Slovanská bazilika v Ríme uchováva časť relikvií svätého Cyrila i pápeža Klementa

Na sviatok svätých Cyrila a Metoda nazrieme do slovanskej baziliky vo Večnom meste. Bazilika svätého Klementa sa nachádza v starobylom srdci Ríma, kde odpočíva svätý Cyril.

210492410_930330907544566_6642734032556543454_n Foto: Bohumil Petrík

Svätý Klement bol tretí nástupca svätého Petra a podľa tradície pochádzal z Ríma. Počas vlády cisára Trajána ho poslali do vyhnanstva na Krym, kde evanjelizoval vojakov i spoluväzňov na nútených prácach. Zomrel ako mučeník. Veľa o jeho živote nie je známe. Klementovo meno pritom nesie jedna z najdôležitejších bazilík v Ríme neďaleko Kolosea, ktorú majú v osobitnej úcte viaceré slovanské národy. Hovorí sa, že jeho ostatky z Krymu priniesol do Ríma práve svätý Cyril. Ostatky „slovanského“ vierozvestcu Konštantína tu už nie sú, len časť relikvií.

Na tomto mieste stál kostol už v štvrtom storočí. Na prelome 11. a 12. storočia tu postavili súčasnú Baziliku svätého Klementa. Jej rozmiestnenie je vraj rovnaké ako pôvodný kostol, ktorého obrysy možno pozorovať v podzemí.

Do baziliky sa vstupuje cez átrium, uprostred ktorého je fontána. Chrám má tri lode, bohato zdobený strop a oltárnu stenu. Na rímske pomery má vcelku málo zarámovaných obrazov. Nachádza sa v nej aj kaplnka svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorú umelecky stvárnil maliar Masolino Di Panicale. Kunsthistorici sa vo všeobecnosti zhodujú, že tieto fresky boli súčasťou veľkého projektu umeleckej obrody v Ríme v 15. storočí, ktorú začal pápež Martin V. Informačné panely v bazilike ďalej oznamujú, že práve tieto fresky sú „najdôležitejším svedkom obnovy umeleckej aktivity v meste“ po temer 70 rokoch pápežského zajatia vo francúzskom meste Avignon.

Kaplnka svätej Kataríny Alexandrijskej. Foto: Bohumil Petrík

Dnes kresťanský chrám spravujú dominikáni hlavne z Írska a možno povedať, že geograficky do istej miery spája jednak írsku a jednak dominikánsku komunitu. Niekoľko minút odtiaľ na juh, na vrchu Celio, totiž stojí Pápežské írske kolégium. A trochu ďalej od baziliky na severozápad sa nachádza Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského známa ako Angelicum, ktorú spravuje dominikánsky rád.

Okrem relikvií svätého Klimenta pod hlavným oltárom sa v katakombách chrámu nachádza (teraz prázdny) hrob svätého Cyrila. Ten spolu so svojím bratom Metodom prišiel v 9. storočí z byzantského Solúnu na Veľkú Moravu a obyvateľom priniesol písmo hlaholiku. Staroslovienčina sa vďaka ich zásluhám stala oficiálnym liturgickým jazykom, čo schválil pápež Hadrián II. Pápeža spolu s apoštolmi Slovanov vyobrazuje v chráme aj maľba v jednej z jej kaplniek. Momentálne je kovová brána kaplnky zavretá a dá sa obdivovať len spoza mreží.

Svätí Cyril a Metod u pápeža Hadriána II. Foto: Bohumil Petrík

V slovanskej bazilike sa každoročne na sviatok svätého Cyrila v polovici februára koná spoločná slávnosť niekoľkých slovanských národov. Po bohoslužbe zostúpia všetci prítomní v tradične dlhom sprievode kňazov, rehoľníkov i laikov do katakomb k prázdnemu hrobu svätého Cyrila, kde slávnosť kulminuje. Tento rok mali liturgiu pripraviť Slováci, no pandemická situácia to neumožnila. Naposledy slávnosť zorganizovali Slovinci v roku 2020, keď slávnostnú omšu slávil biskup z Ľubľany Franc Šuštar.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok