Svoju humanitárnu aktivitu začala ďalším masakrom. Nemocnica Červeného kríža v Rafahu sa prvého júna ocitla v obliehaní zranených Palestínčanov. V zariadení so šesťdesiatimi lôžkami hľadalo záchranu 179 ľudí zranených guľkami alebo šrapnelmi, dvadsaťjeden z nich bolo vyhlásených za mŕtvych hneď na príjme. Vo všetkých prípadoch išlo o ľudí, ktorí sa na výzvu nadácie vydali pre humanitárnu pomoc.

Zatiaľ nevieme, akú rolu hrala nekompetentnosť organizátorov, izraelská pripravenosť bez varovania strieľať na všetko palestínske, zúfalstvo vyhladovaných Palestínčanov či provokácie Hamasu. Nespochybniteľná je však spoluzodpovednosť Izraela, ktorý vyhnal OSN a sám z pochopiteľných dôvodov nedokáže pôsobiť na nepriateľskom území ako humanitárna sila.

Etnické čistky sú v kurze

Oveľa úspešnejší býval Izrael v taktických intrigách na oslabenie palestínskych inštitúcií. Jeho stratégia podpory radikálnych menšín proti umiernenejšej väčšine bola takticky úspešná, pretože bránila vzniku jednotnej palestínskej reprezentácie. Strategicky sa však ukázala ako zničujúca.

Keď sa Arafatov sekulárny Fatáh vydal cestou mieru a diplomacie, Izrael začal podkopávať jeho pozície podporou islamistického Hamasu. Keď dnes Netanjahuovi Hamas prerástol cez hlavu, robí niečo podobné proti Hamasu. Aby ho oslabil, vyzbrojuje v južnej Gaze zločinecký klan Abú Šababa, ktorý si ide s Hamasom po krku. Zatiaľ čo Hamas je naviazaný na moslimských bratov, Abú Šabab má väzby na ešte radikálnejší islamský štát ISIS. Po predchádzajúcej skúsenosti s Hamasom táto taktika znepokojuje aj takých jastrabov ako bývalého ministra zahraničných vecí a obrany Libermana.

Na druhej strane Netanjahuova politika etnických čistiek sa doma teší širokej podpore. Denník Haaretz publikoval prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že 82 % Izraelčanov žiada odsun Palestínčanov z Gazy, pričom 47 % podporuje ich fyzickú likvidáciu. Polovica národa, ktorý odvodzuje svoju modernú identitu od nacistickej genocídy, volá po genocíde Palestínčanov.

Čím sú Izraelčania mladší a religióznejší, tým sú radikálnejší; tradiční, ortodoxní a ultraortodoxní židia podporujú genocídu dokonca zo 60 %. Judaistický fundamentalizmus je v tomto ohľade čo do dôsledkov porovnateľný s islamizmom. Menšina Izraelčanov je z vlády i svojich spoluobčanov zdesená. Nedávno sa k nej zaradil aj bývalý premiér Olmert, Netanjahuovu vládu označil za zločinecký gang, ktorý vedie vyhladzovaciu vojnu.

Izraelský fanatizmus je kontraproduktívny

Ale židovské kolektívne šialenie zasahuje aj diaspóru. V Česku rozhneval miestne židovské obce katolícky kňaz Tomáš Halík. Sám seba považuje za priateľa Izraela, ale vo svetle izraelských zločinov si trúfol povedať, že by Izrael nemal „prehospodáriť morálny kapitál holokaustu“ a že „izraelský premiér Benjamin Netanjahu je ďaleko väčším vinníkom vzrastu antisemitizmu na svete ako Hamas“.

Česká Federácia židovských obcí s ďalšími židovskými organizáciami ho obvinila, že upadá do antijudaizmu, uráža obete nacizmu a siaha k antisemitským mýtom. Pomerne ťažký kaliber voči progresivistickému a vždy politicky korektnému poľnému kaplánovi pražskej kaviarne. Halík sa ohradil s tým, že práve od veriacich Židov by očakával, že nebudú ospravedlňovať neospravedlniteľné. Ale môže snáď fanatik či fundamentalista prijať argument katolíckeho liberála?

S Halíkom nemusíme súhlasiť skoro v ničom, ale izraelskí aj zahraniční Židia by mali vziať vážne jeho varovanie, že masovými zločinmi proti Palestínčanom a mediálnym lynčovaním kritikov prichádzajú o priateľov. Ak budú takto pokračovať, zostanú sami proti zdrvujúcej presile. Vinu potom nech pripočítajú len vlastnému fanatizmu.