Čo nás učia dejiny hazardu v meste Las Vegas

3138px-Las_Vegas_(Nevada,_USA),_The_Strip_--_2012_--_6232 Las Vegas Boulevard. Foto: Dietmar Rabich, Wikimedia Commons

Skutočne platí argument pána Andrišina, že legalizácia hazardu bráni jeho rozmachu a vzniku mafie či jeho ovládnutiu mafiou? Pozrime sa do Las Vegas.

Šéf slovenského úradu, ktorý by mal regulovať hazard, pán Andrišin v reakcii na môj článok Preč s kráľom hazardu napísal: „Je evidentné, že žiadny zákaz nikdy nič nevyriešil a iba spôsobil nelegálny rozmach hazardu. Uvediem dobre známy príklad, výsledkom prohibície v USA (1919) bol nárast nelegálnych páleníc, pašerákov, zrod Al Caponeho, čo nakoniec viedlo k jeho zrušeniu (1933).“

Prohibícia priniesla Al Caponeho? Koho potom priniesla legalizácia hazardu? Skutočne platí argument pána Andrišina, že legalizácia hazardu bráni jeho rozmachu a vzniku mafie či jeho ovládnutiu mafiou?

Griffith Edwards, rešpektovaný expert na drogy (napísal som o ňom viac v článku Mýty kráľa hazardu), vo svojej knihe Matters of Substance píše: „Čo sa týka obvinenia z rastu organizovaného zločinu, tento druh choroby sa stal súčasťou amerického sna oveľa skôr pred rokom 1920 a nie je možné obviniť prohibíciu zo vzniku mafie.“

Začneme  teda tými „najlepšími“ vo svete. Svetoznámym centrom legalizovaného hazardu je Las Vegas. Pôvodnú osadu založili Španieli v roku 1829, oživenie nastalo až v roku 1905, keď dokončili železničné prepojenie medzi Los Angeles a Salt Lake City. Medzníkom bolo vybudovanie v tom čase najväčšej vodnej elektrárne na svete. Aj tak to bolo pomerne malé mestečko, až kým v ňom v roku 1931 zákonodarcovia nezlegalizovali hazardné hry. Hovorí sa, že sa tak stalo na žiadosť mafie.

Spomínaný americký boss Alphonse Gabriel Al Capone alias Scarface, alias Big Boy, alias Verejný nepriateľ No. 1 mal veľký záujem o Las Vegas, ale sám nemal dosť schopností  zmeniť mesto na prístav pre dovolenkárov a nadšencov hazardných hier. 

História mafie hovorí o dvoch slávnych udalostiach. V roku 1929 sa pod zámienkou osláv svadobnej cesty mafiána Meyera Lanského stretli v Atlantic City postavy organizovaného zločinu, aby hovorili o zákaze hazardu. Konkrétne diskutovali o tom, ako môže mafia profitovať z konca zákazu investovaním do kasín a nočných klubov. 

Druhou kľúčovou udalosťou je deň, keď sa Lansky a jeho pravá ruka Bugsy Seigel prídu pozrieť na púšť v Las Vegas a uvidia v nej potenciál hazardnej Mekky. Bugsy bol jedným z popredných newyorských mafiánskych bossov, ktorému patrila židovská mafia, takzvaná Kosher Nostra, ale musí odísť z New Yorku, pretože Wexlerov mafiánsky klan z Filadelfie sa ho pokúša viackrát neúspešne zavraždiť.

A tak Siegel začína od roku 1945 skupovať krachujúce kasína a vie to naozaj robiť inak. Tento syn rakúskych rodičov bol extrémne schopný, ale nemal dosť peňazí, a tak požiadal o pomoc iných mafiánov. Otvoril prvý hotel s kasínom – The Flamingo Hotel. Zrejme odďaľovanie splatenia pôžičiek bolo dôvodom, pre ktorý ho našli ráno 20. júna 1947 v jeho vile so siedmimi guľkami v hlave. Poprava však bola zbytočná. Obrat k lepšiemu prišiel čoskoro a jeho sľuby o návratnosti o jeden až dva roky sa nakoniec ukázali ako blízke pravde.

Hranie v Las Vegas sa pre mafiu stalo mimoriadne lukratívnou a zákonnou komerčnou aktivitou. Prašné púštne mesto zmenilo svoju tvár na výstredný bulvár Las Vegas Strip.

Ešte v prvej polovici 20. storočia mafiánske rodiny z New Yorku a Al Caponeho chicagský syndikát otvorili v Las Vegas svoje kasína. Chicagský syndikát (Chicago Outfit) prevádzkoval tri hlavné kasína, konkrétne Riviéru, Stardust a Desert Inn. V 60. rokoch otvoril ďalšie kasína vrátane Golden Nugget, Fremont a Hacienda. Kvôli obavám z konkurencie medzi mafiánskymi rodinami si vypracovali špecifické rozdelenie zisku tak, že každá mafiánska rodina mala podiel na zisku na rezorte druhej rodiny. Štruktúra bola natoľko komplikovaná, že nakoniec nebolo jasné, kto vlastní ktorý rezort.  A tak sa vďaka legalizácii hazardu ospalé mestečko Las Vegas stalo známym celému svetu pod prezývkami Lost Wages (Stratené výplaty), Sin City (Mesto hriechu) či Mafia City (to prekladať netreba).

Andrišinove tvrdenie, že zákaz nikdy nič nevyriešil a spôsobil iba rozmach nelegálneho hazardu, považujem za neodborné a zaujaté. Príklad Las Vegas ukazuje, že skutočný rozmach hazardu vo svetových pomeroch nastal práve po jeho legalizácii a bola to práve mafia, ktorá legalizáciu hazardu neskutočne dobre využila.

Bohužiaľ, mesto Las Vegas má ešte aj dnes násilnú kriminalitu skoro o 100 percent vyššiu ako je priemer USA. Platí to napriek tomu, že mafiáni už svoje kasína v Las Vegas popredávali. Hazard stále patrí do prvej desiatky oblastí podnikania mafie vo svete. Legalizovaný hazard poskytuje mafii jeden bonus naviac: je to skvelá práčka nelegálnych peňazí.

A teraz sa snáď môžeme vrátiť k tomu, čo očakávame od tejto vlády. Položiť hazard na kolená.


Ďalšie články