Významný prešovský žrebčinec bol dôvodom, prečo sa Prešovčanom hovorí koňare

Jeden z historických symbolov v dejinách Prešova bol miestny štátny žrebčinec založený v roku 1859. Na celých 116 rokov sa tak Prešov stal významným centrom chovu koní. Napokon bol v roku 1975 presťahovaný do Veľkého Šariša. „Veľa súčasných obyvateľov Prešova však už o tejto časti histórie mesta nemá nijaké informácie. Preto my, ktorí máme záujem o chov koní a jeho históriu, sme sa rozhodli oživiť spomienky na túto časť histórie Prešova,” vysvetlil Peter Holakovský, jeden z autorov pamätnej tabule.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPohotovosť pre dospelých kežmarskej nemocnice sa sťahuje na Hviezdoslavovu ulicu

Tabuľu odhalili v stredu 22. 11. 2023. Jej umiestnenie nie je náhodné. „Tabuľu sme inštalovali na mieste, kde pôvodne stáli objekty žrebčína,” doplnil Holakovský. Ambíciou do budúcna je k tabuli doplniť konské hlavy. Pôvodnú vstupnú bránu žrebčinca zdobili dve plastiky konských hláv. Po jeho likvidácii sa stratili. Autori projektu by preto privítali, ak by sa našli a mohli z nich urobiť odliatky, ktoré by nainštalovali k tabuli.

Podľa stránky mesta Prešov, ktorá uznala žrebčinec za pamätihodnosť, stál na veľkej ploche (v priestore vedľa terajšej Spojenej školy Pavla Sabadoša v Prešove) za murovaným plotom, ktorý stojí dodnes. Celý areál „Starých kasární“ – Štátneho žrebčinca – sa skladal z administratívnej budovy s kanceláriami, bytmi pre zamestnancov a koniarne, ktorú tvorili objekty maštalí, hospodárskych budov a skladov. Administratívna budova z vnútornej strany vytvárala objekt nazývaný Malý dvor.  „Ten vytvárali domy spojené v tvare uzatvoreného obdĺžnika. Nádvorie zdobili kvetinová skalka, drevený altánok a pri ňom vyhĺbená studňa.  Za Malým dvorom stála hospodárska časť objektu žrebčinca,” píše sa na stránke mesta Prešov.     

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV obnove Kostola sv. Egídia chcú pokračovať aj budúci rok

Koniareň – Veľký dvor – tvorili štyri očíslované maštale, dostihová maštaľ, budovy a priestory potrebné pre chov koní.  Maštale mali sedlovne, kde boli odložené sedlá a ohlávky na jazdenie, a priestory pre prípravu krmiva s umyvárkou, aj nádrže na vodu. „V maštaliach bol umiestnený rozhlas po drôte, hudba a hlas pútali pozornosť žrebcov. Nad každým žrebcom bola plechová tabuľka s jeho menom a pôvodom,” píše sa na stránke mesta Prešov. Na Veľkom dvore prebiehali nástupy jazdcov, výcvik kočiarových záprahov, výcvik a jazdenie žrebcov. Vedľa Veľkej jazdiarne bola aj tzv. maródna stanica, kde boli izolované choré žrebce. V zadnej časti Veľkého dvora bola Veľká jazdiareň s prekážkami. Pred ňou stála drevená nákladná rampa, ktorou sa nakladali žrebce na prevoz.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťDrienica sa mení na zimnú krajinu. Lyžiarsky svah začali zasnežovať

Žrebčinec bol známy aj svojou dostihovou prevádzkou, vďaka ktorej dosiahol veľa úspechov. Najvýznamnejšie bolo víťazstvo jazdca Tibora Kňazíka, ktorý s koňom Nestorom v roku 1966 vyhral 77. ročník Veľkej pardubickej steeplechase.

Na realizácii zámeru inštalovať pamätnú tabuľu sa podieľali Peter Holakovský, Ján Demeter, Slavomír Hitrík, Igor Lazorík a Miroslav Macejko.