Hlas sa k progresívcom prilepil sám. Čo nám chce vlastne povedať Erik Tomáš?

Erik Tomáš, ktorý sa doteraz najjasnejšie z Hlasu vymedzuje proti Progresívnemu Slovensku, mu veľmi nepomohol. Neistotu, čo bude s Hlasom po voľbách, to len zvyšuje.

Tomáš s tým začal už dávnejšie, ostro sa vymedzil voči Michalovi Trubanovi v relácii Karty na stôl v Plus 7 dní, najnovšie to zopakoval v TA3. „Jediné, čo Hlas poškodzuje, je to, že nás začali lepiť k Progresívnemu Slovensku,“ povedal cez víkend v relácii V politike.

Tomáš následne vymenoval témy, v ktorých Hlas zastáva iné stanoviská ako PS: dôchodky, drogy, hodnotové otázky, či vzťah k voličom Smeru. A pridal aj populistické reči o pomoci Ukrajincom na úkor Slovákov.

Čo tým chce poslanec Tomáš povedať? Chce alebo nechce Hlas vládnuť s PS? Koho považuje za oponenta a koho za spojenca pred najbližšími voľbami?

Už sme písali, že dve tretiny voličov Hlasu sa obáva vlády s progresívcami, takúto vládu preferuje len 17 percent voličov Petra Pellegriniho. Ten však robí všetko preto, aby pôsobil tak, akoby si takúto vládu želal.

V Hlase to už dávnejšie začalo niektorým členom prekážať. Stačí sa pozrieť na príspevky na sociálnych sieťach poslanca Šutaja-Eštoka alebo mediálne výstupy Erika Tomáša. V kuloároch sa práve táto dvojica spolu s Denisou Sakovou a Richardom Rašim spomína ako akási vnútorná opozícia, ktorej vadí prílišné približovanie sa k PS. Výsledkom je podľa nich pád preferencií.

Erik Tomáš svojimi výrokmi však preferencie Hlasu nezachráni. Otočiť trend je ťažšie, než sa zdá a určite to nemôže robiť niekto, kto nestojí na čele strany. Aj jeho výroky len podčiarkujú hlavný problém Hlasu.

Treba uznať, že Tomášovi sa ho sčasti podarilo identifikovať správne. Preferencie Hlasu skutočne tlačí nadol to, že je príliš spájaný s progresívcami a ďalšími stranami, ktoré sme kedysi označovali ako stredopravé a ktoré boli roky opozíciou Smeru.

Ale, politik Hlasu urobil chybu pri označovaní vinníka. Lebo Hlas sa k progresívcom prilepil sám.

Dôvodov je viacero. Pánovi Tomášovi a ďalším politikom Hlasu možno pripomenúť ich hlasovania v hodnotových otázkach, kde sa správali ako pasívni podporovatelia bratislavskej kaviarne. Ešte v októbri minulého roka poslanci Hlasu zdvihli ruky za návrh SaS, ktorý by na Slovensku prakticky uzákonil registrované partnerstvá. Len s názvom partnerské spolužitie.

Naopak, v máji nepodporili návrh poslanca Vašečku na informovaný súhlas rodičov, čo mala byť poistka pred dúhovou sexuálnou výchovou. Teda pred tým, aby naše deti na školách učili o tom, že máme nespočetné množstvo pohlaví a pri sexuálnom styku neexistujú žiadne hranice.

Ďalším dôvodom je vzťah Hlasu k vojne na Ukrajine. Pellegriniho strana nie je až taká militantná ako bratislavská kaviareň, no zároveň nerobí nič, čím by ju mohla vyslovene nahnevať. Pasívne pláva s liberálnym prúdom.

Typickým príkladom je darovanie našich migov na Ukrajinu, kde bol Hlas aj za, aj proti. Ich oficiálne stanovisko bolo, že stíhačky na Ukrajinu môžeme poslať, ale musí to byť koordinované so spojencami a v rámci ústavných pravidiel. Čo je opäť postoj, ktorý nie je nezlučiteľný s názorom súčasnej vlády. Nie je to však ani presvedčivá kritika.

Ďalším dôvodom na spájanie Hlasu s PS je vzťah Pellegriniho a Fica.

Líder Hlasu je na svojho niekdajšieho straníckeho šéfa priam alergický a vôbec sa s ním nechce stretávať. Ešte slabšie pôsobí preto, že na jeho ponuky nedokáže ani zareagovať. Pellegrini sa mu snaží vyhýbať a svoj postoj zadefinoval výrokom, že nevstúpi do vlády, v ktorej bude Robert Fico.

Problém je, že práve tým sa sám posiela do opačného tábora, kde je však medzičasom už lídrom PS.

Preto sa v Hlase nemôžu čudovať, že v Smere, kde na základe prieskumov dobre vedia, že rezervoár voličov majú hlavne v Hlase, budú s týmto faktom ochotne pracovať. Obzvlášť, ak sa ukazuje, že táto taktika funguje a líder Hlasu im dáva dostatok munície, keď z povolebnej spolupráce vylučuje Fica, a nie Šimečku.

Pritom by to bolo také jednoduché: stačilo by, aby Pellegrini udrel na Ficovo slabé miesto. Nikto ho nepozná lepšie, ako bývalí straníci. Témam ako Tibor Gašpar či advokát Para sa však nikto z Hlasu nevenuje. Pritom Gašpara z vedenia polície zosadil práve Pellegrini.

Pellegrini tak pripomína Andreja Kisku a jeho stranu Za ľudí. Tá tiež vznikla ako výťah k moci pre vtedy populárneho politika. Ale v reálnej politike si nedokázala nájsť žiadnu tému a vo všetkých dôležitých sa snažila hrať na všetky strany. A tak skončila s potupnými piatimi percentami.

V slovenskej politike je slovo a správanie lídra strany rozhodujúce.

Vie to aj Erik Tomáš. Práve preto za jeho kritikou progresívcov možno vidieť ešte niečo. Skrytý odkaz, že ak by Hlas po voľbách neodolal volaniu PS a liberálnych médií, nie všetci poslanci Pellegriniho strany ochotne do takejto vlády vstúpia.

Erik Tomáš nám odkazuje, že Hlas zďaleka nie je taký pevný a jednotný, ako by si to niektorí podporovatelia spoločnej koalície želali. Všetci, ktorí si myslia, že by vo vláde s liberálmi Hlas dopadol podobne ako Kiskova strana, vedia aj to, čo treba spraviť po voľbách. Argument sa nezmení: Jediné, čo poškodzuje Hlas, je prilepiť sa k Progresívnemu Slovensku.