Slováci vo Vatikáne mali silné osobnosti, to sa však končí, vraví rektor školy Biblicum v Ríme

Ako si spomínate na detstvo v slovensko-kanadskej rodine a komunite?

Môj otec odišiel do Kanady za prvej [Československej, pozn. red.] republiky a keď zarobil dosť peňazí, zvyšok rodiny prišiel za ním. Ja som sa už narodil v Kanade a mal som k otcovi veľkú úctu, že mal odvahu cestovať a priviesť svoju rodinu do New Westminsteru pri Vancouveri.

Bol som miništrant v slovenskej farnosti svätých Cyrila a Metoda, ktorá ešte existuje a má slovenského kňaza. Začal som ako deväťročný, čo bolo ešte pred Druhým vatikánskym koncilom a museli sme sa po latinsky naspamäť naučiť odpovede, čo bola pre mladých veľká úloha. Keď farár Viliam Lacko rozprával o Československu, neraz plakal a pre mňa ako miništranta to bolo nepríjemné, lebo som nevedel, čo mám robiť. Neskôr som pochopil, že mu bolo ozaj ľúto, čo sa za komunizmu dialo v jeho domovine.

V roku 1963, keď zomrel Ján XXIII., som dostal pozvanie študovať na terajšie Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme, lebo sem chceli pritiahnuť chlapcov zo severnej Ameriky. Prišiel som sem a vďaka tomu som krátko nato vycestoval do Československa. V Kanade som nemal nikoho zo širšej rodiny, no keď som prišiel vlakom na stanicu do Popradu, čakala ma neznáma asi 30-členná skupina. Jeden z nich mi povedal: Som tvoj bratranec a budeš bývať u mňa. Do Slovenska som sa hneď zamiloval.

Ako sa darí slovenským farnostiam v Kanade?

Keď som študoval teológiu v Toronte a neskôr učil, chodil som tam do slovenskej farnosti – opäť svätých Cyrila a Metoda. Boli tam jezuiti Černý, Senčik a aj Lacko tam prišiel. Ale teraz je to ťažké, lebo nie je veľa mladých, no doteraz je tam nedeľná omša v slovenčine. Je to namáhavé, lebo často jeden kňaz má na starosti faru, tak som vypomáhal, keď sa dalo. Veriaci tiež ocenia, ak príde občas iný kňaz a má inú kázeň a iné myšlienky. Viete, ako to býva, mnohí odpadávajú od slovenského pôvodu, no niektorí sa držia.

S pápežovou cestou na Slovensko sa posilní ich slovenská identita?

Možno sa posilní identita slovenskej komunity, no istotne sa posilní v Toronte na slovenskej fare, ktorú poznám. Je tam síce poľský kňaz, ale rozpráva po slovensky.

Čo pápež povie na Slovensku? Stretne sa so židmi, Rómami…

To je presne pápež František, je to v línii toho, čo hovorí a robí. Prihovára sa tým, ktorí sú na okraji alebo prenasledovaní a podobne. Viete, že veľmi bojuje za základné hodnoty a sociálne témy vo svete. Bude asi rozprávať o utečencoch, klimatickej zmene a o chudobných a o tom, ako sa k nim máme správať.

Bolo by zaujímavé zistiť, kto ho v skutočnosti presvedčil, aby prišiel na Slovensko, lebo si myslím, že nemá až taký silný vzťah so slovanskými národmi. Navštívil len Poľsko počas Svetových dní mládeže. Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát, takže si ho cenil, ak to môžem takto povedať. Možno pápežovi Františkovi navrhol navštíviť Slovensko arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý má styk s Vatikánom, ktovie, či aj kardinál Tomko má ešte takýto vplyv.

Nech už pápež František povie čokoľvek, buďte si istí, že to, čo povie na Slovensku, nebude iba pre Slovákov, ale pre celú cirkev a pre celý svet.

