Vláda odobrila vojenskú nemocnicu v Prešove. Investícia za stovky miliónov a 900 nových lôžok

PREŠOV - Prešovská nemocnica by mala k 1. júlu 2024 prejsť do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany (MO) SR. Vyplýva to zo zámeru na zaradenie štátnej príspevkovej organizácie Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana Prešov do systému vojenského zdravotníctva, ktorý v stredu schválila vláda.

Stretnutie èlenov vlády SR a Ukrajiny Vojenská nemocnica by mala spadať pod ministerstvo obrany, ktorému šéfuje Robert Kaliňák (Smer). Foto: František Iván/TASR

Zmena súvisí s projektom vybudovania nového moderného komplexu vojenskej nemocnice.

Nový komplex zlepší zdravotnú starostlivosť na východe

„V hierarchii vojenského zdravotníctva bude FNsP Prešov nemocnicou s najvyšším typom vojenského zdravotníckeho zariadenia na úrovni ROLE 4 v zmysle štandardov NATO predurčených na poskytovanie jednak neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ale aj širokého spektra komplexnej liečby,“ uviedol rezort obrany v návrhu.

Cieľom zmeny je rozšírenie kapacít a rekonštrukcia súčasných objektov. Nový komplex by mal priniesť posilnenie a rozšírenie vojenského zdravotníctva a tiež zásadné zlepšenie zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.

Ako uviedol pred stredajším rokovaním vlády minister obrany Robert Kaliňák (Smer), vzniknúť by malo v Prešove zhruba 900 nových lôžok.

Investícia by sa mala pohybovať na úrovni niekoľkých stoviek miliónov eur. Nová nemocnica bude spadať pod rezort obrany, ktorý jej výstavbu bude financovať z vlastného rozpočtu, s prípadným zapojením externých eurofondových zdrojov.

„Ak dnes dostaneme dôveru od vlády, veľmi rýchlo zostavíme projektový tím a začneme intenzívne komunikovať s nemocnicou, na jej chode sa však nič meniť nebude,“ zdôraznil Kaliňák.

Nemocnicu chcú postaviť čo najskôr

Nemocnica bude podľa Kaliňáka po vzore vojenskej nemocnice v Ružomberku slúžiť najmä bežným občanom. „Nemocnica bude formálne zaradená do systému vojenského zdravotníctva, ale na 90 percent bude slúžiť pre civilný sektor,“ objasnil minister obrany.

„Ambíciou je aj umiestnenie nemocnice na popredných priečkach v hodnoteniach a prieskumoch spokojnosti pacientov,“ dodalo ministerstvo obrany.

Nová, respektíve zrekonštruovaná nemocnica v Prešove by mala byť realitou podľa ministra v čo najkratšej dobe. Termíny si však netrúfal odhadnúť.

„Už som príliš starý politik, aby som dával takéto sľuby. Nechceme však, aby to bol špagetový projekt, ktorý sa naťahuje desať, pätnásť rokov ,“ podotkol Kaliňák s tým, že celý projekt „bude fakt peklo“.

Keďže výstavba nového komplexu sa má realizovať za prevádzky súčasnej nemocnice, je si vedomý náročnosti projektu. „Je to šesť až sedemkrát väčší projekt ako nemocnica sv. Michala v Bratislave,“ zdôraznil minister obrany.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) po rokovaní vlády uviedla, že zámerom je postaviť nemocnicu do konca volebného obdobia, teda do roku 2027.

Vojenská škola

Nová vojenská nemocnica by tiež mala rozvíjať špecializované vzdelávanie zamerané na vojenské zdravotníctvo.

„Zámerom MO v ďalšom období je aj zriadenie strednej odbornej vojenskej školy v areáli fakultnej nemocnice, minimálne s jedným študijným odborom pre potreby vojenského zdravotníctva. Využitím už existujúcej spolupráce prešovskej nemocnice so strednými zdravotníckymi školami sídliacimi v meste, ako aj Fakultou zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity a Lekárskou fakultou UPJŠ Košice, ako aj s prípadným postupným nadviazaním spolupráce s ďalšími lekárskymi a zdravotníckymi fakultami, dôjde k vybudovaniu kvalitného systému vzdelávania a výchovy kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov pre potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ dodal rezort.

Nemocnica má podlžnosti 

Prešovská fakultná nemocnica je treťou najväčšou štátnou nemocnicou na Slovensku s kapacitou 1 233 lôžok a v rámci Prešovského kraja je dominantným poskytovateľom najmä ústavnej zdravotnej starostlivosti.

S počtom viac ako 200 zamestnancov patrí k najväčším zamestnávateľom v Prešovskom kraji. Nemocnica aktuálne čelí vážnym problémom so zadlženosťou voči dodávateľom, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Záväzky po lehote splatnosti k 31. januáru 2024 predstavujú viac ako 80 miliónov eur, z toho exekučné konania sú v objeme viac ako 30,5 milióna eur.

Nezabúdajte na Rázsochy, odkazuje KDH

Výstavbu novej nemocnice v Prešove víta aj KDH. Hnutie však nerozumie, prečo nemocnicu bude stavať ministerstvo obrany a nie rezort zdravotníctva.

„Ak by malo ministerstvo obrany zdroje z NATO, tak by sme rozumeli zámeru vlády, že výstavbu bude mať v gescii rezort obrany. Cieľom novej nemocnice má však byť zdravotná starostlivosť pre desať percent vojakov a zvyšných deväťdesiat percent bude pre ostatných pacientov. Je to veľký nepomer a rezort zdravotníctva tak stratí dosah na koncovú nemocnicu v Prešovskom kraji,“ vysvetľuje poslanec KDH František Majerský.

Mestská poslankyňa KDH Andrea Turčanová upozornila, že nemocnica v Prešove je v zlom technickom stave a potrebuje dostatok finančných zdrojov. „Nemocnica je navyše aj jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. Budeme preto podrobne sledovať ďalšie kroky vlády a to, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre takmer pol milióna pacientov, ktorí ročne nemocnicu v Prešove využijú,“ dodáva. 

Strana okrem iného pripomína, že Dolinková stále nerozhodla o budúcnosti národnej nemocnice na Rázsochách, hoci tak mala urobiť do konca marca.  

KDH už vo februári vyzvalo premiéra Fica aj ministerku Dolinkovú, aby spoločne so všetkými relevantnými politickými stranami a odborníkmi zvolali okrúhly stôl o výstavbe národnej koncovej univerzitnej nemocnice. Doteraz však nedostali odpoveď.

(tasr, sita, kol, est, gko)


Prelomový rozsudok rodinného súdu v Londýne ukázal, aké dôležité je puto matky a jej dieťaťa, a rovnako právo na jeho vývin v rodine s matkou. Hoci dieťa adoptoval homosexuálny pár mužov a odmietal ho pustiť k biologickej matke, súd v podobných prípadoch stanovil jasné pravidlá v prvom rozsudku tohto druhu. Viac v článku.

prečítať viac

ECB vo štvrtok znížila úrokové sadzby. V tomto roku to nemusí byť poslednýkrát. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac