O izraelských zločinoch, ich obhajcoch a kritikoch
Palestínska tragédia režírovaná Izraelom dosiahla nové dno. Izraelský pokus o vlastnú distribúciu humanitárnej pomoci viedol v prvom júnovom dni k desiatkam mŕtvych a stovkám zranených civilistov. Izraelská vláda medzitým pokračuje vo svojej obľúbenej stratégii oslabiť jedných teroristov podporou iných teroristov. Veľká časť izraelskej verejnosti zločiny svojej vlády schvaľuje a to isté platí o židovskej diaspóre v Európe a USA.
Aj politika masového vyhladovania
Západní priaznivci sú pripravení Izraelu odpustiť takmer čokoľvek. Nevidia masové zločiny, ktorých sa Netanjahuova vláda dopúšťa na palestínskych civilistoch, nepočuje obhajobu genocídy z úst jej extrémistických ministrov. Avšak izraelská politika masového vyhladovania, ktorá má z Gazy Palestínčanov vyštvať, vzbudzuje už aj u skalných priaznivcov rastúce rozpaky.
Humanitárnu katastrofu prehĺbil izraelský zákaz humanitárnej pomoci z programov OSN, ktorý nasledoval po krátkom prímerí vyrokovanom Američanmi. Izraelu vadilo, že distribúcia dodávok sa nezaobišla bez spolupráce s miestnymi štruktúrami pod kontrolou Hamasu, ale iné štruktúry v Gaze nie sú. Aj bezpečne proizraelský nemecký kancelár Merz sa koncom mája vyjadril, že izraelskému počínaniu nerozumie a Netanjahua vyzval, aby okamžite umožnil humanitárne dodávky, bez ktorých hrozí hladomor.

Skôr než Merzove výzvy znepokojujú Izrael zábery palestínskych obetí v amerických médiách, pretože strata americkej podpory by bola pre židovský štát fatálna. Američania preto s Izraelčanmi koncom mája spustili vlastný program humanitárnej pomoci. Projektu dali orwellovský názov Humanitárna nadácia pre Gazu (Gaza Humanitarian Foundation).
Svoju humanitárnu aktivitu začala ďalším masakrom. Nemocnica Červeného kríža v Rafahu sa prvého júna ocitla v obliehaní zranených Palestínčanov. V zariadení so šesťdesiatimi lôžkami hľadalo záchranu 179 ľudí zranených guľkami alebo šrapnelmi, dvadsaťjeden z nich bolo vyhlásených za mŕtvych hneď na príjme. Vo všetkých prípadoch išlo o ľudí, ktorí sa na výzvu nadácie vydali pre humanitárnu pomoc.
Zatiaľ nevieme, akú rolu hrala nekompetentnosť organizátorov, izraelská pripravenosť bez varovania strieľať na všetko palestínske, zúfalstvo vyhladovaných Palestínčanov či provokácie Hamasu. Nespochybniteľná je však spoluzodpovednosť Izraela, ktorý vyhnal OSN a sám z pochopiteľných dôvodov nedokáže pôsobiť na nepriateľskom území ako humanitárna sila.
Etnické čistky sú v kurze
Oveľa úspešnejší býval Izrael v taktických intrigách na oslabenie palestínskych inštitúcií. Jeho stratégia podpory radikálnych menšín proti umiernenejšej väčšine bola takticky úspešná, pretože bránila vzniku jednotnej palestínskej reprezentácie. Strategicky sa však ukázala ako zničujúca.
Keď sa Arafatov sekulárny Fatáh vydal cestou mieru a diplomacie, Izrael začal podkopávať jeho pozície podporou islamistického Hamasu. Keď dnes Netanjahuovi Hamas prerástol cez hlavu, robí niečo podobné proti Hamasu. Aby ho oslabil, vyzbrojuje v južnej Gaze zločinecký klan Abú Šababa, ktorý si ide s Hamasom po krku. Zatiaľ čo Hamas je naviazaný na moslimských bratov, Abú Šabab má väzby na ešte radikálnejší islamský štát ISIS. Po predchádzajúcej skúsenosti s Hamasom táto taktika znepokojuje aj takých jastrabov ako bývalého ministra zahraničných vecí a obrany Libermana.

Na druhej strane Netanjahuova politika etnických čistiek sa doma teší širokej podpore. Denník Haaretz publikoval prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že 82 % Izraelčanov žiada odsun Palestínčanov z Gazy, pričom 47 % podporuje ich fyzickú likvidáciu. Polovica národa, ktorý odvodzuje svoju modernú identitu od nacistickej genocídy, volá po genocíde Palestínčanov.
Čím sú Izraelčania mladší a religióznejší, tým sú radikálnejší; tradiční, ortodoxní a ultraortodoxní židia podporujú genocídu dokonca zo 60 %. Judaistický fundamentalizmus je v tomto ohľade čo do dôsledkov porovnateľný s islamizmom. Menšina Izraelčanov je z vlády i svojich spoluobčanov zdesená. Nedávno sa k nej zaradil aj bývalý premiér Olmert, Netanjahuovu vládu označil za zločinecký gang, ktorý vedie vyhladzovaciu vojnu.
Izraelský fanatizmus je kontraproduktívny
Ale židovské kolektívne šialenie zasahuje aj diaspóru. V Česku rozhneval miestne židovské obce katolícky kňaz Tomáš Halík. Sám seba považuje za priateľa Izraela, ale vo svetle izraelských zločinov si trúfol povedať, že by Izrael nemal „prehospodáriť morálny kapitál holokaustu“ a že „izraelský premiér Benjamin Netanjahu je ďaleko väčším vinníkom vzrastu antisemitizmu na svete ako Hamas“.

Česká Federácia židovských obcí s ďalšími židovskými organizáciami ho obvinila, že upadá do antijudaizmu, uráža obete nacizmu a siaha k antisemitským mýtom. Pomerne ťažký kaliber voči progresivistickému a vždy politicky korektnému poľnému kaplánovi pražskej kaviarne. Halík sa ohradil s tým, že práve od veriacich Židov by očakával, že nebudú ospravedlňovať neospravedlniteľné. Ale môže snáď fanatik či fundamentalista prijať argument katolíckeho liberála?
S Halíkom nemusíme súhlasiť skoro v ničom, ale izraelskí aj zahraniční Židia by mali vziať vážne jeho varovanie, že masovými zločinmi proti Palestínčanom a mediálnym lynčovaním kritikov prichádzajú o priateľov. Ak budú takto pokračovať, zostanú sami proti zdrvujúcej presile. Vinu potom nech pripočítajú len vlastnému fanatizmu.