Európska zelená dogma je ekonomická samovražda. A klímu nevyrieši

Európska únia sa tvrdohlavo snaží pôsobiť ako klimatický líder, a to aj za cenu zdravého rozumu. Teraz sľubuje znížiť emisie uhlíka o 90 percent už za 15 rokov, čo je ešte radikálnejší cieľ ako jej predošlý záväzok 55 percent do roku 2030. Podľa kritikov tým EÚ ukazuje, ako sa dá oslabiť celá ekonomika v mene ekologickej ideológie, navyše bez toho, aby sa tým reálne vyriešila klimatická kríza.

Klimatická posadnutosť a ekonomický úpadok

Európa síce vie, že potrebuje naštartovať svoju slabnúcu ekonomiku, no napriek tomu uprednostňuje znižovanie emisií a podporu drahších, často nespoľahlivých zdrojov energie, ako sú vietor a slnko. Kritici to nazývajú klimatickou posadnutosťou, ktorá pripomína sebadeštruktívne správanie. Európa škodí vlastnej ekonomike, zatiaľ čo sa snaží pôsobiť ako morálny príklad.

V roku 2024 EÚ minula až 381 miliárd dolárov len na solárne panely, veterné turbíny, elektromobily a podobné zelené technológie. To je viac, ako celkovo vynaložila na obranu. Dôsledkom sú prudko rastúce účty za elektrinu, ktoré boli minulý rok v Európe dvakrát vyššie ako v USA a dokonca viac ako trikrát vyššie ako v Číne.

Prísne klimatické pravidlá zároveň ženú energeticky náročný priemysel do lacnejších, ale viac znečisťujúcich krajín. Napríklad mnohé batérie do elektromobilov sa vyrábajú v Číne, kde sa energia získava najmä z uhlia. EÚ síce dúfa, že tomu zabránia uhlíkové clá, no tie sú nereálne a pravdepodobnejším výsledkom bude narušenie obchodu a ďalšie zdražovanie v rámci únie.

Zatiaľ čo zvyšok sveta napreduje vďaka fosílnym palivám a ekonomickému rastu, Európa zaostáva. Kedysi bola hlavným zdrojom emisií, dnes však už nehrá rozhodujúcu úlohu v klimatickej debate. Väčšina súčasných aj budúcich emisií bude pochádzať z krajín ako Čína, India, Brazília, Indonézia, africké a ďalšie štáty, ktoré sa usilujú o prekonanie chudoby. Podľa jedného scenára budú EÚ a Spojené kráľovstvo pri súčasných politikách zodpovedné len za niečo viac ako štyri percentá všetkých emisií v tomto storočí, čo je veľmi blízko k 4,9 percentám celkového príspevku USA.

Rozvojové krajiny potrebujú lacnú a spoľahlivú energiu. Čína, India či štáty v Afrike sa nebudú riadiť zelenou ideológiou Európy. Namiesto toho vo veľkom stavajú nové uhoľné a plynové elektrárne. Pre tieto krajiny nie je Európa inšpiráciou. Nikto z nich nechce dopadnúť ako Nemecko s drahou elektrinou alebo ako Španielsko s výpadkami prúdu spôsobené zelenou energiou.

Zanedbateľný klimatický prínos

Hoci mnohí označujú Čínu za „zelenú“, väčšinu energie získava nielen zo solárnych a veterných zdrojov, ale predovšetkým z uhlia, ropy a plynu. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry klesol podiel obnoviteľných zdrojov v Číne zo štyridsať percent v roku 1971 na iba desať percent v roku 2023. A mnohé rozvojové krajiny, vrátane Indie a afrických štátov, túto cestu nasledujú.

A navyše, klimatický prínos politík EÚ bude zanedbateľný. Aj keď Únia plánuje znížiť emisie o deväťdesiat percent do roku 2040 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, klimatický model OSN ukazuje, že teplotný rozdiel oproti súčasnému trendu bude takmer nulový. Keďže EÚ už výrazne znížila svoje emisie a jej podiel na globálnych emisiách je malý, jej dodatočné úsilie do konca 21. storočia povedie k zníženiu svetových emisií len o zhruba tri percentá. Výsledkom bude rozdiel v globálnej teplote iba 0,01 °C do roku 2050 a nepostrehnuteľných 0,04 °C do roku 2100.

Okrem toho klimatické modely ukazujú, že náklady EÚ na tieto opatrenia môžu do polovice tohto storočia presiahnuť tri bilióny dolárov ročne, čo je viac ako všetky súčasné verejné výdavky Únie dokopy. Takto extrémne nákladná, no zároveň málo efektívna politika pravdepodobne nebude inšpiráciou pre ostatné krajiny, čo znamená, že aj najradikálnejšie klimatické opatrenia budú mať v globálnom meradle len veľmi malý alebo takmer žiadny vplyv.

Ekonomická samovražda v ekologickom preoblečení

S rastúcimi nákladmi je nepravdepodobné, že voliči v EÚ budú dlhodobo podporovať túto klimatickú politiku a politikov, ktorí ju presadzujú. Znamená to, že súčasná stratégia EÚ nielenže nedokáže citeľne ovplyvniť globálnu teplotu, ale pravdepodobne vyvolá výrazný spoločenský odpor. Zároveň budú emisie rozvojových krajín naďalej rásť, poháňané legitímnou snahou o hospodársky rozvoj a zlepšenie životnej úrovne.

EÚ je natoľko fixovaná na nulové emisie, že prehliada múdrejšie riešenia. Investovať obrovské sumy do dotácií na málo spoľahlivé obnoviteľné zdroje a elektromobily problém klímy nevyrieši. Rozumnejšie by bolo sústrediť sa na podporu inovácií, teda na výskum a vývoj nových zelených technológií, ako sú pokročilá jadrová energia, zachytávanie uhlíka či nové druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré budú lacnejšie ako fosílne palivá a budú fungovať, aj keď prestane fúkať vietor alebo zapadne slnko. Takýto prístup pomôže všetkým prejsť na čistú energiu lacno a efektívne, namiesto zbytočne drahého predvádzania ekologickej „dokonalosti“.

Záväzok Európy znížiť emisie o deväťdesiat percent neznamená pokrok. Je to ekonomická samovražda v ekologickom preoblečení.