Chudoba ohrozuje takmer milión Slovákov

Ak patrí nejaká osoba aspoň do jednej z týchto kategórií, spadá do miery rizika chudoby či sociálneho vylúčenia. Takých, ktorí dlhodobo patria do všetkých troch naraz, je 2,1 percenta populácie na Slovensku, čo je približne 112-tisíc ľudí.

Regionálne a demografické rozdiely chudoby

Najviac ohrozeným regiónom je Prešovský kraj, kde v roku 2024 čelilo chudobe 28 percent obyvateľov, teda okolo 224-tisíc ľudí. Podľa Štatistického úradu výrazné riziko presahuje 20 percent v Banskobystrickom a Košickom kraji.

Najnižšia miera je v Bratislavskom kraji, len 8,6 percenta populácie, nasledujú Trnavský kraj s 12,1 percenta a Žilinský kraj s 13,7 percenta. Rast počtu ohrozených zaznamenali v Nitrianskom kraji. Najprudší bol v Trenčianskom kraji, kde údaje oproti predchádzajúcemu zisťovaniu stúpli z 13,8 na 15,2  percenta.

Ohrozených je čoraz viac detí. Podľa Eurostatu v roku 2024 bolo až 21,9 percenta detí v Európskej únii v riziku chudoby. Na Slovensku ide najviac o rodiny s viacerými deťmi, rodiny samoživiteliek či ľudí s nízkym vzdelaním. V ohrození sú najčastejšie obce a štvrte, kde sa kombinujú nízke príjmy, segregácia, nezamestnanosť a nedostatok služieb, ako je napríklad košický Luník IX s prevažne rómskym obyvateľstvom.

Niektorí seniori dožívajú dôstojne, iní počítajú každé euro

Jednou z najohrozenejších skupín obyvateľstva z hľadiska chudoby sú na Slovensku dôchodcovia. Hoci sa často spomína, že seniori majú zabezpečené štátne dôchodky, realita ukazuje, že pre mnohých to na dôstojné prežitie nestačí. Podľa najnovších údajov Eurostatu z decembra 2024 žije takmer každý desiaty Slovák vo veku nad 65 rokov pod hranicou príjmovej chudoby (8,9 percenta), čo znamená, že im často nezostáva ani na nečakané výdavky či základnú starostlivosť.

Podľa miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2023 na Slovensku v ohrození až 13,3 percenta seniorov. Pre mnohých dôchodcov znamená chudoba každodenné rozhodovanie medzi liekmi, stravou a kúrením.

Ako sú na tom naši susedia

Slovensko v tomto smere nie je v našom regióne najhoršie. V Českej republike je riziko príjmovej chudoby medzi seniormi mierne nižšie ako u nás, na úrovni 8,3 percenta. Je to dané aj tým, že český dôchodkový systém pravidelne valorizuje penzie a českí seniori častejšie žijú v domácnostiach s rodinou.

Naopak, Poľsko vykazuje výrazne horšie čísla, keď v decembri 2024 dosiahlo riziko príjmovej chudoby u seniorov až 15,2 percenta. To znamená, že každý šiesty dôchodca žije v reálnej materiálnej núdzi. Maďarsko je na tom podľa Eurostatu podobne, keď v roku 2024 žilo pod hranicou chudoby 14,7 percenta ľudí nad 65 rokov.

Čísla naznačujú, že slovenský systém nie je najhorší v regióne, ale stále platí, že mnoho dôchodcov sa pohybuje tesne nad hranicou chudoby a stačí jeden výdavok navyše a ocitnú sa v debete. Rozdiely medzi krajinami V4 tiež poukazujú na to, že kvalita života seniorov nie je len otázkou výšky dôchodku, ale aj rodinných väzieb, bývania, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a fungujúcej sociálnej siete.

EÚ bojuje aj proti chudobe ľudí v produktívnom veku

V roku 2024 žilo v Európskej únii viac ako 93 miliónov ľudí, ktorí čelili aspoň jednému riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, čo predstavuje až 21 percent populácie.

Českí občania patria medzi najmenej zraniteľných. Chudoba je u nich výrazne nižšia než priemer EÚ (11,3 percenta). V Poľsku v roku 2024 žilo s chudobou alebo sociálnym vylúčením približne 16 percent obyvateľov, čo je stále lepšie ako priemer EÚ. Maďarsko eviduje približne 19,7 percenta populácie žijúcej v podmienkach ohrozenia chudobou alebo vylúčením. Slovensko malo mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia zhruba 17,6 percenta.

Z tohto porovnania krajín V4 vyplýva, že Česko sa najlepšie bráni chudobe a v Maďarsku je situácia najkritickejšia. Každý tretí alebo štvrtý Maďar žije v podmienkach vážneho rizika, zatiaľ čo v Česku je to len každý deviaty Čech. Slovensko je zhruba v strede medzi týmito dvoma krajinami.