Termín sa pripisuje historickému guvernérovi štátu Massachusetts menom Elbridge Gerry, ktorý v roku 1812 nastavil hranice okrskov v okrese Essex tak, že opozičným federalistom pripomínal „mýtického draka“ či salamandru.
Okrsky sa však musia prekresľovať aj z nevyhnutnosti, a to v prípade populačného nárastu. Väčšina štátov pritom svoje okrsky schvaľuje v zákonodarnom zbore a následným podpisom guvernéra, niektoré zvolávajú nezávislú volebnú komisiu. Okrsky sa však viažu na rozdelenie stoličiek v Snemovni reprezentantov (reapportionment), ktoré sa deje na federálnej úrovni.
Po poslednom sčítaní obyvateľstva sa stoličky v dolnej komore Kongresu opätovne rozdeľujú. Každý štát dostane podľa ústavy najmenej jedno kreslo a kancelár Snemovne následne pridelí zvyšné miesta v pomere, ktorý približne zodpovedá podielu na celkovej populácii. Podľa zákona Reapportionment Act z roku 1929 je maximálny počet kongresmanov 435.
Newyorskí demokrati sa spoliehali na migrantov
Keďže sa pomer kongresmanov rozdeľuje každých desať rokov podľa podielu štátu na celkovom obyvateľstve, je možné ho nepriamo upraviť zvyšovaním počtu obyvateľov. Na tento účel slúžia migranti s trvalým pobytom (stáli legálni rezidenti), ktorí nemusia mať občianstvo.
Hoci sa republikáni aj demokrati tvária, že ide o nečestnú taktiku, v roku 2021 ňou otvorene operovala kongresmanka zo štátu New York Yvette Clarkeová. Tá obhajovala komunitu Haiťanov v štvrti Brooklyn, ktorá „by mohla absorbovať značný počet migrantov“.
„Keď počujem svojich kolegov hovoriť o tom, že, viete, dvere hostinca sú zatvorené, v hostinci nie je miesto, hovorím, viete, potrebujem viac ľudí v mojom obvode už len kvôli prerozdeleniu a títo ľudia by sa sem jednoznačne mohli zmestiť,“ povedala na nedávno odhalenom brífingu.
Takmer okamžite sa stala terčom obvinení z podvodu či „únosu demokracie“. Práve v New Yorku pritom v tom istom roku legislatíva schválila zákon, ktorý povoľoval neobčanom voliť v štátnych voľbách. Zákon zrušil tamojší vrchný súd.
Republikáni dlhodobo upozorňovali na nekalé motívy demokratov, ktorí sa zvyšovaním počtu migrantov mali „udržať pri moci“. Na tejto vlne kritiky sa zviezol aj zakladateľ Tesly Elon Musk, ktorý pred prezidentskými voľbami obviňoval kalifornského guvernéra Gavina Newsoma, že chce umelým zvyšovaním počtu obyvateľov ovplyvniť volebný výsledok.
Na stole je tiež zákon SAVE Act, ktorý ukladá štátnym volebným komisiám povinnosť vyžadovať pri vydávaní voličských oprávnení (Voter ID) doklad o občianstve. Snemovňa ho schválila v apríli, čaká sa na zhodu v Senáte.
Migranti však už teraz nemôžu hlasovať vo federálnych voľbách. Cieľom zvyšovania počtu obyvateľov je totiž práve prerozdeľovanie kresiel v Snemovni. Nejde teda o počet „voličov“, ale o počet kongresmanov.
Prekresľujú aj republikáni
Koncom júla predstavili republikáni v texaskom parlamente návrh na prekreslenie okrskov, ktorých má štát pridelených 38. Ide o jeden z najvyšších počtov v celých Spojených štátoch okrem najľudnatejšej Kalifornie, ktorá ich má 52.
Budúci rok čakajú Američanov doplňujúce voľby do dolnej komory Kongresu, ktoré sa konajú každé dva roky. Okrem tretiny senátorov – ktorí majú šesťročné volebné obdobie – budú Američania voliť kongresmanov aj na uvoľnené či redistribuované miesta.
