Čo prinesie nová kategorizácia nemocníc nielen Trenčianskemu samosprávnemu kraju?

Bokom od hlavného mediálneho záujmu, ktorý teraz vypĺňa najmä starosť o cenu energií a pokračujúcu vysokú infláciu, je kategorizácia nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva v nej rozdelilo všetky slovenské nemocnice do piatich kategórií. Novú kategorizáciu neohlásili až po samosprávnych voľbách náhodou. Takmer ihneď po jej zverejnení začiatkom roka na ňu negatívne reagovali práve viaceré mestá a kraje.

V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja má byť v najnižšej I. kategórii päť nemocníc – Myjava, Partizánske, Ilava, Handlová a Bánovce nad Bebravou. Dve v II. kategórii – Bojnice a Považská Bystrica – a jedna v III. kategórii – Trenčín. Kraj s takouto kategorizáciou nesúhlasí a koncom januára požiadal o preradenie nemocníc v Myjave a Partizánskom do II. úrovne. O kategorizačné preradenie môžu požiadať aj samotné nemocnice.

Kraju sa nepozdáva najmä geografická dostupnosť a kapacitná priepustnosť pre všetkých pacientov. Predseda TSK Jaroslav Baška pripomenul hlavne investície do krajských nemocníc (Myjava, Považská Bystrica, Bojnice) v podobe novovybudovaných oddelení, zariadení a znovu otvorených zariadení. Podčiarkol, že kraj investoval do týchto nemocníc v ostatných rokoch 42 miliónov eur.

Kategorizácia nemocníc má za cieľ ich optimalizáciu. V ľudskej reči – áno, ide o proces na konci ktorého by malo dôjsť k znižovaniu ich počtu a teda čiastočne aj k zníženiu komfortu pacienta pre zdravotnú dostupnosť. Vláda pritom vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana.

Lenže, bez ohľadu na všeobecné politické deklarácie, v zdravotníckej komunite a medzi zdravotníckymi analytikmi existuje obava z neriadeného zatvárania nemocničných oddelení, ktoré v poslednom desaťročí pribúdali po celom Slovensku. Kategorizáciou chcelo ministerstvo zdravotníctva tento trend obmedziť alebo zastaviť.

V očiach verejnosti a voličov je zdravotníctvo jednou z top priorít, podľa ktorej posudzujú kvalitu života a prirodzene spokojnosť s politikmi, ktorú potom vyjadrujú vo voľbách. Bolo by preto bláznovstvom, ak by sa trenčianski regionálni politici iba prizerali na to, ako ich predchádzajúcu snahu pokazila vládna reforma. Najmä ľudia v najmenšom a súčasne najhornatejšom okrese Myjava určite nie sú nadšení z vízie obmedzeného prístupu k lekárskej starostlivosti hlavne s ohľadom na dojazd.

Kategorizáciu nemocníc pritom mali pripraviť aj v súvislosti na dopravné možnosti podľa výstupov dopravných analytikov Žilinskej univerzity. V podmienkach TSK ale dojazdnosť do 30 minút nie je pravdepodobne splnená najmä v myjavskom regióne. V susednom banskobystrickom kraji v prípade nemocnice v Brezne rovno spustili petičnú akciu pre dojazdové časy z celého Horehronia.

Po tlaku samospráv by mohlo zo strany ministerstva dôjsť ku korekcii kategorizácie, ale k znižovaniu počtu nemocníc sa v dlhšom časovom horizonte pravdepodobne nevyhneme – a to nemusí byť katastrofa. Napriek tomu, že ako vodiči nadávame na stav ciest najmä po každoročnej zimnej sezóne, nájsť na jednom mieste údaje o kvalite slovenských ciest je takmer nemožné. Ako aktívny vodič si ale subjektívne dovolím vyjadriť názor, že existujúce cesty sú relatívne v poriadku. Ak by neboli, nemali by sme v roku 2021 podľa oficiálnych údajov 3,5 milióna áut, pričom o desať rokov predtým ich bolo „iba“ 2,3 milióna. A ak auto nemáme, každý z nás má niekoho v rodine, suseda alebo známeho, ktorý nám v núdzi môže s odvozom do nemocnice pomôcť. Okrem toho v rámci osobnej dopravy existujú taxíky a vynechať by sme nemali ani sanitky.

Ak sme schopní vysporiadať sa so strachom z dojazdnosti do nemocníc výmenou za vytváranie nemocníc s vyššou kvalitou prostredníctvom lekárskej špecializácie, čo je hlavný cieľ kategorizácie, o ktorú sa snažili aj predchádzajúci ministri zdravotníctva predchádzajúcich ľavicových vlád, potom by sme mali naozaj dožiť kvalitnejšej nemocničnej opatery.


Bombové hrozby na školách opäť ochromili prevádzku nielen týchto zariadení, ale naviazali na seba množstvo policajných a iných síl. To všetko iba pre jeden rozposlaný email, ktorý účinne zamestnal extrémne množstvo ľudí a techniky. Ani v tomto prípade sa nepotvrdila prítomnosť výbušniny, a preto štát bude musieť prísť s efektívnejšou reakciou na tento typ protiprávneho konania. Viac v článku.

prečítať viac