Denné povzbudenie: Keď prídu pochybnosti

Neviem ako vy, ale ja som presvedčený, že na tomto svete nie som náhodou. Že dobrý Boh ma nielen chcel, ale mi aj dal poslanie. Jedinečné, také, ktoré môžem v tomto svete naplniť len ja. Aké poslanie to je? Nuž, na to mám celý život, aby som ho spoznal a naplnil. 

Nemusí to byť niečo prevratné, môže byť aj také, ktoré v očiach sveta nevyzerá bombasticky, ale v Božom pláne je nenahraditeľné – napríklad byť dobrým otcom svojej rodiny. Ako to poslanie spoznám? Niečo mi Boh vložil do srdca a je mi to jasné – vidíme to, napríklad, na tom, či mám predpoklady k matematike alebo skôr k umeniu. Iné sa mi odhaľuje len postupne, napríklad, cez rôzne životné okolnosti, ktorými ma Boh niekam smeruje. A niekedy ma Boh prevedie aj cez niečo ťažké; lebo vie, že len tak získam náročnú, ale cennú skúsenosť, ktorú potrebujem, aby som svoje poslanie naplnil.

A čo je nepríjemné, Boh mi to nie je povinný vysvetľovať. Dokonca mi to niekedy ani vysvetliť nemôže. Mnohí manželia hovoria, že keby vedeli, aké je manželstvo náročné, nikdy by do neho nevstúpili. Takže chvála Bohu, že to dopredu nevedia, prišli by sme o mnoho výborných rodín. Boh nám niekedy neprezradí dopredu niektoré veci, aby sme mali silu do nich vstúpiť, a tak ich zvládnuť. Ale práve tu potrebujeme kľúčovú vlastnosť – dôverovať Bohu, že tu je, že nás neposlal len tak blúdiť, ale má s nami plán, a že ma v tom pláne bude sprevádzať po všetky dni môjho života. Ak túto istotu stratíme, môžeme sa zaseknúť a zostať stáť namiesto toho, aby sme s odvahou a dôverou išli vpred.

Práve v takomto bode sa našli niektorí Ježišovi učeníci, keď im hovoril, že aby mali večný život, musia jesť jeho Telo a piť jeho Krv. A keď sú z toho pohoršení, že to hádam nemyslí vážne, Ježiš svoje slová neodvoláva. Ani ich nezjemňuje. Zostáva pevne v tom, že to myslel presne tak, ako to povedal. A učeníci majú na výber. Buď je to na nich príliš a viac ho už nevedia nasledovať, alebo mu dôverujú a idú za ním, aj keď nie všetkému rozumejú.

Peter je z tých, ktorí neodišli, ale zostali s ním. Jeho motivácia môže byť pre nás veľkou oporou v podobných chvíľach, keď Bohu nerozumieme a váhame, či budeme ďalej veriť jeho plánom, alebo si pôjdeme radšej svojou cestou. Peter hovorí: „A ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Hoci nerozumie tomu, čo Ježiš hovorí, už si s ním veľa zažil a naučil sa mu dôverovať. Svoje terajšie odhodlanie nasledovať ho zakladá na tom, čo už s Bohom zažil a z čoho všetkého ho už Boh zachránil.

Prežívaš ťažký čas? Pochybuješ o Bohu – či náhodou nie je zlý, či ťa nehodil do chaosu alebo či ťa neopustil? Strácaš istotu, či má s tebou svoj plán a či tvoj život má zmysel a cieľ? Vráť sa do minulosti, spomeň si, koľkokrát ti Boh pomohol a čo si s ním zažil. To ti môže pomôcť uveriť mu aj teraz a napriek všetkým pochybnostiam vykročiť s ním do neznáma.

Budujme si pamäť toho, čo sme s Bohom zažili. Na tom budeme môcť pevne stáť, keď prídu pochybnosti.