Pápež má súkromné stretnutie s jezuitmi v Bratislave. Pôjdete tam?

Nie, vtedy ja už budem po návrate zo Slovenska v Ríme. Nebudem ho zaťažovať, on má toľko starostí! Rád by som ho stretol, ale veď som ho už stretol tu. Ani pápežov synovec, ktorý u nás učí, sa s ním dlho nevidel. Prezradím však, že pápež František nám daroval šesť fliaš vína. Synovec mu povedal, že by niečo mohol darovať jezuitom v Ríme, a tak sme dostali víno. František je veľmi ľudský a aj Ján Pavol II. bol ľudský. Benedikt XVI. bol veľký teológ a mal trochu iný prístup, ale tiež chodil na Biblicum ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Pápežský inštitút Biblicum v Ríme má silné zastúpenie Slovákov, vy ste rektor, vo vedení je aj Slovák Peter Dubovský a sú tu študenti zo Slovenska.

Áno, teraz máme asi 300 študentov a traja z nich sú Slováci, doktorandi, jeden kňaz a dve sú ženy zo Slovenska. Počas Československa tu študovalo len deväť krajanov a od pádu komunizmu tu študovalo 32 Slovákov a 19 Čechov. Je to pekné zastúpenie. Keď som sa stal rektorom, dekanom bol Peter Dubovský a rozprávalo sa, že Slováci tu rozhodujú.

Kardinál Jozef Tomko, ktorý žije v Ríme, niekedy zavolal známych slovenských kňazov na svoje narodeniny. Spoznali sme sa, už keď som bol chlapcom, na Pápežskom slovenskom kolégiu a on bol vtedy Monsignor. Raz ma zavolal na narodeninovú oslavu a povedal, že môžem prísť oblečený, tak ako chcem. Prišiel som v koženej motorkárskej bunde a uvidel som ostatných kňazov: všetci boli slušne oblečení, tak som bol na kardinála trochu nahnevaný. (smiech) Ale bol dobrý, chcel podporovať slovenských kňazov a rehoľníkov.

Môže pápežova cesta na Slovensku viesť k tomu, že pápež František kreuje ďalšieho slovenského kardinála? Veď emeritný kardinál Tomko má už úctyhodných 97 rokov.

Nemyslím si, že pápež uvažuje takýmto spôsobom. Pre mňa je dosť prekvapujúce, že toľkí Slováci majú veľkú úlohu vo Vatikáne, boli tu dôležití biskupi i kňazi. To už v budúcnosti nepríde. Možno to bolo preto, že mnohí vrátane elity museli cez komunizmus odísť a ujali sa tu.

My sme pápežská škola, no neviem – a teraz pozor na to, čo poviem –, či nás pápež úplne doceňuje. Je veľmi pastoračne orientovaný a keď mu raz jeden z našich afrických študentov povedal, že tu študuje, pápež František mu odpovedal: Nestrať vieru. (úsmev) Ako rektor sa obávam, že sú tu isté ťažkosti, ale viete, že u nás učí aj pápežov synovec z Argentíny? Takže to azda nebude také zlé. Keď bola pandémia, vôbec sa nestretli, no keď sa nedávno pápež František vrátil z nemocnice, volal so svojím synovcom dve a pol hodiny.

Rektorom budete do roku 2023. Potom sa vrátite na Slovensko alebo do Kanady?

Ja, žiaľ, nie som slovenský občan a som trochu nahnevaný, že mi občianstvo nedali. Na konzuláte v Kanade boli prekvapení, ako dobre hovorím po slovensky a aký mám dobrý vzťah k Slovensku, no tvrdili, že moji rodičia odišli za prvej republiky z Československa, teda v medzivojnovom období – a čo zato? Potom som dostal status zahraničného Slováka, ale po vstupe Slovenska do Európskej únie to vraj už museli vypustiť. Na Slovensko by som išiel na návštevu, ale možno skôr ostanem v Ríme.