvoriť alebo zrekonštruovať 1,5 milióna bytových jednotiek v celej EÚ. EK chce zároveň upraviť pravidlá štátnej pomoci a využiť kohézne fondy na podporu bývania, pričom plán konzultuje s členskými štátmi, mestami a regiónmi.

(tasr, juh)

  |  

Českí poslanci schválili zmluvu so Svätou stolicou napriek výhradám

Česká Poslanecká snemovňa vo štvrtok schválila zmluvu so Svätou stolicou, ktorú už v októbri 2023 odsúhlasila vláda a v Prahe podpísali premiér Petr Fiala a kardinál Pietro Parolin. Dokument podporilo 92 zo 152 prítomných poslancov, deväť hlasovalo proti.

Kritici namietajú, že rozšírenie spovedného tajomstva na pastoračných pracovníkov môže oslabiť ochranu obetí sexuálneho zneužívania. Minister spravodlivosti Pavel Blažek tvrdí, že zmluva nemení právny rámec a môže naopak prispieť k lepšiemu prístupu k obetiam.

Zmluvu už schválili senátori, no časť z nich plánuje podať podnet na Ústavný súd čo najskôr, aby prezident mal výsledok ešte pred podpisom. Česká republika je jednou z posledných európskych krajín bez dohody so Svätou stolicou, pričom podobná zmluva z roku 2002 nebola ratifikovaná.

(tasr, red)

  |  

Drucker chce v školstve viac kvalitných učiteľov. Zelenú majú aj kvalifikovaní bakalári

Slovenské školstvo aktuálne čelí vážnemu problému s nedostatkom kvalitných učiteľov. Na jeho riešení sa podieľajú Ministerstvo školstva, výskumu a mládeže SR a Asociácia pre prípravu a vzdelávanie učiteľov Memorandom o spolupráci.

Cieľom memoranda je zabezpečiť, aby absolventi učiteľských programov neboli len teoreticky pripravení, ale aj prakticky zdatní. Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že ak chceme kvalitných vyučujúcich, musíme učiteľstvo spraviť atraktívnym a podporiť získavanie talentov.

Prepojenie teórie s praxou

Reforma prípravy učiteľov sa zameria na lepšie prepojenie teoretických znalostí s praxou. Ministerstvo plánuje zaviesť viac stáží a mentoringu, aby pedagógovia mali skúsenosti ešte pred nástupom do škôl. Okrem toho sa upriamia na flexibilné vzdelávacie programy pre učiteľov v regiónoch s najväčším nedostatkom vyučujúcich.

Inovácie vo výučbe sú ďalším krokom, ktorý rezort zavádza, vrátane využívania nových technológií a digitálnych nástrojov na zjednodušenie práce učiteľov. Dôležitou súčasťou tejto reformy je aj podpora výskumu v oblasti vzdelávania, ktorá má viesť k zlepšeniu efektivity a riešeniu dlhodobých problémov školstva.

Potrebujeme viac učiteľov

Memorandum tiež zahŕňa medzinárodnú spoluprácu, výmenu skúseností a účasť v medzinárodných projektoch zameraných na inováciu vo vzdelávaní. Prorektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jarmila Kmeťová uviedla, že spolupráca s ministerstvom sa za posledné roky zintenzívnila a projekty sa stávajú skutočnosťou.

[link url =https://standard.sk/889396/ucitelia-si-prilepsia-aj-o-rok-krizo-dnesne-platy-tu-drzia-iba-charitativnych-nadsencov]

„Slovenské školstvo potrebuje systémové riešenia a reformy s reálnym dopadom. Toto memorandum je prvým krokom k tomu, aby sa vzdelávanie učiteľov stalo dynamickým procesom, ktorý pripraví pedagógov na reálne výzvy v triedach. Naším cieľom je, aby bolo učiteľov viac a aby boli lepšie pripravení na svoju prácu. To je naša priorita a ideme ju naplniť,“ doplnil Drucker.

Zlepšenie podmienok pre riaditeľov škôl

Slovenská vláda tiež schválila novelu zákona o štátnej službe, ktorá prinesie významné zmeny pre školských inšpektorov a riaditeľov škôl. Rezort školstva zavedie nárokovateľný príplatok vo výške desať percent platu pre riaditeľov škôl, ktorý má zvýšiť atraktivitu tejto funkcie a podporiť skúsených pedagógov v manažérskych pozíciách. 

Zároveň ide podľa ministra o krok k naplneniu programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaviazala zlepšiť uplatniteľnosť absolventov bakalárskych programov a podporiť profesionalizáciu štátnej služby.

Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že novela odstráni doterajšiu „honbu za titulmi". Väčší dôraz budú klásť na odbornú prax, čím umožnia už kvalifikovaným bakalárom a odborníkom s reálnymi skúsenosťami získať lepšie platené a riadiace pozície v školstve.

Tento krok uľahčí zamestnávanie aj v oblasti štátnej školskej inšpekcie, kde sa doposiaľ neuznávali roky praxe učiteľov a riaditeľov vzdelávacích inštitúcií.

(deh)