Príbeh strateného portrétu mešťanostu Ladislava Tosta. Ako sa ho podarilo vypátrať?

Ladislav Tost Ladislav Tost. Foto: Miroslav Kleban

KOŠICE – Stratený a nájdený, avšak po dlhom čase – taká je história portrétu jedného z mešťanostov Košíc, Ladislava Tosta, ktorý stál na čele Košíc v neľahkých časoch nášho mesta. A rovnaký bol aj jeho odchod nielen z funkcie, ale aj z tohto sveta.

Dielo je figurálnou maľbou, konkrétne reprezentatívnym portrétom Ladislava Tosta, kresťansko-sociálne ladeného politika a významnej osobnosti verejného a politického života Košíc. Ladislav Tost zastával funkciu mešťanostu Košíc v rokoch 1938 – 1939 počas obdobia významných geopolitických zmien v strednej Európe.

Tento reprezentatívny portrét bol pôvodne určený pre portrétnu galériu starostov a mešťanostov Košíc. Tostov život ukončili dvaja nyilaši, ktorí ho odvliekli do Čermeľského údolia, kde ho postrelili siedmimi guľkami. Údajne jedna guľka za každého Žida, ktorému pomohol.

Košickému Štandardu sa podarilo vyspovedať Miroslava Klebana, kurátora a historika umenia vo Východoslovenskej galérii (VSG), ktorý objavil stratený portrét Ladislava Tosta – významného košického mešťanostu.

„Portrét Tosta si objednalo mesto Košice ako riadnu objednávku. Umelec portrét namaľoval, ale vznikli tam nezhody a mesto maliarovi nezaplatilo. Neoficiálne bolo známe, že ho pravdepodobne zničili Nyilašovci počas teroru. V skutočnosti si maliar obraz nechal a ten tak ostal v majetku rodiny, ktorá nikde nevravela, že takýto obraz má,“ vysvetlil historik.

Autor obrazu Elemír Halász-Hradil. Foto: web umenia

„Našiel som ho vďaka pripravovanej výstave“

V roku 2018 sa začal fascinujúci projekt pod vedením Miroslava Klebana. V tom roku si kultúrne inštitúcie po celej krajine pripomínali sté výročie vzniku Československej republiky. Kleban a jeho kolega však zvolili odlišný prístup a rozhodli sa zamerať na rozpad Habsburskej monarchie, teda na obdobie, ktoré predchádzalo vzniku ČSR. Pripravili výstavu s názvom „Na prelome 1898 až 1918“, kde predstavili diela z posledných rokov monarchie.

Jedným z hlavných autorov, ktorých diela boli na výstave zastúpené, bol Elemír Halász Hradil. Tento maliar a svetobežník, ovládajúci viacero jazykov, žil fascinujúcim životom, ktorý siahal od obdobia monarchie až po komunizmus. Hradil bol známy svojimi portrétmi, vrátane portrétov košických mešťanostov.

Portrét odpočíval desaťročia na stene v obývačke

V rámci príprav výstavy sa Klebanovi podarilo vypátrať Hradilovu vnučku Zsuzsannu, žijúcu v Budapešti. Osobne sa s ňou stretol a požičal si od nej niekoľko diel jej starého otca Hradila. Vtedy mu jej sestra poskytla kontakt na ich brata Andrása Halásza, ktorý žil v Prahe a vlastnil ďalšie diela a písomnú pozostalosť umelca.

„Keď sme prišli do jeho pražského bytu, uvidel som ho. Na stene v obývačke visel veľký portrét Ladislava Tosta. Vedel som, kto to bol, a potešilo ma to. Ale nevedel som, že ten obraz je považovaný za stratený. Pôsobil na mňa ako veľký reprezentatívny portrét, a preto som rodine povedal, že toto dielo by malo byť niekde vystavené, čo hneď odmietli,“ zaspomínal Kleban s tým, že rodina nakoniec súhlasila aspoň s jeho zapožičaním na výstavu.

Portrét mešťanostu Ladislava Tosta. Foto: Miroslav Kleban

Najprv bol len deponátom, potom ho kúpili

Kleban začal skúmať a digitalizovať Hradilovu písomnú pozostalosť, v ktorej objavil súkromné denníky umelca. Tie poskytli hlboký vhľad do Hradilových myšlienok a zážitkov z prvej svetovej vojny, jeho ciest a života v Košiciach. Na základe týchto materiálov sa Kleban rozhodol zorganizovať veľkú retrospektívnu výstavu Elemíra Halázsa Hradila.

Portrét Ladislava Tosta sa tak dostal do Košíc medzi ďalších 150 obrazov. Počas výstavy sa rodina Halázsovcov rozhodla nechať svoje diela v galérii ako deponáty.

Po úspešnej výstave Kleban požiadal rodinu, či by boli ochotní obraz predať, aby sa vrátil do Košíc a tak doplnil historický kontext mesta. Rodina nakoniec súhlasila a Východoslovenská galéria, spolu s podporou Fondu umenia a Košického samosprávneho kraja, zabezpečila 15-tisíc eur na jeho kúpu.

V súčasnosti je portrét Ladislava Tosta vystavený v Historickej radnici medzi ďalšími portrétmi košických mešťanostov, čím sa vrátil na svoje pôvodné miesto a nadobudol svoj historický význam. Na obraz sa bola pozrieť aj vnučka Ladislava Tosta, Zsuzsanna: „Som veľmi šťastná! Obraz je krásny a prostredie je nádherné. Nech duša môjho starého otca odpočíva v pokoji!“ uviedla.

Symbolika obrazu

Portrétovaný je vsadený do interiéru, pravdepodobne meštianskeho paláca. V pozadí je vidieť záves – drapériu, čo vytvára neurčitý dojem. Maliar v ľavom hornom rohu umiestnil výrez – okno do exteriéru, kde sa črtá dominanta Košíc, pohľad na Dóm sv. Alžbety od západu. Tento prvok odkazuje na funkciu a spätosť portrétovanej osoby s mestom Košice.

Ladislav Tost je odetý do reprezentačného odevu. Nakoľko bol portrét namaľovaný tri roky po skončení jeho funkcie mešťanostu, je pravdepodobné, že odev, vyznamenania a póza portrétovaného symbolizujú jeho tituly udelené maďarským premiérom za funkciu kráľovského vládneho radcu, ktorú získal za svoju záslužnú činnosť.

Portrétovaný sa ľavým lakťom opiera o Corpus Juris Hungarici. V pravej ruke drží pečať mesta. Na stole za ním je kľúč a listina, na ktorej je napísané:

„Lászlóa Tosta nehnala vrtkavá, premenlivá a vrtošivá priazeň mocných, ale dôvera hŕstky Maďarov v Košiciach, ponechaných samých, opustených a nájdených jeden druhého, na ktorých je útočené súčasne zo všetkých strán, vtlačených do boja sebaobrany na život a na smrť a mieriacich nožom, odkiaľ teraz odchádza. Že si zaslúžil najvyššiu česť, akú môže občan dostať od svojich spoluobčanov, že svoju povinnosť splnil za mimoriadne ťažkých podmienok. Košice, 2. 6.1939. Mešťanosta.“


Ďalšie články