Prihlásiť sa

Pápež sprísňuje slávenie tridentskej omše, nesmie byť vo farskom kostole

Celebrovanie sv. omše na Ve¾konoènú nede¾u v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne Pápež František. Foto: AP/TASR

Pápež František v novom apoštolskom liste upravuje používanie takzvanej tridentskej formy slávenia svätej omše. Pre kritikov ide o sklamanie a zásah proti latinskej omši a tradicionalistom aj preto, že zvrátil rozhodnutie svojho predchodcu Benedikta XVI.

Pápež František v novom apoštolskom liste vo forme motu proprio s názvom Traditionis Custodes upravuje používanie rímskej liturgie spred roku 1970. Urobil tak na základe odporučení od Kongregácie pre náuku viery, ktorá sa o tejto téme radila s biskupmi.

Po novom sa mimoriadna forma bohoslužby prezývaná aj tridentská či latinská nebude sláviť vo farských kostoloch. Miestny biskup má na to určiť osobitný kostol či kostoly a vhodný deň. Má tiež výlučnú právomoc povoliť používanie takzvaného Rímskeho misálu z roku 1962 vo svojej diecéze. Misál – teda liturgická omšová kniha – pre tridentskú omšu sa naposledy upravila práve v roku 1962 za pontifikátu Jána XXIII. pred výraznou koncilovou zmenou v liturgii. Najvyšší pastier diecézy má tiež zaistiť, aby skupiny používajúce tento misál „nevylučovali platnosť a legitimitu liturgickej reformy, nariadení Druhého vatikánského koncilu a magistéria pápežov“.

Čítania na svätej omši budú v miestnom jazyku s použitím prekladov schválených biskupskými konferenciami. Nový apoštolský list ďalej žiada, aby predkoncilovú formu bohoslužby slávil vhodne pripravený kňaz, ktorý musí mať na zreteli aj duchovnú a pastoračnú stránku svojich veriacich – a nielen liturgiu.

Biskup bude dbať i o to, aby sa nevytvorili nové skupiny na slávenie tejto formy svätej omše.

Pontifik ďalej nariaďuje kňazom, ktorí ju v súčasnosti slávia a chcú v nej pokračovať, aby požiadali o schválenie diecézneho biskupa. Kňazi so záujmom o používanie Rímskeho misálu z roku 1962, ktorí budú vysvätení po zverejnení tohto apoštolského listu, sa tiež musia obrátiť na miestneho biskupa. Ten sa pred schválením najprv poradí s Apoštolským stolcom.

Na normy dohliadne Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ako aj Kongregácia pre inštitúty zasväteného života. Doterajšie normy, pokyny, ústupky a zvyky, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami najnovšieho apoštolského listu, sa rušia.

Novinky majú prispieť k neustálemu hľadaniu cirkevného spoločenstva

Pápež František chce zmenami „ešte viac pokračovať v neustálom hľadaní cirkevného spoločenstva (comunione ecclesiale)“.  Doslova ho trápi „zneužívanie“ predkoncilovej i pokoncilovej liturgie, čo vyzývalo „k schvaľovaniu či dokonca povinnosti ku kreativite, ktorá často vedie k deformáciám, ktoré hraničia s tým, čo je únosné“.

Argentínskeho pontifika zarmucuje aj inštrumentálne používanie Rímskeho misálu z roku 1962. Čoraz viac sa totiž vyznačuje odmietaním Druhého vatikánskeho koncilu „s nepodloženým a neudržateľným tvrdením, že zradil Tradíciu a ʻpravú Cirkevʻ“: „Pochybovať o koncile znamená pochybovať o samých úmysloch otcov, ktorí na ekumenickom koncile slávnostne využili kolegiálnu moc ʻcum Petro et sub Petroʻ, a napokon [to značí] pochybovať o samom Duchu Svätom, ktorý vedie cirkev.“

Katolícky líder v minulosti poveril Kongregáciu pre náuku viery, aby skúmala, ako sa v praxi aplikuje a používa apoštolský list vo forme motu proprio s názvom Summorum Pontificum. Tým pápež Benedikt XVI. v roku 2007 ústretovo upravil predkoncilové slávenie svätej omše. Neblahé zistenia z kongregácie ma prinútili zasiahnuť, vysvetľuje František. Dodal, že všemožná snaha pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. o jednotu cirkvi a úsilie vyhovieť „rôznym liturgickým cíteniam“ bola často vážne zneužitá: „Zväčšili sa vzdialenosti, posilnili rozdiely a vytvorili sa protiklady, ktoré zraňujú cirkev, bránia jej napredovaniu a vystavujú ju hrozbe rozdelenia.“

Nové zmeny neprijali všetci s nadšením. Pápež František zasiahol proti tradicionalistom i starej latinskej omši, pričom zvrátil rozhodnutie pápeža Benedikta XVI., komentujú niektoré médiá najnovší apoštolský list. Viacerí tradicionalisti ho považujú za „veľké sklamanie“.


Bohumil Petrík