Štvrťstoročie od veľkej dot.com bubliny a zrejmá podobnosť s dneškom

Na rozdiel od 11. septembra 2001 sa ten deň ani nijako zvlášť nezapísal do širšieho kultúrneho povedomia, ale zaujímavý bol aj tak, pretože toho dňa dosiahla americká burza v rámci takzvanej dot.com bubliny svoje maximum: technologický index Nasdaq mal hodnotu takmer 5 049 bodov.

Prekonať sa ju podarilo až o ďalších pätnásť rokov – a medzi oboma vrcholmi leží veľmi hlboké údolie, v ktorom Nasdaq poklesol až k tisícke.

Kapitalizmus by asi bez optimizmu nemohol fungovať; chce to určitý druh pozitívneho šialenstva vziať ťažko zarobené peniaze a začať s nimi hazardovať na burze. Otázka, kedy je toho šialenstva už príliš, je potom jednou z tých najhoršie zodpovedateľných.

Niektorí ekonómovia sú pesimisti z povolania a predpovedia pätnásť z každých piatich recesií. Iní zase nevidia problém ani v momente, keď sa do špekulácií púšťajú úplní amatéri a „kavky“ zlákané na ošklbanie menej morálnymi tiežkamarátmi alebo jednoducho len strhnuté davom. Presne to nevie odhadnúť nikto – alebo sa tým aspoň nechváli.

Slávny anglický fyzik Isaac Newton kedysi povedal, že dokáže spočítať pohyb nebeských telies, ale na šialenstvo ľudí je vraj krátky. A vskutku to osobne dokázal tým, že vo vtedajšej bubline [South Sea Bubble, prvý finančný krach na svete, ktorý sa udial začiatkom 18. storočia, pozn. red.] prišiel o solídny majetok.

Dot.com bublina bola pozoruhodná tým, že v podstate nič nehovorila o životaschopnosti samotných podnikateľských zámerov. Amazon, dnes najväčší internetový obchod sveta, preplával katastrofou aj napriek tomu, že sám v danej chvíli nebol ziskový (prvý ziskový kvartál zaznamenal až na konci roka 2001).

Slávne Pets.com skrachovali, pretože to „prešvihli“ s marketingom na úkor solídnych tržieb (chyba, ktorú by Bezos nikdy neurobil), ale neznamenalo to, že ľudia budú navždy preferovať nákup mačacej podstielky v kamenných obchodoch.

Internet ako technológia mal solídne základy, nešlo o bublinu z podstaty veci. Išlo „len“ o masívnu korekciu horúčkových snov realitou, do ktorej mohli byť zatiahnuté aj inak „nevinné“ firmy. Také Cisco, výrobca sieťových prvkov, sa nikdy veľmi samo „neprifukovalo“.

Lenže ktosi kdesi vyčítal, že na kalifornskej zlatej horúčke v 19. storočí najviac zarobili dodávatelia ťažobného vybavenia a Cisco bolo presne v tej istej pozícii: dodávateľ nevyhnutného vybavenia pre firmy, ktoré boli hlavným predmetom špekulácií.

A tak sa akcie Cisca vydali do rovnako závratných výšin ako akcie Pets.com, aby po prasknutí bubliny zase padli dole. Našťastie nie až na úplné dno, pretože Cisco bola predsa len zdravá firma.

Jednou z tých skutočne zaujímavých vecí na bublinách je to, že majú tendenciu sa opakovať až so značným časovým odstupom. Akoby musela dorásť nová generácia špekulujúcich, ktorá o predošlých bublinách síce možno čítala, ale nemá z nich ten správny „viscerálny“ zážitok, na ktorý sa nezabúda.

A Sam Altman, ktorý nedávno vyjadril presvedčenie, že OpenAI potrebuje zhruba sedem biliónov dolárov ďalších investícií, bude mať v apríli rovných štyridsať. V čase praskajúcej dot.com bubliny, keď nemal ešte ani pätnásť rokov, sa zrejme o burzu ani veľmi nezaujímal. A väčšina mladých talentov, ktoré teraz ťahajú vývoj v umelej inteligencii, bola ešte mladšia.

No vidíte tú podobnosť. Len v úlohe Cisca je teraz Nvidia.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.