Nespokojní zamestnanci Kauflandu prehovorili: Takto s nami zaobchádzajú

Na jeden z najväčších obchodných reťazcov na Slovensku sa valia sťažnosti jedna za druhou. Tentoraz nie zo strany zákazníkov, ale zamestnancov. Situácia je vážna – vo viacerých prevádzkach spoločnosti Kaufland sa podľa OZ KOVO Kaufland zákon a spoločenské normy vraj nedodržujú. OZ KOVO tvrdí, že nadriadení spomínanej spoločnosti sa neadekvátne správajú k zamestnancom na prevádzkach.

Žilinský Štandard nedávno zverejnil o tejto situácii prvý článok a náš redakčný email sa naplnil niekoľkými sťažnosťami zamestnancov. Ako nám viacerí napísali, majú radi svoju prácu, pretože ich živí, ale na druhej strane tvrdia, že nadriadení od nich vyžadujú viac, ako je treba.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťObchodný reťazec čelí kritike. Predavačky pracujú aj cez prestávku

S niektorými pracovníkmi sme sa stretli aj osobne. Samozrejme, všetci vystupujú v anonymite, pretože sa boja, že by potom prišli o prácu. „Neviem, kde by som si našla prácu, keď sa sama starám o dve maloleté deti. Som rada, že pracujem, ale zasa chcem chodiť do práce, aby som z nej chodila domov spokojná. V tomto prípade to tak nie je. Vôbec si nás nadriadení nevážia a považujeme to viacerí za šikanu,“ vraví zamestnankyňa žilinského Kauflandu. Podľa jej slov sa v práci nestihne ani naobedovať. „Aby som stíhala svoju prácu, ktorú mi zadajú, na obed mi ostáva desať minút, a to aj napriek tomu, že mám zo zákona nárok na pol hodinu,“ tvrdí pani Jana.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťVo veľkosklade obchodného reťazca našli kokaín

Rozhodli sme sa niektoré emaily zverejniť v plnom znení len v redakčnej úprave. Pre obavu o zamestnanie ale chceli všetci zamestnanci zostať v anonymite. Všetky ich vyjadrenia však máme v redakcii.

• „Som pracovníčkou Kauflandu takmer 11 rokov. Vystriedala som z dôvodu sťahovania tri prevádzky. Boli dobré dni, aj zlé dni, všetky zlé dni boli kvôli papalášom zhora. Ich návštevy a hodnotenia boli podľa mňa podľa toho, ako sa vyspali. Mohli sme sa zodrať a ak náš riaditeľ nebol sympatický tomu najvyššiemu, také bolo aj hodnotenie. Na jednej z prevádzok som bola šikanovaná, ale sľúbila som, že o tom nebudem hovoriť, ututlalo sa to, poslali ma na inú prevádzku, kde je mi dobre. Mám dobrých vedúcich aj riaditeľa. Čo sa týka práce cez prestávku alebo po skončení zmeny, všetko je pravda, aj ja som takto pracovala, a videla som mnoho iných, ktorí namiesto prestávky museli pracovať. Ak by mi teraz dali voľno za všetok čas odrobený mimo platených hodín, tak nemusím ísť pol roka do práce.“

• Zamestnankyňa centrály v Bratislave (administratívne služby spoločnosti): „Na centrále sa síce nezoderieme fyzicky ako kolegovia na filiálkach, ale psychický tlak a nátlak je enormne veľký. Kaufland ide na výsledky, na čísla. Na centrále sa rozhoduje v podstate o všetkom a tomu zodpovedá aj tlak, ktorý je na nás vyvíjaný. Práca pribúda a pracovné miesta ubúdajú. Kompenzácie žiadne. Osobný život takmer neexistuje. Platy sú síce vyššie ako na filiálkach, ale nie sú dostatočne vysoké. Nie pri tých nárokoch, ktoré tam sú na ľudí kladené.“

