Portugalsko má stokrát viac prípadov ako Slovensko. S prežívaním však skončilo a začalo žiť

Lisabon v júni 2021. Foto: TASR/AP

Navštívil som štát, ktorý bol na cestovateľskej covidovej mape donedávna vyznačený ako čierny. Namiesto hororu o tretej vlne som našiel pootvorené dvere ku koncu pandémie.

„Portugalsko straší vysoko infekčný delta variant a počet koronavírusových hospitalizácií prudko rastie.“ Aj informácie tohto typu dominujú posledné dni a týždne nielen nášmu mediálnemu priestoru. Neraz sa vynímajú rovno na titulkách hlavných spravodajských portálov.

Pokiaľ teraz dúfate v ich rýchle spochybnenie, sklamem vás, teda presnejšie sklamem spolovice. Táto krajina na Pyrenejskom polostrove skutočne patrí medzi najviac zasiahnuté štáty Európy. Nových infikovaných pribúda tempom vyše 3-tisíc denne, v nemocniciach leží skoro 900 pacientov a veľmi pozvoľna rastie aj krivka potvrdených úmrtí. Za posledný deň ich bolo 13.

To, čo však trestuhodne nekorešponduje s realitou, je zmienka o tom, že Portugalsko delta variant covidu „straší“. Pre nechuť rušiť už tretiu objednanú cestu do tejto nádhernej destinácie v priebehu roka a pol a sčasti aj zo zvedavosti som sa o tom presvedčil na vlastnej koži.

Život miestnych obyvateľov zacyklených vo svojich denných pohodových stereotypoch a dozaista menšieho počtu turistov, než na aký sú domáci zvyknutí, sa totiž až na niektoré nuansy podobá predpandemickému stavu. A to aj v najviac postihnutých oblastiach, akými sú Lisabon, Porto či najjužnejší a turistami masovo vyhľadávaný región Algarve.

Maloobchodné prevádzky fungujú v štandardnom režime, na niektorých vychytenejších gastro terasách je problém nájsť si miesto, vo fitkách môže návštevníkom stekať pot ako obvykle, kultúrne vyžitie reálne neobmedzuje nič, na známych plážach sa tlačia stovky ľudí a do ulíc sa popri umelcoch v hojnom počte vrátili aj tí, ktorí vám do ucha nenápadne vtláčajú formulku: „Hi guy, do you wanna some marijuana?“

Hoci tamojšia vláda na opatrenia úplne nerezignovala, ich „abysanepovedalo“ povaha miestami nabáda na úsmev. Miestne reštaurácie, kaviarne a cukrárne musia napríklad zatvárať o jednej ráno, v horšom prípade o pol jedenástej večer. Takisto si po deviatej hodine večer nekúpite alkohol.

Priškrtené sú hromadné a športové podujatia, stanovená je maximálna kapacita osôb prepravovaných v hromadnej doprave. Vzhľadom na bežnú obsadenosť spojov však ide o opatrenie platné najmä na papieri. A pokiaľ šlo o neštandardnú obsadenosť, o jeho reálnej (ne)vymáhateľnosti som s jasným výsledkom popremýšľal natlačený na okne lisabonskej historickej električky.

Azda najviac obmedzujúce je povinné nosenie rúšok, ktoré v exteriéroch zhruba polovica ľudí nedodržiava. Nepoteší ani nutnosť preukázať sa očkovacím certifikátom alebo negatívnym výsledkom antigénového či PCR testu pri ubytúvaní v hoteli alebo pri vstupe do interiéru reštaurácií v najviac zasiahnutých oblastiach v určitých dňoch a hodinách. Výter však obyvateľom hradí štát a otestovať sa môžete napríklad v lekárňach.

Portugalská covidová politika teda úplne nepoteší alarmistov a ani zľahčovateľov nákazy, no rozhodne možno povedať, že neodráža našu dlhodobo budovanú predstavu, ako môže desaťmiliónová krajina s tisíckami nových prípadov denne vyzerať. Ona vyzerá takmer úplne normálne.

Rozumné preočkovanie rizikovej časti populácie, prirodzený životný cyklus vírusu smerujúci k vyššej infekčnosti a nižšej rizikovosti a zracionalizovanie našej optiky na covid, keď prestane byť jedinou podstatnou premennou počet nových prípadov, svet z pandémie nakoniec vyvedú. A Portugalsko je jedným z tých, čo udávajú smer.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články