Ako pripomenula agentúra Reuters, v súčasnosti majú republikáni v Snemovni tesnú väčšinu 220 zástupcov oproti 212 demokratom. Traja kongresmani za Demokratickú stranu od nástupu Kongresu 3. januára zomreli, ďalšie miesta prislúchajú „nezávislým“, ktorí však pravidelne hlasujú s demokratmi.
Republikáni z Texasu majú v Kongrese 25 kresiel. Podľa Reuters však vo svojich okrskoch zvíťazili len tesnou väčšinou, čo ich samotných môže vo voľbách známych ako Midterms [konajú sa v polovici funkčného obdobia prezidenta, pozn. red.] ohroziť.
„Prekresľovanie mapy Texasu je pre republikánov a ich úradujúcich kongresmanov nebezpečný návrh,“ povedala Suzan DelBeneová, demokratická kongresmanka zo štátu Washington. „Je to základná matematika. Aby sa mohli pokúsiť rozbiť okrsky ovládané demokratmi, budú musieť oslabiť okrsky republikánov, ktorí už teraz čelia politickým prekážkam,“ vysvetlila.
Hoci k zmene hraníc v polovici volebného obdobia občas dochádza, zvyčajne je vyvolaná zmenou moci v zákonodarnom zbore, priblížil Reuters. Za normálnych okolností sa totiž hranice prekresľujú po desiatich rokoch.
V nedeľu demokratickí zástupcovia na protest opustili štát, aby znížením prítomných zákonodarcov zastavili hlasovanie o novej volebnej mape. Agentúra AP v tejto veci upozornila, že po úspešnom prekreslení hraníc by republikáni mohli získať až päť kresiel v Snemovni.
Zákonodarcovia odišli do štátu Illinois, ktorého hranice okrskov prekreslili tamojší demokrati v roku 2021.
„Demokrati z texaskej snemovne opustili svoju povinnosť voči Texasanom,“ reagoval na odchod guvernér Greg Abbott. Zvyšok dolnej komory tamojšieho parlamentu tiež schválil rezolúciu, podľa ktorej má Abbott právo ich po návrate zatknúť – ten v pondelok vydal aj príslušné zatykače.
Prekresľovanie v histórii USA
Prezident USA Donald Trump vo štvrtok vyzval na mimoriadne sčítanie ľudu, od ktorého sa má následne odraziť nové rozdelenie kresiel v Snemovni. Poveril tiež ministerstvo obchodu, aby zmenilo metodiku zberu dát. Cieľom je vylúčiť zo sčítania nelegálnych migrantov.
„Ľudia, ktorí sú v tejto krajine nelegálne, nebudú započítaní do tohto sčítania,“ oznámil na sieti Truth Social. Dodal tiež, že základom pre sčítanie budú posledné údaje z vlaňajších prezidentských volieb. Agentúra AP preto vyhlásila, že sa „bude pokúšať do sčítania vniesť svoju politiku“.
Najznámejším „prekresľovačom“ bol republikánsky politický stratég Thomas Hofeller. Ten od 70. rokov minulého storočia navrhoval volebné mapy pre štáty, ktoré následne získali republikáni. V Severnej Karolíne stál za stratégiou „černošských“ okrskov, v ktorých boli voliči „natlačení“ (metóda packingu), aby mali zvyšné okrsky republikánsku väčšinu.
Zviditeľnil sa tiež výrokom „Zmena volebných obvodov je ako voľby v opačnom garde“, ktorý predniesol na stretnutí Národnej konferencie štátnych zákonodarcov v roku 2000. „Zvyčajne si politikov vyberajú voliči. Pri zmene hraníc si politici vyberajú voličov!“ citoval ho verejnoprávny rozhlas NPR.
Ako vidno, prekresľovanie či spomínaný packing robia obe veľké politické strany v USA. Hoci ide o legálnu prax, obe strany sa tiež vzájomne obviňujú z nečestného konania a týmto konaním dokazujú, že voľby pre víťazstvo nemusia znamenať všetko.