• Zamestnankyňa Liptovský Mikuláš: „Aj u nás v Liptovskom Mikuláši máme tie isté problémy, a to, že nás je málo, a teda v konečnom dôsledku nikto nič nestíha. V Kauflande som zamestnaná viac ako 15 rokov a viem to porovnať. Predtým sme ako zamestnanci niečo znamenali, ale teraz sme len čísla, ktoré produkujú čísla, a to je veľmi smutné. Pred rokmi, keď niekto robil v Kauflande, tak to bola prestíž a bolo fakt ťažké sa tam dostať. Teraz k nám už nikto nechce ísť robiť, a to myslím doslovne. Myslím, že vedenie urobilo veľkú chybu, keď sa rozhodlo zaviesť ‚všetci všetko‘, lebo to znamená buď, že nikto nič, alebo ten jeden človek sa môže aj rozkrájať a aj tak neurobí tú robotu tak, ako by sa mala. Potom to tak aj vyzerá.“

• Zamestnankyňa Michalovce: „Pracujem tiež v spoločnosti Kaufland a môžem len potvrdiť to, čo uvádzate na stránke. Zamestnanci pracujú aj počas prestávok, nadčasy robia tak že si pípnu odchod napríklad o 14:00 a tak sa vracajú na plochu dokončiť prácu a odchádzajú o hodinu neskôr. Človek si nemá šancu naplánovať čas s rodinou, lebo dochádzka sa stále mení zo dňa na deň. Dnes neviem, ako budem robiť o dva dni a stále zmena. Kolegyňa neprišla do práce vôbec, lebo mala mať voľno. O piatej poobede jej volajú, kde je. Vraví, že je doma. Vedúca sa na ňu vyziapala, že má byť v robote, že sa ma dostaviť hneď do práce. Keďže býva 30 km od práce, prišla by možno o 18:00. Preto do práce neprišla, pretože zmenu jej vedúca nenahlásila vopred.“

• Prevádzka Prievidza: „Ohľadom počtu zamestnancov, myslím že na väčšine filiálok je málo zamestnancov. Nestíhame robiť svoju prácu a musíme robiť aj iné. Jedna pracovníčka na infocentre, ľudia ju často volali k samoobslužným pokladniam, ďalší mali reklamácie a mnohí už nevydržali čakať, nadávajúc, zobrali tovar a išli k pokladniam. Ja som čakal päť minút, aby som si mohol dať olepiť vodu a ísť na prestávku. Na ploche traja zamestnanci s vedúcou, čo sme robili akciu. Vynervovaní, vystresovaní. Žiaľ, taká je bežná realita.“

• Prevádzka Svidník: „Na filiálke je málo ľudí, tak sa všetko pláta, že aj z pekárne chodia vykladať tovar na zeleninu, niekedy aj pomôcť na pokladne. Je to vyčerpávajúce pre každého zamestnanca, keď pracuje na ďalších troch pozíciách a nik sa nesnaží prijať zamestnancov. Niekedy je nás iba osem ľudí na celej zmene. Máme toľko práce, že človek si niekedy len pípne pauzu a pokračuje ďalej v práci a tak si ani neoddýchneme a nenajeme sa. O pitnom režime ani nevravím, niekedy od smädu kolabujeme.“

Hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová tvrdí, že zamestnanci sa v prípade potreby môžu kedykoľvek obrátiť na svojich nadriadených, dôverníkov, alebo priamo na oblasť Ľudských zdrojov. „Všetkým zamestnancom garantujeme rovnaké zaobchádzanie bez rozdielu. Pracovná doba zamestnancov je evidovaná prostredníctvom elektronického dochádzkového systému, čo zaručuje kompenzáciu každej minúty práce naviac,“ vyjadrila sa pre Žilinský Štandard hovorkyňa Lucia Vargová. Zamestnanci sa však podľa svojich vlastných slov nemôžu obrátiť na svojich nadriadených. „Keď sme to spravili, vyhrážali sa nám, že ak sa nám nepáči, môžeme odísť. Na koho sa potom máme obrátiť, ak nie na vás – médiá,“ dodala zamestnankyňa žilinskej filiálky.