Čo prinesie nová kategorizácia nemocníc nielen Trenčianskemu samosprávnemu kraju?

V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja má byť v najnižšej I. kategórii päť nemocníc – Myjava, Partizánske, Ilava, Handlová a Bánovce nad Bebravou. Dve v II. kategórii – Bojnice a Považská Bystrica – a jedna v III. kategórii – Trenčín. Kraj s takouto kategorizáciou nesúhlasí a koncom januára požiadal o preradenie nemocníc v Myjave a Partizánskom do II. úrovne. O kategorizačné preradenie môžu požiadať aj samotné nemocnice.

Kraju sa nepozdáva najmä geografická dostupnosť a kapacitná priepustnosť pre všetkých pacientov. Predseda TSK Jaroslav Baška pripomenul hlavne investície do krajských nemocníc (Myjava, Považská Bystrica, Bojnice) v podobe novovybudovaných oddelení, zariadení a znovu otvorených zariadení. Podčiarkol, že kraj investoval do týchto nemocníc v ostatných rokoch 42 miliónov eur.

Kategorizácia nemocníc má za cieľ ich optimalizáciu. V ľudskej reči – áno, ide o proces na konci ktorého by malo dôjsť k znižovaniu ich počtu a teda čiastočne aj k zníženiu komfortu pacienta pre zdravotnú dostupnosť. Vláda pritom vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana.

Lenže, bez ohľadu na všeobecné politické deklarácie, v zdravotníckej komunite a medzi zdravotníckymi analytikmi existuje obava z neriadeného zatvárania nemocničných oddelení, ktoré v poslednom desaťročí pribúdali po celom Slovensku. Kategorizáciou chcelo ministerstvo zdravotníctva tento trend obmedziť alebo zastaviť.

V očiach verejnosti a voličov je zdravotníctvo jednou z top priorít, podľa ktorej posudzujú kvalitu života a prirodzene spokojnosť s politikmi, ktorú potom vyjadrujú vo voľbách. Bolo by preto bláznovstvom, ak by sa trenčianski regionálni politici iba prizerali na to, ako ich predchádzajúcu snahu pokazila vládna reforma. Najmä ľudia v najmenšom a súčasne najhornatejšom okrese Myjava určite nie sú nadšení z vízie obmedzeného prístupu k lekárskej starostlivosti hlavne s ohľadom na dojazd.

Kategorizáciu nemocníc pritom mali pripraviť aj v súvislosti na dopravné možnosti podľa výstupov dopravných analytikov Žilinskej univerzity. V podmienkach TSK ale dojazdnosť do 30 minút nie je pravdepodobne splnená najmä v myjavskom regióne. V susednom banskobystrickom kraji v prípade nemocnice v Brezne rovno spustili petičnú akciu pre dojazdové časy z celého Horehronia.

Po tlaku samospráv by mohlo zo strany ministerstva dôjsť ku korekcii kategorizácie, ale k znižovaniu počtu nemocníc sa v dlhšom časovom horizonte pravdepodobne nevyhneme – a to nemusí byť katastrofa. Napriek tomu, že ako vodiči nadávame na stav ciest najmä po každoročnej zimnej sezóne, nájsť na jednom mieste údaje o kvalite slovenských ciest je takmer nemožné. Ako aktívny vodič si ale subjektívne dovolím vyjadriť názor, že existujúce cesty sú relatívne v poriadku. Ak by neboli, nemali by sme v roku 2021 podľa oficiálnych údajov 3,5 milióna áut, pričom o desať rokov predtým ich bolo „iba“ 2,3 milióna. A ak auto nemáme, každý z nás má niekoho v rodine, suseda alebo známeho, ktorý nám v núdzi môže s odvozom do nemocnice pomôcť. Okrem toho v rámci osobnej dopravy existujú taxíky a vynechať by sme nemali ani sanitky.

Ak sme schopní vysporiadať sa so strachom z dojazdnosti do nemocníc výmenou za vytváranie nemocníc s vyššou kvalitou prostredníctvom lekárskej špecializácie, čo je hlavný cieľ kategorizácie, o ktorú sa snažili aj predchádzajúci ministri zdravotníctva predchádzajúcich ľavicových vlád, potom by sme mali naozaj dožiť kvalitnejšej nemocničnej opatery.